Dva pochody, dva názory

Aj keď sa Národný pochod za život konal v Košiciach už pred troma týždňami, ohlasy naň stále pretrvávajú. Možno preto, že to bola prvá takáto veľkolepá akcia, ktorá sa na východnom Slovensku vôbec konala a možno aj preto, že prinútila zamyslieť sa nad súčasnou situáciou nielen veriacich, ale aj ľudí, ktorým sa naša kresťanská viera zdá násilnou a poburujúcou. Pretože aj s takýmito názormi som sa stretla, keď som si prezerala oficiálnu stránku Národného pochodu za život na známej sociálnej sieti.

Je naozaj veľmi zaujímavé, ako ľudia, či už s vierovyznaním alebo bez neho, reagujú na takéto veľké udalosti. Pokým je v spoločnosti ticho a každý je so všetkým spokojný, nič sa nedeje. Žiadna urážka, možno len pár subjektívnych názorov, ktoré kompetentní berú s dosť veľkou rezervou. Ale v okamihu, ako sa na Slovensku spustí „alarm“ v podobe veľkej, naozaj preplánovanej udalosti, do ktorej sa chystá zapojiť obrovské množstvo ľudí, spustí sa kritika zo všetkých strán. Spoločnosť sa rozdelí na akési dva tábory, z ktorých každý reprezentuje jednu myšlienku. Jedni sú za a druhí proti. Pre prvú skupinu je dôležitá myšlienka, pre druhú princíp. Ale obe skupiny chcú dosiahnuť svoje. A to je ten problém.

Národný pochod za život sa uskutočnil 22. septembra v Košiciach. Mnohí sme sa na ňom zúčastnili a naozaj neľutujeme. Vidieť pokope také obrovské množstvo ľudí sa rovná možno už len predstave koncertu nejakej známej hudobnej skupiny 🙂 Všetci sme sa na Hlavnej ulici v Košiciach stretli preto, aby sme podporili život. Život od počatia až po prirodzenú smrť. Iste, tu sa stretáva aj mnoho protichodných názorov, pretože veľa ľudí sa na interrupciu a eutanáziu pozerá z iného uhla pohľadu, kde sa hovorí o znásilneniach, ohrození života matky alebo o nevyliečiteľnej chorobe. Tieto témy sú však veľmi diskutabilné. V každom prípade, napríklad umelé prerušenie tehotenstva vymedzované Zákonom č. 73/1986 Zb., ktorý je účinný dodnes, aj samotné štátne orgány nazývajú trestným činom. No ja nechcem rozoberať konkrétne tieto témy, pretože tu sa veľmi veľa názorov rozchádza a akékoľvek argumenty by viedli k ďalším otázkam.

Každý má právo na svoj názor, ale prioritou človeka je život chrániť a nie ho brať ako akúsi vec, ktorú môže bez akýchkoľvek zábran ničiť. Aj preto sa Národný pochod za život konal a pritiahol takú masu ľudí. Tak prečo ho aj napriek tomu toľko ľudí odsudzovalo?

Ak chceme hovoriť o takom obrovskom zázraku, ako je ľudský život, možno by sme si mohli zobrať na pomoc písomné materiály, ktoré podkladajú myšlienku práva na život. Je to chúlostivá téma, avšak, úzko súvisí nielen s nami, ale najmä s budúcimi generáciami. Samozrejme, kľúčovým je v prvom rade Desatoro, ktoré v piatom prikázaní jasne hovorí „Nezabiješ!“, čo znamená, že keď si človek sám život nemôže dať, nemôže si ho ani vziať.

Ale ak by oponentom nestačili naše, katolícke podklady, aj Zákon o rodine sa prikláňa na stranu života. V čl. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Zz. nájdeme takýto odsek: „Manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.“

Aj Ústava SR v Článku 15 hovorí nasledovné: „Každý má právo na život. Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením. Nikto nesmie byť pozbavený života.“

Nie sú toto ďalšie argumenty, ktoré jasne stoja na strane života? Prečo sa teda veriaci ľudia ako my tak veľmi boja reagovať a ukladať veci na správnu mieru, ak sa takéto akcie ako Pochod za život uskutočňujú? Možno ste viacerí sledovali oficiálnu stránku Národného pochodu za život, ktorú som v úvode spomínala. Mňa osobne niektoré komentáre na adresu nás, kresťanov, tak veľmi pobúrili, že som sa do jednej konverzácie osobne zapojila. Pretože je naozaj primitívne a detinské osočovať ľudí na základe ich náboženstva.

Iste, medzi veriacimi a ľuďmi, ktorí, povedzme, že stále hľadajú zmysel života, bude stále existovať istá veľká priepasť plná otázok a odlišností. Ale to neznamená, že sa budeme navzájom odsudzovať. Žijeme v štáte, kde vládne demokracia, sloboda prejavu, sloboda zhromažďovania sa a právo voľby. Človek sa môže rozhodnúť, k čomu sa pripojí, na ktorej strane bude stáť a čo je preňho naozaj dôležité. A preto nie sú masové zhromaždenia ani násilné, ani trestné.

Človeka, pre ktorého je život dôležitý a vzácny, by, samozrejme, mal zaujímať aj názor odporcov, pretože práve takéto názory nás dokážu „naštartovať“ a prejaviť sa. Nie kvôli vlastnej propagácii, ale kvôli tomu, aby sme vedeli odôvodniť, prečo sa takýchto akcií vôbec zúčastňujeme a čo nimi chceme docieliť. Bolo by veľmi smutné, keby sme svoj názor formovali len na základe toho, že tak robí celá naša rodina, príbuzní alebo ľudia z nášho okolia. My kresťania by sme mali byť majákom pre ľudí, ktorí nerozumejú pohnútkam, ktoré nás vedú k organizovaniu takýchto udalostí a sami by sme im mali rozumne vysvetliť, prečo sme sa tak rozhodli. Naším poslaním je dobro šíriť, nie ho „ututlávať“ zo strachu, že nás ostatní odsúdia.

Strachom rozhodne netrpia ani ľudia, ktorí po Pochode za život hneď o týždeň zorganizovali Dúhový pochod, takisto v Košiciach. Samozrejme, tu je takisto možnosť odvolávať sa na slobodu prejavu a zhromažďovania, ale, zaostrime na samotnú myšlienku tohto pochodu. Pre tých, ktorí sa o ňom dopočuli len letmo, pripomeniem, že tento pochod bojoval za práva ľudí inej, ako heterosexuálnej orientácie. Podľa organizátora pochodu, nešlo o konkrétne požiadavky, ale len o právo na to, aby ostatní ľudia rešpektovali účastníkov pochodu a neodsudzovali ich.

Aj tu by sme si však mohli vyvodiť vlastný záver a argumentovať slovami, že prví ľudia boli stvorení ako muž a žena a že práve tradičná rodina je najvhodnejším prostredím pre výchovu detí a rozvíjanie spoločnosti. Pretože, a teraz si to vezmime jednoducho a logicky, dieťa a budúcnosť spoločnosti sú založené na zväzku muža a ženy a nie dvoch mužov alebo dvoch žien. Všetci vieme, že ak chce spoločnosť prežiť, práva ľudí inej orientácie by sa mali zmenšiť maximálne na spolužitie, ale určite nie na výchovu detí, bez ohľadu na akékoľvek námietky z ich strany.

V poslednej knihe írskej mystičky Lorny Byrneovej s názvom Posolstvo nádeje od anjelov je budúcnosť ľudstva opísaná naozaj nádherne, ak samotní ľudia dokážu prijímať správne rozhodnutia. Preto buďme obozretní, nebojme sa prejaviť vlastný názor a stojme na strane toho, čo prinesie úžitok, pokoj a istotu nielen nám, ale aj všetkým, ktorí po nás na tento svet prídu a budú obdarení životom…

Lenka Novotná

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *