Stretnutie s osobnosťou


Osobnosťou z pohľadu veriaceho človeka je človek s prirodzenou autoritou, ktorý žije živú vieru a tá sa prejavuje obetavým životom a pomocou iným, múdrosťou, inteligenciou, odbornosťou… Ak ku spomínaným charakteristickým znakom priradíme ešte aj skromnosť, pokoru a pokoj, tak právom môžeme povedať, že kňaz misionár Jozef Humeňanský je osobnosťou, osobnosťou z nášho kraja, teda našou osobnosťou.

Okrem toho, že páter Humeňanský spĺňa naše kritériá osobnosti, jeho vystupovanie je veľmi zaujímavé. Dokáže byť výborným rečníkom, ale aj dobrým poslucháčom. Svoju reč podáva jasne a zrozumiteľne, smerovanie k myšlienke stupňuje prirodzenou dynamikou prejavu. Na druhej strane jeho charizmatický výraz tváre, pokoj a rozvaha dávajú jeho reči presvedčenie a potrebnú dôležitosť.

V minulom čísle Spektra sme si prečítali rozhovor s pátrom Humeňanským. V ňom opísal svoje trinásťročné pôsobenie v africkej krajine Rwanda. Prácu rozdelil do roviny kňazskej – evanjelizačnej, do roviny seminárnej – výchovy nových kňazov a do roviny charitatívnej. Všetky roviny sa vzájomne prelínajú, avšak za najdôležitejšiu označil rovinu evanjelizačnú.
Čiastočným podnetom k napísaniu tohto článku je už spomínaná krajina Rwanda. Okrem informácií, ktoré sme mali z médií a priamo aj od pátra Humeňanského o ťažkom živote, o genocíde a brutalite dvoch kmeňov, žijúcich v tomto štáte, v mesiaci november sme mali možnosť sledovať v televízii film „Hotel Rwanda“, ktorý názorne a presvedčivo opísal genocídu, obdobie prenasledovania a vraždenia ľudí, obdobie migrácie ľudí z kmeňa Hutu. Aj v tomto prípade platí známe pravidlo, že raz vidieť znamená viac ako stokrát počuť.

Pokiaľ si túto situáciu vieme aspoň sčasti predstaviť, tak sa vžime do situácie misionárov, pracujúcich a žijúcich nielen v tomto štáte, aj iných podobných, ktorí pomáhajú domorodým obyvateľom a pritom ich vlastný život je v ohrození, v nebezpečenstve. To svedčí o veľkej odvahe, presvedčení, silnej viere a veľkej osobnosti.

Hlavnou myšlienkou tohto článku je, aby sme si všímali ľudí, ktorí sa pohybujú v našom okolí, ktorí si našu pozornosť zaslúžia, ľudí, ktorí sú skutočnými osobnosťami. Aby sme ich povzbudili, porozprávali sa s nimi, podali im ruku a pomáhali im nielen morálne, ale aj materiálne.

Častokrát sa nám v živote stáva, že aj keď poznáme takýchto ľudí z nášho kraja, nevšímame si ich, nepodáme im ruku a až keď nás opustia, dokážeme im vzdať úctu a povedať, že sú pre nás osobnosťou.

Kňaza, misionára Jozefa Humeňanského si veľmi vážime preto, aký je, aký je jeho život, práca a presvedčenie.

Lucia a Jozef Blizmanovci

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.