Naša nádej


Na hroboch tých, ktorí nás predišli do večnosti, môžeme vidieť nápisy: Tu odpočíva XY. Každý hrob teda identifikuje toho, kto v ňom leží. V Panteóne v Paríži možno čítať: To je hrob Napoleona Veľkého. Na Červenom námestí je mauzóleum Lenina. Na cintoríne v Arlingtone je miesto, kde je pochovaný J. F. Kennedy.

V bazilike Božieho hrobu v Jeruzaleme je však úplne iný nápis. Stojí tam napísané: „Odtiaľ vstal z mŕtvych Ježiš Kristus.“ Aký to úžasný rozdiel. Kým ostatné hroby označujú menom príslušného človeka a hovoria, že ten hrob nie je prázdny, Ježišov hrob zíva prázdnotou a hlása do celého sveta, že ten, čo tam ležal, už tam nie je, že vstal z mŕtvych.

Ježiš teda skutočne vstal. Je zbytočné hľadať živého medzi mŕtvymi, veď zvesť anjela od prázdneho hrobu je jasná: „Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi?“ Ježiš vstal, ako povedal.

Veľa sviatkov sme si sami vymysleli: Deň matiek, Deň detí, Deň študentstva, Deň učiteľov, Deň boja proti rakovine… Sviatok Veľkej noci založil sám Boh – Ježiš svojím zmŕtvychvstaním.

Marek Hnat, farár

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.