Duchovnosť a psychológia

Môže človek byť príčinou stresu pre seba? Áno. Môže byť človek stresom pre ostatných ľudí? Áno. Veľmi často pozeráme na stresy ako na niečo, čo sa nachádza mimo nás; v okolitých ľuďoch, v udalostiach vonkajšieho sveta vidíme príčinu svojich problémov. Seba samého, ako príčinu stresu, vylučujem.


Náš vnútorný stav môže silno ovplyvniť naše vlastné reakcie na negatívne udalosti – o tom sme už hovorili. Naše prudké správanie môže byť stresovým faktorom pre ostatných ľudí, pretože pokazená nálada priateľa, ublíženie blízkemu človeku, podráždenosť kolegu sa ako bumerang vrátia späť k nám hrubými slovami, nepriateľstvom, zradou. Poškodené vzťahy a osamelosť sa stanú stresmi pre nás. Bolo by užitočné pozrieť sa na seba samého z iného uhla a položiť si otázku: čo ja vnášam do vzťahov s druhými ľuďmi?

V dnešnom svete sa veľmi často stretávame s typom správania, v jadre ktorého sa skrýva smäd po súťaživosti, podráždenosť; túžba niečoho sa dobyť a niečo dosiahnuť; netrpezlivosť a neustála uponáhľanosť, ostražitosť. Odborníci pomenovali kombináciu týchto prejavov „správanie typu A”. Pozorujte sa: čo cítite, keď stojíte v automobilovej zápche? V dlhom rade u lekára? Ako reagujete na úspech svojich kolegov? Ako sa cítite, keď vám niečo nevychádza z toho, čo ste naplánovali? Aká bude vaša reakcia, ak nedosiahnete to, po čom ste tužili a o čo ste sa snažili?

Rivalita a uponáhľanosť sú vysoko cenené v našej spoločnosti. Motto „Rýchlejšie, ľahšie, viac!“ sa prenáša (odovzdáva) už od rodičov, ktorí nás celý čas naháňajú, aby sme si čistili zuby a šli spať; od učiteľov v škole, ktorí chcú, aby sme si plnili svoje domáce úlohy načas, v termíne a povzbudzujú nás k súťaživosti v triede; od nadriadených, ktorí vyžadujú, aby sme urobili čo najviac.

“Správanie typu A” bolo prvýkrát opísané kardiológmi Meyer Friedman a Ray Rosenman. Jedného dňa si títo lekári pozvali čalúnnika, aby vymenil poťahy na stoličkách v čakárni, kde ich pacienti čakali na príjem k doktorovi. Čalúnnik si všimol, že poťahy na stoličkách sú silno opotrebované, rozstrapkané len na prednom okraji sedadiel. Lekári začali sledovať svojich pacientov a všimli si, že ich pacienti vždy sedia na okraji stoličky, akoby boli pripravení v každom okamihu vstať a bežať.

V súčasnej dobe existuje veľké množstvo štúdií, ktoré skúmajú vplyv “správania typu A” – uponáhľaného, súťaživého, podráždeného – na zdravie človeka. Odborníci prišli k jednému ucelenému záveru: „Ľudia, ktorí patria do typu A, oveľa častejšie trpia ischemickou chorobou srdca (infarktom) a upchávaním ciev.“
Navyše, odborníci zistili, že pravdepodobnosť opakovaného infarktu u týchto ľudí typu A je väčšia ako u ľudí iných typov. Správanie typu A je charakteristické pre mužov aj pre ženy a spôsobuje rovnakú škodu na zdraví. V knihe „Liečba správania typu A a vášho srdca» Meyer Friedman píše, že ženy – biznismanky (podnikateľky) a profesionáli patriace k typu A, trpia ischemickou chorobou srdca (infarktom) sedemkrát viac, než pokojné gazdinky v svojej domácnosti.

Správanie typu A nás robí zdrojom stresu pre ostatných ľudí. „No, čo sa toľko vrtíš, stoj rovno, rýchlo, už meškáme!“ – zlosti sa mama a prudkými pohybmi oblieka svojmu synčekovi vetrovku. Vodič so správaním typu A jazdi rýchlo, predbieha, bliká svetlami na vodičov, ktorí sa vlečú a chce, aby mu ustúpili cestu; snaží sa „preskočiť križovatku” na oranžovú – všetko toto vytvára havarijnú situáciu a iste, že takéto správanie je stresom pre iných spokojných vodičov. Partner so správaním typu A ženie a poháňa ostatných, aby rýchlejšie hovorili; často zakončuje vety v rozhovoroch za druhých (nie vždy správne); môže začať robiť svoju prácu, alebo odísť bez toho, aby si vypočul všetko dokonca; alebo vôbec nepočúva a je zaujatý svojimi myšlienkami, napríklad, plánuje si deň na zajtra.

Keď realizujeme správanie typu A, vnášame do tohto sveta agresiu, zlosť, podráždenosť. V takom prípade vzťahy s ostatnými ľuďmi nebudujeme, ale ničíme ich.
Tu je niekoľko rád, ako sa zbaviť od správania typu A, o ktorých v svojej knihe “Zvládanie stresu” hovorí Jerrold S. Greenberg, „Comprehensiev stress management“:

1. Prijmite fakt, že v živote nie je nič dokončené. Mýlite sa, ak si myslíte, že môžete stihnúť absolútne všetko, čo je pre vás nevyhnutne, načas, bez toho, aby ste na niečo nezabudli.

2. Vypočujte si rozhovor ostatných v tichosti, bez toho, aby ste ich prerušovali, alebo ich poháňali.

3. Zamerajte sa iba na jednu vec (prácu) v konkrétnom časovom úseku (a nie desať).

4. Nebráňte ostatným robiť to, čo by ste vy urobili rýchlejšie.

5. Keď budete čeliť akémukoľvek problému, spýtajte sa samých seba:
– – Bude to dôležité za päť rokov?
— Mal by som to urobiť hneď teraz?
Zodpovedaním si na tieto dve otázky, budete mať možnosť pozrieť sa na prácu z druhého konca (to neznamená – nič nerobiť, neponáhľať sa i podceňovať význam problému, úlohy).

6. Prv než začnete hovoriť, opýtajte sa samých seba:
– je to naozaj tak dôležité, aby som to práve teraz povedal?
– chce to niekto vôbec počuť?
– bude vôbec vhodné, aby som niečo hovoril?
A ak si aspoň na jednu otázku odpoviete záporne – mlčte a počúvajte druhých.

7. Usmievajte sa, ak je to možné, čo najviac ľuďom.

8. Ďakujte ľuďom, ak pre vás niečo pekného urobia.

9. Každý deň si pripomínajte: ak to, čo potrebujete, alebo čo chcete dosiahnuť, získať, neprospieva vášmu duševnému a duchovnému rozvoju, potom je to strata času.

10. Pamätajte si, že váš názor je správny len na určitú dobu, preto buďte otvorení pre nové myšlienky, idey.

Miroslav a Lilia, Sankt-Peterburg

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.