HOMÍLIE

V rámci katechézy k Roku viery vám ponúkame pre duchovne obohatenie sa homílie nášho rodáka, kňaza Mgr. Jána Biroša.

Keď ich duchovný otec doniesol do redakcie, veľmi som sa potešil, lebo nám do nášho duchovného života pribudne aj jeho dlhoročný pohľad na našu vieru cez vysluhovanie sv. omší, zložených z bohoslužby slova a bohoslužby obety.


Na úvod nedeľnej bohoslužby slova vám chcem položiť otázku na zamyslenie: „Hanbili ste sa niekedy za svoju vieru? Ak áno, tak prečo? Nie je to vina vlastnej nevedomosti a hriešneho života?

Milí priatelia,

všade sa nájdu dobrí ľudia. Dokonca aj v pekle koncentračného tábora v Osvienčime. Čo všetko vyšlo najavo pri súdnom pojednávaní: hladové bunkre, mučiarne, plynové komory, hromady vlasov zavraždených žien, protézy invalidov, topánočky a hračky usmrtených detí, lekárske pokusy na živých ľuďoch. Vrahovia z táborového personálu, odvolávajúci sa na súde na rozkazy nadriadených, ktorých vraj museli poslúchať, ak nechceli riskovať život. A predsa sa našiel medzi nimi jeden, ktorý riskoval život. Bol to lekár, príslušník smutne preslávených jednotiek SS, ktorému poľské úrady hneď po vojne vystavili ten najlepší kádrový posudok. Pomáhal totiž, kde len mohol. Pašoval listy a dokonca aj väzňov z lágru. Tajne dával ťažko chorým lieky a alkohol. Tam, kde by sme predpokladali krach lásky, našla sa predsa obetavá, nezištná láska. A či tiež nepreslávil tento hrôzostrašný tábor svätého Maximiliána Kolbeho, ktorý dobrovoľne ponúkol svoj život, aby zachránil otca rodiny?

Žiadnemu obdobiu surových mravov sa nepodarí spustošiť a zničiť lásku, pretože láska je z Boha. Vždy sa nájdu ľudia, ktorí budú ochotní zomrieť, aby druhí žili. Pripadá nám to samozrejmé, že Kristus nás miloval až na smrť na kríži. Žiadna náboženská formulka, alebo veta nie je tak ošumelá, ako táto: „Kristus za nás zomrel!“ Ale On to isté žiada od svojich: „Milujte sa, ako som ja miloval vás.“ To znamená – buďte pripravení jeden za druhého aj umrieť. No takúto sebaobetavú lásku si neosvojíme cez jeden deň a jednu noc.

Veď aj Kristus sa po dlhé roky učil dopredu prežívať svoju smrť a v dnešnom evanjeliu pripravuje dokonca aj Petra na najťažšiu obeť. „Keď zostarneš, natiahneš ruky, iný ťa opáše a povedie, kam nechceš.“ Táto predpoveď zakončuje, ako sme si vypočuli nevšedný rozhovor medzi Pánom Ježišom a Petrom. „Šimon, syn Jánov, miluješ ma?“ Prečo sa takto Kristus pýta? Patrilo sa, aby túto otázku položil Majster učeníkovi, alebo muž mužovi, aby ju Pán Ježiš vyslovil nahlas a k tomu ešte pred svedkami? No Kristus neadresoval Petrovi túto otázku ako muž mužovi, alebo ako priateľ priateľovi. Ale ako Syn Boží svojmu tvorovi. A Boh má právo na lásku svojho tvora – človeka. Len Pán Boh mohol vydať príkaz, v ktorom vyžaduje lásku: „Milovať budeš Pána svojho Boha!“ Ak platí tento príkaz všetkým ľuďom, potom v prvom rade platí pre Ježišových učeníkov, ktorých si vyvolil pre najvyšší pastiersky úrad cirkvi. Čo by sa stalo s mladou ohrozenou cirkvou, keby Peter sklamal? Či už pred krátkou dobou žalostne nesklamal, keď v rozhodujúcom okamihu Krista zaprel? Z ľudského hľadiska bol Peter najmenej hodný a schopný zastávať taký vysoký úrad v cirkvi. Sám sa predsa diskvalifikoval.

V jeho kádrových materiáloch sa toho za tri roky od začiatku cez jeho zbabelý útek z Olivovej hory až po podlé zapretie Ježiša nahromadilo toľko, že bol najvyšší čas, aby jeho vyznamenanie „Ty si Peter – skala…“ bolo raz a navždy definitívne odvolané. Kristus však nepripomína staré veci, nemá vo zvyku „nalomenú trstinu dolomiť“, nehovorí vyčítavo: „Vlastne by si si ani nezaslúžil, aby som ťa ponechal v úrade pápeža.“

Ale predsa veľmi jemne a diskrétne sa dotkne trojitého Petrovho zaprenia na dvore Kajfášovom trojitým opýtaním sa: „Peter, miluješ ma?“ Peter už dávno zanechal silácke reči a sebavedomé vystupovanie. Jeho odpovede sú tichšie a tichšie, až vyznejú v úprimné doznanie: „Pane, ty vieš všetko, ty vieš, že ťa milujem.“ Pre všetky ľudské generácie zostane apoštol Peter markantným dokumentom Božej zhovievavosti a lásky.

Obyčajne je Peter zobrazovaný s kľúčom v rukách, teda so symbolom úradnej moci cirkvi. Málokedy je maľovaný s kohútom, ktorý pripomína najčiernejšiu hodinu jeho života. Na Kristovu predpoveď: „prv, ako kohút zaspieva, tri razy ma zaprieš.“ Odpovedal Peter sebavedome: „Keby som mal ísť s Tebou na smrť, nezapriem ťa!“ Ale boli to len silácke slová. Hneď pred židovsko slabou dievčinou a vojakmi sa dušoval, že Ježiša nikdy ani len nevidel.

Legenda hovorí, že kedykoľvek Peter počul spievať kohúta, zakaždým sa horko rozplakal. Petrov pád je nielen varovaním, ale aj poučením, že Božie milosrdenstvo žiari najjasnejšie na tmavom pozadí ľudských slabostí. Čo všetko sa nazhromaždilo behom dvetisícročnej existencie cirkvi. Koľko pohoršenia, zrady, sklamaní, odpadnutých kňazov, zlých pápežov a biskupov. S včelou usilovnosťou sa fanaticky radi zbierajú všetky možné škandály v cirkvi a so škodoradosťou sú naširoko pretriasané. Ale všetky oprávnené rozhorčenia, alebo lepšie povedané, všetka tá škodoradosť z pohoršenia sa rozpadne ako domček z karát pri porovnaní s Ježišovým chápaním a posúdením ľudskej slabosti.

Hoci Peter zjavne nehanebne sklamal, predsa mu Pán ponecháva kľúče a potvrdzuje ho za najvyššieho pastiera. Takúto smelosť si mohol dovoliť len Kristus, pretože je Boh. Chcel tým raz a navždy naznačiť, že cirkev je dielo Božie, ale tvoria ju ľudia hriešni, že cesta k Bohu podľa vôle Božej a či sa to niekomu páči, alebo nie, vedie cez slabých a hriešnych ľudí, a že je nerozumné rozhorčovať sa nad hriechmi, či už jednotlivých pápežov, biskupov alebo kňazov a za to, že ten, ktorý nešťastný kňaz, biskup sklamal a zradil, odsudzovať celú cirkev, alebo preto ju opustiť.

Nepozerajme sa na udalosť z dnešného evanjelia ako na výlučnú Petrovu záležitosť. Každému z nás patrí Kristova otázka: „Miluješ ma?“ Otázka, ktorá nás iste znepokojí, rozruší, pretože je príliš osobná. Odvážme sa s Petrom odpovedať: „Pane, ty vieš všetko, ty vieš, že ťa milujem.“ Alebo vedomý si svojej ľudskej slabosti, pádov a sklamaní priznáme si úprimne: „Pane, ty vieš všetko, ty vieš, ako málo ťa milujem! Ako málo v teba verím, ako sa za teba niekedy hanbím.“

Pane Ježišu, ja ťa prosím za svojich veriacich. Daj nám všetkým silu rozumu a vôle, aby sme ťa poznali, potom milovali, tebe slúžili a potom sa iste nebudeme za teba hanbiť a nakoniec sa s Tebou iste raz vo večnosti stretneme. Pane Ježišu, vypočuj volanie našich sŕdc a pritiahni nás k sebe. Amen.

Mgr. Ján Biroš, výp. duch. farnosti Víťaz

Prvé slová kardinála Dominika Duku o Svätom Otcovi


Vatikán.
Na konkláve, ktoré za nového Svätého Otca vybralo argentínskeho kardinála Bergoglia, sa nezúčastnil žiaden kardinál volič zo Slovenska. Naši kardináli majú totiž už viac ako 80 rokov, čo znamená, že sa nemohli na voľbe zúčastniť. Prinášame preto hodnotenie voľby v podaní českého kardinála Dominika Duku, ktoré zverejnilo na svojej internetovej stránke Pražské arcibiskupstvo:

„Už po svojom návrate z Peru som bol presvedčený, že novým pápežom bude niekto z Nového sveta a že to bude najskôr Južná Amerika,“ hovorí deň po zvolení Dominik Duka. Objavenie Ameriky podľa neho nastolilo otázku nového chápania práva, náboženskej slobody, ľudskej dôstojnosti a slobody. A bola to práve južná polovica amerického kontinentu, kde sa zviedol boj o ľudskú dôstojnosť a ktorá novoveku nakoniec otvorila cestu k slobode. „Nový pápež má taliansky pôvod, ale je to Argentínčan, pochádza z Bolivarovskej Argentíny, ktorá sa najviac podieľala na pokresťančení tohto kontinentu,“ vysvetľuje kardinál Duka.

Skutočnosť, že štafetu preberá Nový svet, je podľa neho prirodzený vývoj. „Európski katolíci sú spojení s Amerikou a predovšetkým so španielskou Amerikou.“ Český volič pápeža zdôrazňuje, že pri zasadnutí generálnych kongregácií bolo jasné, že cirkev si je vedomá prevahy ostatného sveta nad Európou, čo sa týka počtu katolíkov, a tiež určitej disproporcie v zastúpení veriacich týchto oblastí s ohľadom vedenia Cirkvi. K úvahám nad pôvodom pápeža kardinál Duka hovorí: „Do budúcnosti bude čím ďalej tým menšiu úlohu hrať, odkiaľ pápež pochádza. Dôležité budú jeho dôrazy a zameranie jeho pôsobenia.“

I napriek prvotným odhadom, že konkláve bude trvať dlhšie než obvykle, a hoci sa zdalo, že medzi kardinálmi nie je výrazná postava, bol nový pápež zvolený už druhý deň pri piatej voľbe. Kardinál Duka to vidí tak, že „konkláve dalo najavo, že Cirkev vie, ako ďalej, že chce ísť v línii Jána XXIII. a v duchu II. vatikánskeho koncilu“.

„Pápež František je zameraný na pastoráciu. Vystupuje veľmi prosto a úvahy o tom, že bude citlivý k sociálnym otázkam, sú úplne namieste. To ostatne dosvedčuje i voľba jeho mena. Je úplne jasné, že sa svojím menom prihlásil k Františkovi z Assisi,“ vyvracia kardinál Duka pochybnosti, o ktorého Františka vlastne má ísť. „To všetko bezpochyby vystúpi pri pontifikátu nového pápeža do popredia.“

„Výrazný je tiež jeho záujem o mladú generáciu a to predovšetkým s ohľadom na problémy, s ktorými sa vo svete stretáva. Je to nezamestnanosť a nedostatočná podpora vzdelania,“ upozorňuje kardinál Duka. Pápež František je sám vzdelaný človek. Študoval na významných školách Latinskej Ameriky a v Nemecku. Vie tiež perfektne po nemecky. „Keď som odovzdával pozvanie na Moravu pri príležitosti 1150. výročia príchodu sv. Cyrila a Metoda, hovorili sme spolu po nemecky,“ dosvedčuje jeho jazykovú vybavenosť pražský arcibiskup. Či pápež pozvanie prijme, ale podľa kardinála Duku nie je možné povedať.

Zvolenie jezuitu za pápeža ukazuje tiež na význam reholí a ich prínos pre Cirkev súčasnej doby, domnieva sa kardinál Duka. „Dôraz jezuitov na vzdelanie a racionálne uvažovanie nad aktuálnymi otázkami, dáva tiež tušiť, že František bude pápež, ktorý bude rozvíjať ekumenizmus, medzináboženský dialóg, ale tiež dialóg s hľadajúcimi ľuďmi.“ Nie je pravda, že nový pápež nemá zmysel pre humor. „Keď som po prvýkrát pozdravil Svätého Otca Františka a gratuloval mu, povedal som, že sa stal zázrak: z jezuitu sa stal dominikán. (pápeži totiž nosia biely habit po pápežovi sv. Piovi V., ktorý bol dominikán, zatiaľ čo jezuiti nosia tradične čierny habit). Obaja sme sa smiali,“ dodáva kardinál Duka.

TK KBS

Profil nového Svätého Otca Františka


Vatikán/Argentína.
Odriekavý a prostý život – pod týmto titulkom zverejnil stĺpček o novom Svätom Otcovi jeden z hlavných argentínskych denníkov La Naciòn. Kardinál Bergoglio býval sám v jednoduchom byte, na druhom poschodí arcidiecéznej kúrie v Buenos Aires, ktorá stojí vedľa katedrály. Z okien svojho bytu mohol – so zrejmým znepokojením – v decembri 2001 sledovať vypuknutie hospodárskej krízy na Plaza de Majo, ktoré vyvrcholilo demisiou prezidenta Fernanda De La Rua. A mohol vidieť tiež násilné represie, ktoré ho prinútili k tomu, aby rozhodne protestoval u špičiek bezpečnostných zložiek.

Bergoglio nerád ohromuje publikum svojimi vystúpeniami a uniká pred akoukoľvek publicitou v médiách. Má však vo zvyku pri každých Vianociach natočiť televízne vianočné posolstvo a poskytovať novinárom texty svojich homílií a správ napísaných pri príležitosti hlavných cirkevných sviatkov. Drží sa nízko a vďaka tomu sa môže voľne pohybovať medzi ľuďmi a používať k tomu verejné dopravné prostriedky. Často v katedrále spovedá ako bežný kňaz.

Po tragickom nešťastí na diskotéke Cromagnon (v roku 1994 tam pri požiaru zomrelo 194 ľudí, 700 ich bolo zranených – pozn. red.), neúnavne prechádzal mestskými nemocnicami, aby bol nablízku zraneným a rodinám obetí. Preslávil sa tým, že sa jeho život vždy a dôsledne vyznačoval prostotou.

Potom, čo prevzal vedenie arcidiecézy, bol jeho prvým činom založenie biskupského vikariátu pre výchovu – úradu, ktorý spravuje polovicu mestských škôl a žiakov. Vo svojich homíliách kardinál Bergoglio opakovane vyzdvihoval zmysel pre vlasť, ktorý požadoval zvlášť po inštitúciách. Hoci je vzdelaním chemický inžinier, je vášnivým čitateľom argentínskych klasikov i súčasných autorov.

Prikladal veľký význam udalostiam ekumenickej a medzináboženskej povahy a vždy sa na nich zúčastňoval, píše La Naciòn.

TK KBS

Prvé slávenie a homília Svätého Otca Františka


Vatikán. O piatej hodine popoludní slávil nový Petrov nástupca v Sixtínskej kaplnke Apoštolského paláca svätú omšu so všetkými kardinálmi voličmi. V latinskej liturgii svätej omše za Cirkev zazneli čítania v taliančine. V tejto reči pápežových rodičov bola tiež prednesená homília v podaní Františka:
„V týchto troch čítaniach vidím niečo, čo majú spoločné: je to pohyb. V prvom čítaní je pohybom putovanie. V druhom čítaní sa pohyb nachádza v budovaní Cirkvi. V treťom, teda v evanjeliu, je pohybom vyznanie. Kráčať, budovať, vyznávať.

Kráčať. „Hor sa, dom Jakubov, kráčajme vo svetle Pánovom!“ Toto je prvá vec, ktorú povedal Boh Abrahámovi: „…chodievaj predo mnou a buď dokonalý“. Kráčať. Náš život je púťou a ak sa zastavíme, niečo nie je v poriadku. Kráčať vždy v prítomnosti Pána, v Pánovom svetle a hľadať spôsob ako žiť v dokonalosti, ktorú Boh žiada od Abraháma pri svojom prísľube.

Budovať. Budovať Cirkev. Hovorí sa o kameňoch: kamene majú svoju konzistenciu. Hovorí sa ale o živých kameňoch, o kameňoch pomazaných Duchom Svätým. Budovať Cirkev, Kristovu nevestu na uholnom kameni, ktorým je Pán a takto druhým spôsobom pohybu v našom živote – budovať.

Tretím pohybom je vyznávať. Môžeme kráčať koľko chceme, môžeme budovať veľa vecí, ale ak nevyznávame Ježiša Krista, je to niečo nedobré. Staneme sa súcitnou organizáciou, ale nie Cirkvou, Pánovou nevestou. Ak nekráčame, stojíme. Keď sa nebuduje na kameňoch, čo sa stane? Stane sa to, čo sa stáva deťom na pláži, keď budujú hrady z piesku. Všetko padá, a neostáva nič. Ak sa nevyznáva Kristus, prichádzajú mi na um slová Leona Bloya: „Kto sa nemodlí k Pánovi, modlí sa k diablovi“. Ak sa nehlásime k Ježišovi Kristovi, hlásime sa k svetáctvu diabla, k svetáctvu démona.

Kráčať, budovať – stavať, vyznávať. Avšak nie je to tak jednoduché, pretože pri kráčaní, budovaní a vyznávaní prichádzajú niekedy údery, prichádzajú hnutia, ktoré nepatria ku kráčaniu. Sú to hnutia, ktoré nás ťahajú naspäť. Evanjelium pokračuje poukázaním na zvláštnu situáciu. Ten istý Peter, ktorý vyznal Ježiša Krista mu hovorí: „Ty si Kristus, Syn živého Boha.“ Nasledujem ťa, ale nehovorme o kríži. Ten sa tu nehodí. Nasledujem ťa iným spôsobom, bez kríža. Keď kráčame bez kríža, nie sme Pánovými učeníkmi. Sme svetácki, sme biskupi, kňazi, kardináli, pápeži, ale nie sme Pánovi učeníci.

Prial by som si, aby sme všetci po týchto dňoch plných milostí mali odvahu – práve odvahu – kráčať v Pánovej prítomnosti, s Pánovým krížom. Budovať Cirkev na Pánovej krvi, ktorá steká z kríža a vyznávať jedinú slávu, Krista ukrižovaného. Takto bude Cirkev kráčať ďalej. Prajem všetkým nám, aby nám Duch Svätý a modlitba Panny Márie našej matky, udelí túto milosť: kráčať, budovať, vyznávať Ježiša Krista ukrižovaného. Nech sa tak stane.“

V závere dnešného dňa Svätý Otec odpečatil vstup do pápežského apartmánu v Apoštolskom paláci, aby umožnil vykonanie nutných úprav. Doteraz teda býva v pápežskom byte v Dome sv. Marty.

-re-

Svätý Otec začal deň modlitbou v Bazilike Santa Maria Maggiore


Vatikán 14. marca (RV) – Svätý Otec František začal dnešný deň v jednej zo štyroch pápežských bazilík – v Bazilike Santa Maria Maggiore, kde sa pomodlil k Panne Márii. Tento úmysel oznámil v stredu večer vo svojom prvom pozdrave veriacim vzápätí po voľbe.

Sprevádzal ho prefekt Pápežského domu Mons. Georg Gänswein a jeho zástupca, vice-prefekt Leonardo Sapienza. V bazilike ho prijal jej arcikňaz kard. Santos Abril y Castelló, rímsky vikár a celá kapitula. Nechýbal medzi nimi slovenský dominikán a spovedník v bazilike Ľudovít Mello.
„Išiel do kaplnky, ktorá uchováva mariánsku ikonu Salus populi Romani, položil na oltár malú kyticu a potom sa asi desať minút v tichosti modlil. Pozdravil všetkých prítomných – členov kapituly a spovedníkov, prešiel k hlavnému oltáru, kde sa uchováva relikvia jasličiek a zastavil sa v bočnej kaplnke, zvanej Sixtínska. „Pri jej oltári slúžil vo vianočnú noc svoju prvú svätú omšu sv. Ignác z Loyoly. Zakladateľ Spoločnosti Ježišovej mal vo veľkej úcte relikviu jasličiek a čakal niekoľko mesiacov po svojom vysvätení na vianočné primície. Pre jezuitov je to teda veľmi významné miesto. Pápež František sa potom zastavil pred hrobom sv. Pia V. tiež v Sixtínskej kaplnke baziliky. Svätý Otec nešiel v sprievode áut, ale jedným z vozidiel vatikánskej stráže. Cestou sa zastavil v centre mesta, aby zaplatil účet v kňazskom dome, kde býval pred začiatkom konkláve. Vzal si batožinu, pozdravil personál a potom sa vrátil do Domu sv. Marty,“ informoval riaditeľ Tlačového strediska Svätej stolice P. Federico Lombardi, ktorý sa tiež vrátil k niektorým momentom stredajšieho večera.

V Sixtínskej kaplnke, kde kardináli vzdávajú hold a poslušnosť novému Svätému Otcovi, si František nesadol na vyvýšené sedadlo, ktoré je k tomu vyhradené. Stál pred oltárom vo svojej jednoduchej klerike bez plášťa, ponechal si kríž, ktorý nosil ako biskup. V lodžii Baziliky sv. Petra potom vedľa seba chcel mať rímskeho vikára, čo je novinka, ktorá dokazuje pastoračnú starostlivosť o veľké rímske cirkevné spoločenstvo. Každého, samozrejme, ohromila žiadosť o požehnanie. Ďalší malý detail: po návrate z balkónu nenastúpil do pristavenej limuzíny s pápežskou poznávacou značkou SCV 1, ale do autobusu, ktorým prišiel s ostatnými kardinálmi. Na záver slávnostnej večere kardinálov voličom poďakoval iba niekoľkými slovami: „Nech vám Pán odpustí, čo ste urobili.“

Ešte večer Svätý Otec František telefonoval emeritnému pápežovi Benediktovi XVI. do Castel Gandolfo, potvrdil hovorca Lombardi. Zároveň uviedol, že sa v krátkom čase spolu i stretnú. Zatiaľ nie je jasné kedy, „nie je to to najdôležitejšie; kontakt, rozhovor, pozdrav, poďakovanie tu už boli“.

Hovorca Svätej stolice zároveň upozornil na bohatú agendu ďalších dní: „Zajtra dopoludnia príjme pápež celé kardinálske kolégium na súkromnom rodinnom stretnutí. Na sobotné dopoludnie je plánované stretnutie s pracovníkmi médií v Aule Pavla VI., vstup je na akreditáciu. V nedeľu pôjde Svätý Otec do pracovne pápežského apartmánu, aby z jeho okien prehovoril pred poludňajšou modlitbou Anjel Pána. V utorok o 9:30 h sú všetci pozvaní na inauguráciu pontifikátu na Svätopeterskom námestí. Nebudú na ňu zvláštne vstupenky. V stredu sa nekoná generálna audiencia, ale pápež príjme delegáciu bratských kresťanských cirkví a možno i ďalšie delegácie, ktoré prišli na inauguračnú svätú omšu.“

-re-

HABEMUS PAPAM!


Veľké prekvapenie pre celú Cirkev a svet. 13. marca 2013 sa začal pontifikát prvého pápeža s menom František. 76-ročný jezuita Jorge Mario Bergoglio sa na loggii Baziliky sv. Petra pomodlil za svojho predchodcu a v tichosti požiadal o modlitbu za seba.

„A ten, čo sedel na tróne, povedal: „Hľa, všetko robím nové“ (Zjv 21,5). Pápež František už výberom svojho mena urobil čosi nové. Prvé úvahy o tomto mene môžu smerovať k sv. Františkovi z Assisi, ktorý sa svojho času na priamy Boží zásah podujal „podoprieť“ chátrajúcu budovu Cirkvi.

Druhou z inovácií začiatku pontifikátu bola modlitba. Nový pontifik viackrát zopakoval, že to hlavné, čo je potrebné, je modlitba. Za svojho predchodcu, Benedikta XVI., sa spolu so všetkými veriacimi po celom svete pomodlil Otče náš, Zdravas a Sláva. Následne požiadal všetkých veriacich o modlitbu za seba samého a celé Námestie sv. Petra stíchlo. Pápež František I. sa sklonil a otvoril sa vanutiu Ducha Svätého. Týmito krokmi jednoznačne už teraz predznamenal svoj program.

Ku svetu prehovoril po prvý raz až dvakrát. Prvýkrát hneď po svojom príchode na loggiu, druhýkrát po požehnaní Urbi et Orbi, ktoré udelil prostým recitovaním. Vytvoril si okamžite veľmi silné puto s veriacimi. Ako syn talianskych rodičov, narodený v Argentíne ukázal, že dokáže účinne prepojiť európsku racionalitu s latinskoamerickou emocionalitou.

Každý nový pontifikát predstavuje pre Cirkev kontinuitu i prelom zároveň. Pontifikát Františka I. bude veľkou výzvou pre každého katolíka, aby sa zamyslel nad svojou vierou, rozmýšľal o svojom poslaní vo svete, uvažoval o tom, ako môže prakticky slúžiť svojím bratom a sestrám. Pápež František od prvých minút svojho pontifikátu pozýva na cestu obnovy. Uprostred pôstneho obdobia, v očakávaní Veľkej noci.

Marián Sekerák Marián Sekerák
Študuje politológiu na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Popri štúdiu sa venuje problematike politickej filozofie, politických teórií a vybraným otázkam teológie. Sleduje dianie vo Vatikáne, osobitne sa zaujíma o osobu a dielo pápeža Benedikta XVI.

Marián Sekerák Marián Sekerák

Prajem vám nepokoj!


Svätý nepokoj…
Lebo to,

čo Kristus pre nás vykonal,

„čoho sme svedkami,

čoho sa vlastnoručne

môžeme dotýkať“,

nás nemôže nechať na pokoji…

Svätý nepokoj lásky

nech pohýna všetkých nás,

aby sme „láskou zničili svet“.

Požehnané veľkonočné obdobie!

Paľo Ondrík z Kluknavy

Naša nádej


Na hroboch tých, ktorí nás predišli do večnosti, môžeme vidieť nápisy: Tu odpočíva XY. Každý hrob teda identifikuje toho, kto v ňom leží. V Panteóne v Paríži možno čítať: To je hrob Napoleona Veľkého. Na Červenom námestí je mauzóleum Lenina. Na cintoríne v Arlingtone je miesto, kde je pochovaný J. F. Kennedy.

V bazilike Božieho hrobu v Jeruzaleme je však úplne iný nápis. Stojí tam napísané: „Odtiaľ vstal z mŕtvych Ježiš Kristus.“ Aký to úžasný rozdiel. Kým ostatné hroby označujú menom príslušného človeka a hovoria, že ten hrob nie je prázdny, Ježišov hrob zíva prázdnotou a hlása do celého sveta, že ten, čo tam ležal, už tam nie je, že vstal z mŕtvych.

Ježiš teda skutočne vstal. Je zbytočné hľadať živého medzi mŕtvymi, veď zvesť anjela od prázdneho hrobu je jasná: „Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi?“ Ježiš vstal, ako povedal.

Veľa sviatkov sme si sami vymysleli: Deň matiek, Deň detí, Deň študentstva, Deň učiteľov, Deň boja proti rakovine… Sviatok Veľkej noci založil sám Boh – Ježiš svojím zmŕtvychvstaním.

Marek Hnat, farár