Kňazi pôsobiaci vo farnosti Široké od začiatku 20. storočia

Ján Dobránsky (1899–1915) * 9.5.1869 Veľký Šariš, + 20.2.1950 Solivar
Jozef Čársky (1915 – 1923) * 9.5.1886 Gbely pri Skalici, + 11.3.1962 Košice
Florián Kofrit (1923 – 1924) * 13.2.1893 Námestovo, + 28.1.1968 Prešov
Vojtech Jančári (1924 – 1931) * 28.3.1897 Sabinov, + 26.3.1973 Sabinov
Ján Boľanovský (1931–1935) * 11.3.1902 Nižná Šebastová, + 19.3.1935 Nižná Šebastová
Vojtech Hrabský (1936 – 1940) * 29.10.1894 Hrabské, + 13.4.1951 Hraň
Andrej Jerga (1941–1951) * 6.4.1909 Košická Belá, + 3.11.1996 Košická Belá
Emanuel Kocun (1951) * 27.10.1923 v Stará Ľubovňa, zomrel koncom mája 1984 Prešov
Andrej Oros (1951–1957) * 24.7.1914 Košická Nová Ves, + 4.3.1979 Košická Nová Ves
Peter Adamčák (1957–1975) * 12.9.1914 Oravský Biely potok, + 30.5.2000 Župčany
Anton Lesník (1975 – 1976) * 1.1.1950 Kojatice
Andrej Palša (1977 – 1980) * 3.6.1943 Giraltovce, +16.12.2007
Milan Balica (1980 – 1990) * 6.6.1947 Slovenské Krivé, +07.11.2012 Slovenské Krivé
Jozef Dugas (1990 – 1997) * 16.12.1950 Hermanovce

Stalo sa:


– 7. 10. – celebroval ďakovnú sv. omšu pomocný biskup Stanislav Stolárik v kaplnke Narodenia Panny Márie na Doline spolu s poľovníckym združením a veriacimi.

– 28. 10. – mala v kostole sv. Jozefa vo Víťaze koncert Hanka Servická.

-re-

Ohlášky:


– sobáš 17. novembra v Ovčí o 15:00
Jozef Hovančák, syn + Jozefa a + Heleny rod. Harničárovej, narodený v Prešove, bývajúci v Hrabkove a Agáta Uličná, dcéra Jána a Heleny rod. Bednárikovej, narodená v Košiciach, bývajúca v Ovčí.

– sobáš 24. novembra v Ovčí o 16:00 bez omše
Ondrej Kandráč, syn Rudolfa a Márie rod. Mizerákovej, narodený v Prešove, bývajúci v Šarišských Dravciach a Andrea Bednárová, dcéra Jozefa a Žofie rod. Baranovej, narodená v Prešove, bývajúca v Ovčí.

-re-

Trampoty v manželstve


Každý manželský pár potrebuje pravidelne tráviť spolu čas. Ale pre niektorých je tento kvalitný čas prvoradým jazykom lásky. Ak je to tak, vtedy túžba byť spolu znamená viac než len túžbu po fyzickej blízkosti, je to potreba, ba priam hlad po úplnej sústredenej pozornosti. Je to čas, keď sa môžeme spolu rozprávať, počúvať jeden druhého, diskutovať o rôznych nápadoch a zdieľať naše očakávania, či obavy. Takýto pravidelný spoločný čas umožňuje čeliť tlakom v živote, pretože sme si istí našou manželskou láskou.

Ak svojmu partnerovi pravidelne obetujem svoj čas, tým dokazujem svoju lásku k nemu. To môže znamenať sadnúť si spolu po práci na pol hodiny a počúvať, ako prebiehal deň. Môže to vyzerať aj tak, že si privstaneme a môžeme spolu stráviť ranný čas. Môže to tiež znamenať uvoľniť sa z našich obvyklých povinností a ísť spolu na obed. Môže to znamenať pripraviť program pre deti tak, aby sme mohli stráviť náš manželský čas osamote. Láska „v akcii” vyžaduje úsilie a obetu, ale odmena ich niekoľkonásobne prevyšuje.

Dômyselné pozornosti a obdarovanie sú základným vyjadrením lásky, ktoré prekračuje hranice všetkých kultúr. Darček je viditeľným symbolom so silnou citovou hodnotou. Pre niektorých z nás sú tieto symboly také dôležité, že si bez nich budú klásť otázku, či sú vôbec milovaní. Človek, ktorý rád darček dáva, pravdepodobne ich rád aj prijíma. Ak to platí o našom manželovi alebo manželke, budeme sa musieť v tomto umení pocvičiť.

Z piatich jazykov vyjadrenia lásky sa toto dá naučiť najľahšie. Môže sa však stať, že bude treba, aby sme zmenili náš postoj k peniazom. Ak sme prirodzení míňači, nebude to pre nás ťažké. Ale ak sme od narodenia sporiví, môžeme mať s predstavou míňania peňazí ako spôsobu vyjadrenia lásky určité ťažkosti. Nemám tu na mysli rozdiel medzi štedrosťou a lakomstvom.
Niekoľko návrhov ohľadom kupovania pozornosti, ktoré stoja za úvahu:

1. pozornosti nemusia byť drahé – ale majú vysokú hodnotu, napr. kvet odtrhnutý zo záhrady môže vyjadriť lásku rovnako ako drahá kytica z obchodu.

2. nečakajme na špeciálne príležitosti – spontánne a neočakávané darčeky prinášajú obrovskú radosť a silný pocit výnimočnosti a lásky u obdarovaného. Darček môže povzbudiť niekoho, kto prechádza ťažkým odbodbím, keď je v nepohode, pod tlakom, alebo má ťažkosti v práci. A naopak, ak manžel alebo manželka urobí pre nás niečo mimoriadne, vtedy darček môže ukázať, že to nepovažujeme za samozrejmosť.

3. objavme, čo náš partner najradšej dostáva – oplatí sa všímať si, aké darčeky radi prijímajú od nás alebo od iných. Mali by sme si dobre všimnúť, keď nás na niečo upozornia (napr. vo výklade).
Je veľa možností, ale kľúčom k tomu, aby sme sa naučili správne obdarúvať, je toto: pozornosťou musí byť niečo, čo poteší toho druhého, nie to, čo by sme mali radi my! Toto vyjadrenie lásky môžu mnohí podceňovať ako materialistické alebo povrchné. Každý sme však iný.

Darčeky nemajú byť ani náhradou za spolu strávený čas, alebo rozhovor o problémoch. Čas a starostlivosť venovaná výberu pozornosti robí z nej ozajstný dar. Ak ju aj správne odovzdáme, jej hodnota niekoľkonásobne prekročí vynaložené náklady.
Prejavovanie lásky prostredníctvom dotykov patrí k základným potrebám každého človeka. Zvlášť deťom treba venovať telesné prejavy (dotyky), aby sa zdravo vyvíjali. Dotyk často komunikuje lásku oveľa účinnejšie ako slová. Telesný dotyk je v manželskej láske silný komunikátor, nie iba predohra k milovaniu. Tým, ktorí sa cítia milovaní prostredníctvom dotykov, objatia pomáhajú zabudnúť na všetky strasti. Je dôležité pochopiť, že ak jednému z nás boli telesné dotyky odopierané, zatiaľ čo druhému nie, môžu na začiatku spôsobiť určitú nešikovnosť, ale vydržte!

Dotyky lásky v manželstve môže mať rôzne formy: držanie sa za ruky, ruka okolo ramien, alebo pása, bozk, objatie, letmý dotyk pri stretnutí, masáž chrbta, ako aj pestrosť a bohatstvo dotykov, ktorými partneri vzrušujú jeden druhého počas predohry pred milovaním.

Sexuálne aj nesexuálne dotyky majú svoje miesto, ale musíme vedieť, že v tejto oblasti muž a žena vo všeobecnosti fungujú odlišne. Pre väčšinu žien ich túžba po telesnom dotyku pochádza skôr z túžby po náklonnosti než po sexe. Naopak, muži často vnímajú telesný dotyk ako súčasť sexuálnej predohry a dotyk ich rýchlo vzruší. Tieto odlišné reakcie sa môžu stať začarovaným kruhom. Ak sa manželke nedostáva dosť prejavov náklonnosti, často odmieta manžela sexuálne. A ak manžel nemá dostatok sexu, vtedy posledná vec, na ktorú má chuť, je prejavovanie náklonnosti. Príliš často je potom výsledkom patová situácia. Tu sa obvykle začína vytrácať sexuálny vzťah. Musíme si uvedomiť, čo sa deje, hovoriť o tom a potom sa dohodnúť, ako jeden druhému pomôcť prelomiť tento nebezpečný model.

Pre niektorých ľudí existuje veľmi jemná deliaca čiara medzi ich túžbou po sexe a túžbou po telesnom dotyku. Tieto dve veci sa nedajú tak ľahko oddeliť. Voči nášmu manželovi a manželke máme preukazovať lásku spôsobom, ktorý ich ubezpečí, že nám na nich záleží a sú pre nás jedineční.

Viete, aká je “rodná reč” lásky vášho manželského partnera? A viete aká je vaša? Štartovacím bodom je hovoriť spolu o tom, čo ktorému z nás dáva alebo nedáva pocit, že sme najviac milovaní, alebo najviac zanedbávaní. Neodkladajte to! Môže to viesť k prekvapujúcim odhaleniam o vašom manželovi, či manželke. A na koniec, skúmajte, kedy sa váš partner cíti milovaný.

MUDr. B. Vaščák

Prečo by kresťania nemali oslavovať Halloween

Prežili sme Sviatok všetkých svätých a aj jemu predchádzajúci sviatok Halloween. Mnoho ľudí považuje účasť na Haloween party za úplne nevinnú zábavu. A keď nie party, tak aspoň tekvica na priedomí, alebo v okne! Avšak história a význam tohto sviatku svedčia o opaku.


Význam

Haloween je slovo prevzaté z anglického výrazu Hallows Eve Day, čo doslova znamená predvečer všetkých svätých.

Výročie

Halloween je ezoterickým výročím (ezoterizmus je realizovanie moci na niekom inom okultným spôsobom). A ezoterický svet ho definuje takto: „najmagickejší deň roka, je novým rokom celého ezoterického sveta.“ A tiež: „ je to najdôležitejší sviatok roka pre všetkých nasledovateľov Satana.“

Legenda

Stará írska legenda rozpráva o istom Jackovi, zlom kováčovi, prevrátenom a skúpom, ktorý jednej noci na všetkých svätých po enormnom pití vína dostal smrteľný zásah na pečeň. Diabol bol prinútený splniť mu niektoré jeho želania, medzi ktorými je aj to, aby ho nechal pri živote, a došlo až k zmluve, že sa zriekne svojej duše v prospech hriechu. Jack, neuvedomujúc si dôsledky svojej choroby, zomrel o rok neskôr. Odmietnutý v raji Jack nenachádza miesto ani v pekle, z dôvodu zmluvy uzatvorenej s diablom. Na spôsob nejakého rítu úbožiak poreže repu a do jej vnútra vloží jeden žeravý uhlík z tohto miesta večného zatratenia. S týmto lampášom sa Jack, prízrak, vráti do sveta živých.

Tradícia

Íri postihnutí morom migrovali okolo r. 1950 do Ameriky. Pristáli v novej zemi a našli obrovské množstvo tekvíc, ktoré boli, na rozdiel od malej a úbohej repy, oveľa väčšie a dostatočne veľké na to, aby boli vyrezávané a zbavené dužiny. A tak tekvice nahradili repu a stali sa lampášom Jacka. Používajú sa v noci na Všetkých svätých, pretože sa predpokladá, že nepokojné duše mŕtvych, ktoré sa pokúšajú, tak ako Jack, vrátiť domov, sa budú držať ďaleko.

Deti dnes sa preobliekajú za nekľudných duchov, ktorí nenachádzajú “pokoj“ ani v pekle ani v nebi a navštevujú rodiny vedení tekvicovým lampášom a dostávajú sladkosti výmenou za ich “náklonnosť“. Trick-or-treat, je používané pre “sladkosť alebo žartík“. “Trick-or-treat“ doslovne znamená “biliard alebo zábava“, “úskok, alebo pôžitok“, ale má to svoj pôvod v “prekliatie alebo obeta“.

Historické fakty

Pochmúrna legenda o Jackovi ukrytá v historických faktoch je pripomínanie si pamätného dátumu. Niekoľko storočí pred Ježišom Kristom mala jedna tajná sekta pod svojou vládou keltský svet. Každý rok 31. októbra slávila na pamiatku svojich pohanských božstiev festival smrti. Starší sekty chodili z domu do domu pýtať obety pre ich boha a stávalo sa aj to, že požadovali ľudské obete. V prípade odmietnutia prorokovali smrť nad tým-ktorým domom. Odtiaľto sa zrodil trick or treat.
Úvahy o …

… legende: táto je založená na klamstve, že skazený človek môže byť prešibanejší ako diabol a že brány pekla sa pred niekým uzavrú. Okrem toho sa dej rozvíja podľa satanských praktík: žiadať od Satana vyplnenie požiadaviek, uzavrieť zmluvu s diablom, satanské poslanie zjaviť sa ľuďom, ezoterický rítus.
… dejinách: dejiny nám ukazujú, že pod Halloweenom sa skrývali satanské rituály a obete. Vieme, že v našich dňoch satanisti praktizujú počas tejto noci ľudské obety.

Pozor: Halloween je ezoterimus

Myslím si, že slová ktoré vyhlasujeme, gestá ktoré robíme, pohľady, ktoré “hádžeme“, nie sú neutrálne, ale znamenajú istú duchovnú realitu. Preto si dajme pozor, aké je pozadie a pôvod toho, čo hovoríme a konáme. Zbadajme sa a nepriľnime k ezoterickému svetu skrze masové rituály, ktoré sú nám ponúkané. Niektoré skupinové tance sú počiatkami satanistických rituálov.

Ak máte deti, dávajte pozor na to, aby si neprivykli, alebo ešte horšie, nenaučili sa na okultizmus. Isté veršovačky, ktoré sa musia deti naučiť, sú vzývanie ducha smrti.

Ak ste obchodníci a predavači, majte odvahu povedať nie podporovaniu tovarov, ktoré pod rúškom karnevalu napĺňajú a utvárajú ezoterickú mentalitu. Mnohé produkty predávané ako spotrebný tovar sú amulety, alebo ich reprodukcia, používané pri čarodejníckych praktikách.

Kresťania, nenechajme sa vyviesť z pravdy zdanlivými tradíciami a spôsobmi, ale držme sa víťazstva, ktoré premohlo svet, držme sa našej viery (porov. 1 Jn 5,4). Nezabudnime, že otrasné následky ezoterickej nákazy nie sú okamžité, bezprostredné, ale prejavia sa s odstupom rokov ako depresie, krízy, násilia. Písmo svedčí jasne: „Hovorím vám ako rozumným. Posúďte sami, čo hovorím: Nie je kalich dobrorečenia, ktorému dobrorečíme, účasťou na Kristovej krvi? A chlieb, ktorý lámeme, nie je účasťou na Kristovom tele? Keďže je jeden chlieb, my mnohí sme jedno telo, lebo všetci máme podiel na jednom chlebe.

Pozrite na Izrael podľa tela: nemajú azda tí, čo jedia obety, účasť na oltári? Čo tým chcem povedať? Že mäso obetované modlám je niečo? Alebo že modla je niečo? Ale to, čo obetujú, obetujú zlým duchom, nie Bohu. A ja nechcem, aby ste boli spoločníkmi zlých duchov. Nemôžete piť Pánov kalich aj kalich zlých duchov; nemôžete mať podiel na Pánovom stole aj na stole zlých duchov. Alebo chceme dráždiť Pána? Sme azda silnejší ako on? „Slobodno všetko.“ Ale nie všetko osoží. „Slobodno všetko.“ Ale nie všetko buduje“ (1 Kor 10, 15 – 23).

Namiesto návštevy Halloween party odporúčam účasť na vigílnej sv. omši zo Sviatku všetkých svätých.

prevzaté: Vietor – mesačník Koinónie Ján Krstiteľ č. 11/2004

Ahoj deti!


Zdravím vás, naši najmenší Spektráči 🙂

Ani sme sa nenazdali a máme tu nový mesiac november. Nedávno sme sa v septembri vrátili do školských lavíc a už máme za sebou aj jesenné prázdniny. Verím, že ste si oddýchli a načerpali nových síl, no a popritom aj doma pomohli svojim rodičom s domácimi prácami. Teraz už môžete odpočítavať čas do ďalších, už vianočných prázdnin. Ale nepredbiehajme udalosti, teraz je potrebné sa snažiť o čo najlepšie výsledky v škole, aby sme mohli byť so svojím polročným vysvedčením naozaj spokojní 🙂

Dnes by som vám chcel ponúknuť pekný príbeh o namyslenom liste, ktorý sa určite dotkne vašej duše a donúti vás rozmýšľať. Možno prostredníctvom tohto príbehu zistíte, že byť namyslený naozaj nie je peknou vlastnosťou človeka. Boh nás veľmi ľúbi a preto nikdy nebuďme namyslení a pyšní.

Začalo sa to celkom obyčajne. Na konári starej jablone uprostred krásneho jarného dňa vyrástol z puku list. Bol ešte trochu pokrčený ako sa tisol z malej temnej komôrky. Avšak bol svieži, krásne zelený a jemnučký ako zamat. Slniečko až zhíklo od radosti, keď naň pozrelo! Hneď ho aj objalo zlatými lúčmi. Lístok mocnel a krásnel. Jabloň sa ním hrdila. Šepkala mu: „Si prvý. Prvý!“

Lístok sa kolísal vo vánku, hrial na slniečku, počúval nežné slová jablone, až sa mu z toho zatočila hlava a … spyšnel. Ako na svet prichádzali ďalšie lístky, kričal: „Netlačte sa tak! Čo ma zakrývate svojimi krajkami?! Som prvý a mám nárok na najteplejšie a najlepšie miesto! Uhnite! Rýchlo!“ Listy začudovane zaševelili a stiahli sa. Namyslený list zostal na halúzke sám. Darmo mu jabloň dohovárala, že nerobí dobre. Len odvrkol. Tak to išlo deň po dni. Ako náhle vykukol nový lístok, náš list sa s ním hádal, vyháňal ho a pýšil sa svojou krásou. Jabloň len mlčala. Veď lístok počúval len seba samého!

Prišla jeseň a všetko sa zmenilo. Slniečko slablo. Nemalo síl hriať. Aj vánok odišiel a vystriedal ho roztopašný, bláznivý vietor. V noci prišiel i zlomyseľný mrazík. Namyslený list sa triasol od zimy. Vietor ním lomcoval, až to bolelo. Mráz ho pálil natoľko, že strácal dych. „Pomôžte, pomôžte..,“ zašepkal na listy druhých konárikov, ktoré sa ku sebe túlili. Bolo však neskoro. Vyhnal ich tak ďaleko, že naň nedosiahli.

Jedného dňa sa listu podlomila nôžka a spadol na zem. Škaredý, opustený, nechcený. Z blata dovidel na listy stromu: žlté a pekne pospolu. Pochopil, že urobil veľkú chybu. Pozrel na jabloň: „Odpusť, prosím,“ šepol. Boli to jeho najkrajšie slová. O nejaký čas naň spadli i ostatné žlté listy. Zakryli ho, veď patril k nim.
Lúčim sa s vami, kamaráti a teším sa nabudúce!



Tajnička

Slávnostnou svätou omšou na Námestí sv. Petra vo Vatikáne otvoril vo štvrtok 11. októbra Benedikt XVI. Rok …
Deti, vyriešte malú tajničku a dozviete sa, aký nový rok sa nám v Cirkvi začal!

1. Pálime ich na hroboch.
2. Zašívame ňou dierky.
3. Ukladá sa na zimný spánok.
4. Váh je…
5. Mačka chytá…

stránku pripravil: Tomáš Magda ml.

MÁŠ PROBLÉM…………..? (9)

ÚVODNÉ MOTTO:
Múdri ľudia vedia, že pravá láska dokáže čakať.
Najlepšia a najkrajšia Božia cesta je nechať si sex až do manželstva.
Je potrebné pomáhať mladým, aby žili v čistote, pokiaľ prijmú naše rady.
Ale verím, že modlitbou za nich nič nepokazíme.


Naučte sa prežívať a hlavne užívať si obdobie čakania. Keď sa ti zacnie po “tom pravom”, môžeš si vytvoriť romantickú náladu – snívať o prostých veciach – mať sa pre koho obliekať, kto by mi dal kvetiny, komu sa môžem zveriť so všetkým, čo mám na srdci. Vďaka takému snívaniu “za bieleho dňa” je potom čakanie zábavné.

Čakanie na nejaký zážitok tvorí veľkú časť radosti z prežitku samého. Samotné manželstvo bude niečo fantastické! Ale k tomu, aby ste sa tešili z manželstva potom, patrí i to, že o ňom teraz budete snívať a čakanie si užívajte. Čo môžete robiť teraz v čase čakania, aby ste sa pripravili na budúcnosť?

a/ Naozaj, nebojte sa snívať: Veľmi vám to pomôže. Skúste sa o tom presvedčiť.

b/ Cvičte sa v nesebeckosti: Je to veľmi dôležitá skúsenosť. Sebectvo je najväčší a najťažší problém, ktorý je potrebné prekonať a je veľkou prekážkou pre dobré manželstvo. “Žiť spolu šťastne” – k tomu patrí každodenný zápas o dobro, viac dávať ako brať, učiť sa slúžiť, ospravedlňovať sa a robiť veci, aj keď človek nemá chuť.

Výhodou je, že nesebeckosť a dávanie sa môžete nacvičovať už teraz, a to na rodinných príslušníkoch a na priateľoch. Ponúkam niekoľko praktických spôsobov, ako už teraz môžete cvičiť sa v nesebeckosti a dávaní sa:

– ako prekvapenie pre rodičov – upratať kuchyňu alebo aj celý byt;
– pohrať sa s mladšími súrodencami, aj keď sa mi momentálne nechce;
– urobiť bez vyzvania kávu pre rodičov a súrodencom teplý voňavý čaj;
– pokoste trávnik a to bez požiadania rodičmi;
– všimnite si potreby druhých ľudí a ponúknite im svoju pomoc;
– dávajte prednosť druhým a netlačte sa bezhlavo pred nimi;
– cvičte sa v udržiavaní poriadku a upratujte aj za druhých;
– učte sa pri dialógu načúvať a nehovorte stále iba svoj názor;
– a zároveň učte sa brať za svoje slová a skutky aj osobnú zodpovednosť!

c/ Budujte pevné priateľstvo: Pokiaľ čakáte na toho svojho “pravého”, či “pravú” – investujte do vzťahu s priateľmi opačného pohlavia. Nielenže vám to pomôže si uvedomiť, že nečelíte svetu sami, ale tiež sa z tohto priateľstva veľa naučíte. Verím, že už len tým, že sa priatelíte s príslušníkmi opačného pohlavia, môžete zistiť, čo u svojho budúceho manželského partnera chcete a čo nie. Keď budete sledovať, aké hodnoty a priority majú rôzni ľudia okolo vás, urobíte si obrázok o tom, čo hľadáte u človeka, ktorého si chcete vziať. O to viac pochopíte, ako jednať s druhým pohlavím a naučíte sa oceňovať odlišnosti druhých ľudí.

d/ Pracujte na vzťahoch vo svojej rodine: Ak máte skvelý vzťah so súrodencami a s rodičmi, je to niečo úžasné! Pravdepodobne je to preto, že ste venovali čas tomu, aby ste členov svojej rodiny poznali a spriatelili sa s nimi. Úprimne dúfam, že ste sa toho z umenia dávať svojej rodine naučili čo najviac, pretože je to skvelá príprava na manželstvo.

Ale ak cítite, že na vzťahoch v rodine musíte ešte veľa popracovať, tak je možné aj potrebné začať niečo meniť.

Venujte čas každému jednotlivému členovi svojej rodiny a so skutočným záujmom sa pýtajte na to, čo sa v jeho živote deje. To, ako sa teraz chováte k členom svojej rodiny, dosť spoľahlivo ukazuje, ako sa budete raz chovať k svojmu partnerovi a k deťom. Je to skvelá príležitosť, ako už teraz „vychytať muchy“ a bojovať so zlozvykmi!

Máme si obliecť „milosrdný súcit, dobrotu, skromnosť, pokoru a trpezlivosť. Znášajme sa navzájom a odpúšťajme si! Predovšetkým majme lásku, ktorá všetko spojuje k dokonalosti“ (Kol 3,12-14).

MUDr. Blažej Vaščák, Široké

Prečo je manželstvo dôležité


Všetci chceme žiť v spravodlivej a prosperujúcej spoločnosti, v ktorej budeme môcť viesť zmysluplný život a vzájomne si pomáhať v priateľskej zhode a rešpekte. Takáto spoločnosť však nevzniká náhodne, ale sa formuje cez dobré zákony, politiku, aktívny občiansky život, cirkvi a náboženstvo, školy, ale najmä výchovou v rodinách. Rodina založená manželstvom je inštitúciou, bez ktorej by spoločnosť nebola: v nej sa z generácie na generáciu odovzdáva život, v nej sa rodičia starajú o svoje deti: o ich potreby, ukazujú im hodnoty nevyhnutné pre zdravé medziľudské vzťahy a vychovávajú ich.

Výnimočnosť manželstva muža a ženy tkvie v tom, že iba ono je vo svojej podstate nasmerované k odovzdávaniu života a preto je ideálnym prostredím pre starostlivosť a výchovu detí.

Vďaka tejto výnimočnej úlohe si rodina založená manželstvom ako základné ľudské dobro zaslúži výnimočné postavenie a ochranu od spoločnosti. Výnimočnosť manželstva muža a ženy tkvie v tom, že iba ono je vo svojej podstate nasmerované k odovzdávaniu života a preto je ideálnym prostredím pre starostlivosť a výchovu detí. Všetci uznáme, že deti najlepšie prospievajú, ak cítia a zažívajú láskyplnú starostlivosť a bezpečie od svojich rodičov, od mamy a otca.

A rovnako si tiež musíme priznať, že pre svoje pracovné povinnosti a iné záujmy, ostávame svojim deťom často veľa dlžní. Sami potrebujeme podporu z vonka, od priateľov, od spoločnosti, aby sme vedeli byť dobrými rodičmi. Tým viac dnes, keď význam a dôležitosť manželstva si mnohí z mladších generácií, ktorí nevyrastali vo funkčných rodinách, prestávajú uvedomovať.

Politické zákony majú v spoločnosti okrem iných aj symbolický a formačný význam. Ukazujú, kde spoločnosť stojí a zároveň formujú jej členov tým, že im predkladajú legitímne vzorce správania. Podopierajú naše individuálne rozhodnutia. Týmto všetkým spoluvytvárajú kultúru danej spoločnosti. Preto veľmi záleží na tom, ako zákony pristupujú k rodine založenej manželstvom muža a ženy. Či ju chápu ako ideál výchovy, alebo iba ako jednu z mnohých rovnako dobrých možností.

Keďže manželstvo muža a ženy je ideálnym prostredím pre prijatie nového života a výchovu detí, iné zväzky (priateľstvá, partnerstvá, rehoľné spoločenstvá, občianskej združenia atď.), hoci tiež prispievajú k dobru spoločnosti výchovou mladých generácii, ale nedosahujú kvalitu manželstva, by preto nemali byť postavené na jeho úroveň. Zavedenie „manželstiev“ homosexuálov a registrovaných partnerstiev osôb rovnakého pohlavia by však spoločnosti vyslalo signál, že manželstvo muža a ženy nie je svojím postavením výnimočné a zároveň by zahmlilo jeho skutočnú podstatu.

Na záver ešte raz, v čom teda spočíva výnimočnosť manželstva?

V tom, že je prirodzeným a ideálnym prostredím pre budovanie naozajstných spoločenstiev: priateľská láska medzi manželmi je prirodzeným vzorom lásky, priateľstva, obetavosti a spravodlivosti pre ich deti a okolie. To sú hodnoty, bez ktorých spravodlivá a prosperujúca spoločnosť nemôže existovať. A to je dôvod, prečo treba odmietnuť vytváranie nových rodinných inštitútov, ktoré chcú byť alternatívou manželstvu muža a ženy. A naopak, je veľmi dôležité, aby zákony komunikovali jasne a jednoznačne, že rodina založená manželstvom muža a ženy je pre spoločnosť podstatná a nenahraditeľná.

Juraj Šúst je predsedom Spoločenstva Ladislava Hanusa. Prejav bol prednesený na zhromaždení na podporu manželstva a rodiny v Bratislave, 11. septembra 2012.

J. Šust

MÁGIA, HOROSKOPY, VEŠTENIE, POVERY. ČO NA TO BOH?

Nie tak dávno sme v našom farskom časopise uviedli časť z knihy Jozefa Marettu „Odpoveď Cirkvi na fenomén Zlého vo svete“. Avšak čoraz častejšie sa stretávam s ľuďmi, ktorí praktizujú „mágiu“ vo svojom živote. Vychýrené časopisy ponúkajú napr. červené šnúrky, ktoré ich majú „ochrániť“ pre akýmikoľvek problémami – zdravotnými, finančnými, problémami v láske, atď. A naši „kresťania“ to nosia na zápästiach rúk, alebo rafinovanejšie, na nohách okolo členku, aby sa nemuseli hanbiť. Ďalšia „kultúra“ varenia uhlíkov sa v našej farnosti praktizuje ako keby nič! Je to hriech! A veľký! Nehovoriac o nebezpečenstve sebaprekliatia!

V edícií Viera do vrecka nedávno vyšla o tom praktická príručka pre každého kresťana s názvom:

Mágia, horoskopy, veštenie, povery, čo na to Boh?


PREJAVY POVERY

Ľudia bežne pod poverou rozumejú neopodstatnené obavy z nejakých náhodných udalostí (napríklad keď prebehne čierna mačka cez cestu, alebo keď padne dátum 13. na piatok), alebo nejaké naivné úkony, ktorými sa človek chráni pred nešťastím či zlými silami. Neveriaci zase nerozlišujú veľmi medzi vierou a poverou, lebo pre nich viera v nadprirodzené sily alebo bytosti je niečo naivné a nerozumné a veria iba tomu, čo môžu zmyslami vnímať a čo je podložené prírodnými vednými odbormi. Pre nás kresťanov je však podstatné rozlíšenie medzi vierou v nadprirodzené osobné bytosti, nad ktorými stojí Boh (ktorý všetko nielen nekonečne prevyšuje, ale najmä nekonečne miluje), a vierou v akési neosobné nadprirodzené sily či energie.

Podľa Katechizmu Katolíckej cirkvi je povera „vybočenie náboženského cítenia a úkonov, ktoré ono ukladá. Môže vplývať aj na kult, ktorý vzdávame pravému Bohu, napríklad keď sa pripisuje takmer magická dôležitosť určitým, ináč oprávneným alebo potrebným praktikám. Pripisovať účinnosť modlitieb alebo sviatostných znakov iba ich materiálnej stránke bez ohľadu na vnútorné dispozície, ktoré vyžadujú, znamená upadnúť do povery“ (KKC 2111).
Povera je falošná, prevrátená viera (pa-viera), ale aj nepravý postoj viery. Predpokladá magický obraz sveta a prijatie nevysvetliteľných síl v snahe nakloniť si ich magickými úkonmi. Povera je teda širší pojem ako mágia. Pozrime sa teda na jej rôzne prejavy.

Neusporiadaný kult pravému Bohu

S neusporiadaným alebo neadekvátnym kultom pravému Bohu sa môžeme stretnúť aj v kostoloch pri liturgii. Má dve formy – prehnaný konzervativizmus a prehnaný progresivizmus. Odtiaľ pramení aj napätie medzi zástancami tradičnej liturgie (najmä latinskej, zvanej aj tridentskej) a zástancami obnovenej, reformovanej liturgie. Nesprávne sú krajnosti. Jedni lipnú prehnane na vonkajších formách, gestách a tradičných rúchach, no vnútro, ktoré sa má prejaviť najmä láskou k človeku, akoby chýbalo. Namiesto neho je len povýšenosť, odmeranosť, chlad a predpisy. Druhí zase pristupujú k liturgii tak, akoby všetko vonkajšie (gestá, rúcha, sakrálny priestor) bolo nepodstatné. Liturgia je skôr „odbavená“ než slávená, často veľmi rýchlo. Na kritiku zvyknú odpovedať, že podstatný je vnútorný postoj, nie vonkajší prejav, a najdôležitejšie je to, aby bol vzťah k Bohu prejavený vzťahom k človeku.
Treba však opäť zdôrazniť, že kritika smeruje ku krajnostiam, lebo pravá liturgia dokáže čerpať duchovné bohatstvo a krásu zo svojej dvetisícročnej tradície. Nestráca zmysel pre posvätno, ale ho prehlbuje, rešpektuje smernice cirkevnej autority, nestavia na jej miesto svoj úsudok a svoje záľuby a vie osloviť aj moderného človeka.

Falošný kult pravému Bohu

Ide o niektoré formy ľudovej nábožnosti, ktoré dávajú väčší priestor napríklad modlitbám pred sochami svätých než pred Eucharistiou alebo krížom, propagujú viac rôzne posolstvá než Sväté písmo, uprednostňujú súkromné postoje a prejavy duchovného života pred oficiálnym usmernením Cirkvi, k nepotvrdeným zjaveniam Panny Márie pristupujú nekriticky, šíria rôzne neschválené modlitby a pobožnosti. Veľkou absurdnosťou je rozširovanie takzvaných reťazových modlitieb, ktoré prinesú milosti a vypočutie prosieb, ak sa prepíšu do stanoveného termínu, alebo spôsobia nešťastie, ak ich človek bude ignorovať. Boh sa tu nejaví ako spravodlivý, ale ako svojvoľný a náladový. Preto treba vždy skúmať, či neznáma modlitba alebo pobožnosť je cirkevne schválená alebo nie.

Falošný kult falošnému bohu

Modloslužba sa týka v prvom rade mnohobožstva a uctievania modiel zo striebra a zo zlata (prípadne aj iného materiálu), ktoré sú dielom ľudských rúk. Modloslužba je však aj každé zbožšťovanie toho, čo nie je Boh. Je trvalým pokušením pre vieru. Môžu to byť peniaze, moc, kariéra, sláva, popularita, rozkoš, rasa, predkovia, štát, národ, príroda, jednoducho všetko to, čomu človek venuje vo svojom živote najviac pozornosti, záujmu, času, možno i peňazí. Čokoľvek, čo vytláča Boha z prvého miesta, je modloslužbou.

Satanizmus je uctievanie zlého ducha. Keďže ide o stvorenú bytosť, padlého anjela, Satan nikdy nie je rovnocenným protivníkom Boha, ani vtedy, keď sa mu vzdáva úcta spôsobmi, ktoré napodobňujú a prevracajú kult pravému Bohu.
Satanizmus má viacero podôb a foriem, tie by si však vyžadovali samostatné spracovanie. Verejnosť pod satanizmom najčastejšie rozumie používanie satanistických symbolov, nosenie čierneho (koženého) odevu, počúvanie blackmetalovej alebo deathmetalovej hudby, vandalizmus. Často ide len o radikálnu formu protestu proti Cirkvi, kresťanskej teológii, spoločnosti a inštitucionálnym autoritám (mládežnícky alebo protestný satanizmus). Títo mladí ľudia majú zvyčajne problémy v rodine i škole a často sú pod vplyvom alkoholu alebo drog. O satanizme majú len slabé vedomosti. V skutočnom satanizme ide o rituálne uctievanie Satana alebo organizovanú formu satanských kultov, ktoré pôsobia skôr tajne. V každom prípade však ide o veľmi nebezpečnú formu povery ako pomýlenej viery.

Priznávanie nezaslúženej dôležitosti
stvoreným veciam

Tu už máme do činenia s celým spektrom prejavov a foriem, smiešnych aj vážnych, naivných i pseudovedeckých, ale aj takých, ktoré sa pokúšajú preniknúť medzi oficiálne uznané vedné odbory.

Veštenie je snaha dozvedieť sa tajomné veci (minulé, prítomné, budúce) – používanie horoskopov, astrológia, numerológia, chiromantia (čítanie z ruky), jasnovidectvo, uchyľovanie sa k médiám, vykladanie z kariet, používanie snárov (kníh na odhaľovanie tajomných vecí pomocou výkladu snov).

Katechizmus Katolíckej cirkvi na snahu dozvedať sa tajomné veci hovorí: „Boh môže zjaviť budúcnosť svojim prorokom alebo iným svätým. Ale správny postoj kresťana, čo sa týka budúcnosti, spočíva v tom, že sa s dôverou odovzdáva do rúk Prozreteľnosti a zrieka sa každej nezdravej zvedavosti v tomto ohľade. Nepredvídavosť však môže byť nedostatkom zodpovednosti“ (KKC 2115).

Čarovanie, poverčivé úkony predstavujú nosenie talizmanov (predmety, ktoré majú priniesť šťastie), amuletov (predmety na ochranu pred chorobami, nešťastím, zlými silami), maskoty a masky pri poverčivých rituáloch (založené na presvedčení, že masky odstrašia zlé sily), používanie „liečivých“ kameňov.

Špiritizmus (nekromantia) je vyvolávanie duchov zomrelých a komunikácia s nimi cez médium (prostredníka). Často k tomu ľudí privádza ten istý dôvod ako pri veštení – dozvedieť sa tajomné veci. Takzvané automatické písmo, ktorým zosnulý údajne komunikuje so živými, je podľa psychológov aj exorcistov najčastejšie len aktivita podvedomia. Jediný prípad skutočného vyvolania ducha, o ktorom hovorí Biblia a ktorý sa udial s Božím dovolením, je vyvolanie ducha zosnulého proroka Samuela prostredníctvom média (pórov. 1 Sam 28, 6 – 11), za čo bol kráľ Saul prísne napomenutý a bolo mu oznámené tvrdé proroctvo o jeho vlastnej smrti.

Mágia sa tradične delí na bielu a čiernu mágiu. Biela mágia má človeku pomôcť. Ide najmä o riešenie ekonomických, citových, psychologických či zdravotných problémov. Používa však na to zázračné nápoje, prášky, amulety, talizmany vyrobené podľa znamení zverokruhu. Čierna mágia má zlé a zhubné ciele – chce spôsobiť chorobu, skomplikovať jej priebeh, priviesť do finančných ťažkostí, vyvolať konflikty, rozdelenie v rodine a podobne. Obracia sa na démonické sily a používa na to zvláštne rituály.

Okrem bielej a čiernej mágie sa hovorí niekedy aj o červenej (prípadne ružovej) a zelenej (alebo prírodnej) mágii. Červenou mágiou chce človek dosiahnuť lásku zo strany druhej osoby alebo podnietiť jej sexuálnu túžbu, získať ju pre sexuálny vzťah. V tomto druhu mágie sa často používa krv. Zelená mágia chce získať duchovnú silu z prírody, stromov a rastlín. Ľudia objímajú stromy, aby z nich získali pozitívnu energiu, alebo ju čerpajú v pomyselnom trojuholníku vytvorenom blízkymi prameňmi a podobne.

Vúdú (voodoo) a animizmus sú náboženské kulty, ktoré majú korene u domorodých kmeňov v Afrike a Amerike, spočívajúcich v uctievaní predkov a nebeských božstiev. Vúdú, rozšírené dnes na území Haiti a Dominikánskej republiky, je známe prepichovaním bábik, ktoré majú predstavovať osobu, ktorej sa chce uškodiť. Šamanizmus je súbor extatických metód, ktorými sa má dosiahnuť spojenie so svetom duchov. Šaman bol vnímaný ako prostredník medzi svetom ľudí a svetom duchov, liečiteľ a veštec.

Veľkou absurdnosťou je rozširovanie reťazových modlitieb, ktoré treba prepísať do stanoveného termínu.
Šamanizmus sa vyskytuje prakticky na všetkých svetadieloch, no najrozšírenejší je v strednej a severnej Ázii. Po rozpade Sovietskeho zväzu preniká vplyv šamanizmu z Ruska, najmä Sibíri, aj k nám. Druidizmus je zase kult nadväzujúci na keltský pôvod, spojený s rituálnymi obradmi. Novopohanstvo predstavuje návrat k predkresťanským náboženským tradíciám starých Keltov, Slovanov alebo Germánov. Wicca je novo-pohanské náboženstvo rozšírené v anglosaských krajinách, momentálne veľmi populárne aj v USA.

Liečiteľstvo (pránoterapia) je presvedčenie o liečení prostredníctvom prikladania rúk, cez ktoré prúdi životná energia (prána). Často vedie k závislosti od liečiteľa (senzibila).

Má negatívny dopad na duchovný život, spôsobuje neraz aj iné ochorenia a narušenie vzťahov. Nejde tu o charizmu uzdravovania. O dare možno hovoriť u bylinkárov, ktorí poznajú účinky liečivých rastlín a pomáhajú nezištne. Aj pri liečení bylinkami však treba opatrnosť, lebo účinné látky môžu mať i nepriaznivé vedľajšie účinky, ak sú používané dlhodobo alebo nie sú používané správnym spôsobom.

Alternatívna medicína pôsobí na základe energie, ktorou chce uviesť do rovnováhy a tak človeka uzdraviť (napríklad homeopatia, akupunktúra, iridológia, makrobiotika).

New age je súhrnný pojem pre duchovný smer alebo prúd, ktorý chce zjednotiť všetky cesty, synkretizmus náboženských, ezoterických a sekulárnych prvkov v mene tolerancie a nenásilia, fascinácia mimoriadnymi úkazmi, najmä paranormálnymi javmi, kombinácia medicíny, vedy, umenia a náboženstva.

Popísať new age nie je jednoduché, lebo nie je ani náboženstvom v presnom zmysle slova (hoci robí religiozitu príťažlivou), ani organizovanou sektou (hoci v rámci tohto fenoménu jestvuje aj mnoho náboženských siekt). Je to skôr duchovný a kultúrny fenomén, ktorý mení myslenie ľudí a ich vnímanie sveta, čím vytvára novú mentalitu. Ponúka očarujúce mimozmyslové zážitky (paranormálne javy ako napríklad telekinéza – presúvanie predmetov pomocou myšlienky alebo telepatia – údajný prenos myšlienok), ďalej harmóniu s prírodou a vesmírom {feng šui -odstraňovanie negatívnych či patogénnych zón, naladenie sa na prírodnú alebo vesmírnu energiu – tzv. channetling, kanálovanie alebo kontaktácia). Samotný názov new age vznikol na základe astrologickej interpretácie dejín – po veku Rýb (v ktorom vládlo kresťanstvo) nastáva tretím tisícročím nový vek Vodnára (New Age of Aquarius).

(pokračovanie v budúcom čísle)

ThLic. Ján Viglaš