Naša história


Pomaly prichádzalo pokojnejšie obdobie. Pri novom odovzdávaní kostola katolíkom v roku 1712 ešte Gabriel Berthoty robil prieky, keď kľúč od kostola schoval a veriaci museli kostol zaujať cez okná. Zo zemanov v Širokom len rodina Madayovcov zostala evanjelická, ale časom sa z dediny vytratila. Jej sídlo, pravdepodobne na mieste spomínanej kúrie, bolo v Širokom najkrajším zemianskym obydlím, postaveným v peknom, tichom zákutí obce medzi dvoma potokmi. Keď Madajovec získala rodina Hedryovcov, prichádzali tam tráviť prázdniny príbuzní z Budapešti. Aj rozlohou bol Madajovec veľký, lebo dnes v jeho priestore má miesto základná škola, škôlka a bytovka pre učiteľov. Povrávalo sa, že v pivniciach na Madajovci tajne razili kurucké medené libertáše-polturáky.

Podľa kanonickej vizitácie z 10. mája roku 1773 bolo už v dedine 808 katolíkov, 16 evanjelikov, farnosť viedol Michal Bober a patrónmi kostola boli rodiny Berthoty a Hedry. Dedina bola po veľkom požiari, uchránené boli len dva domy, kostol a vežu, tiež po požiari, už obnovovali. Podľa stavu z roku 1941 pred ďalšou obnovou, kostol bol jednoloďový na šírku dnešného chóru s kaplnkou Božieho hrobu, ktorá prečnievala cez obvodový múr pravej strany lode. Podlaha kaplnky bola vyvýšená a vchádzalo sa do nej po schodoch z kostola. Vo veľkonočnom čase bola vitrína Božieho hrobu otvorená a na schodoch držali stráž vyparádení hasiči. Pod kaplnkou bola krypta prístupná zvonku, pri stavbe nového kostola zostala zachovaná tak, že vonkajší oblúkový múr ju prekleňuje a kosti vykopané pri stavbe tretieho kostola sú uložené v nej. Mohutná vstavaná štvorhranná veža bola zakončená cibuľovitým tvarom strechy, po roku 1965 má veža novú strechu v tvare osembokého ihlana a je o tri metre vyššia. Kostolný dvor bol ohradený silným kamenným múrom s bránou z južnej strany a jedným schodom dole. Múr okrem bežnej ochrany začal mať aj obrannú úlohu proti zamývaniu z potôčika z Padaniska po tom, čo sa územie za kostolom odlesnilo a začalo sa hospodársky využívať. Pri bočnom vchode od pôvodne farského, neskôr školského dvora bol prístrešok pre epitaf biskupa Ladislava Širokaya.

Nariadením z roku 1775 o zakladaní cintorínov mimo obydlia ustupuje aj u nás pochovávanie okolo kostola. Postavením hrobky s kaplnkou sv. Kríža v neogotickom slohu v roku 1824 pre mladú Annu Hedry na náklady Melichera a Rozálie Hedryovcov dostáva cintorín na svahu za kostolom konečné miesto.

Urbárska regulácia cisárovnej Márie Terézie (1740-1780) z roku 1767 mala za cieľ spriehľadniť vzťahy medzi poddanými a zemepánom, ale jej ďalším cieľom bolo zvýšiť počet daňovníkov, čo sa malo dosiahnuť tak, že na rovnakej výmere pôdy sa malo urobiť viac majiteľov – urbárov aj z bezzemkov – želiarov. Medzi ľuďmi sa tomu hovorilo „jedným vzali, druhým dali“. Nespokojných bolo na každej strane, lebo aj želiar, čo sa mal stať urbárom, nemusel mať podmienky niesť s pôdou aj urbárske ťarchy, ako to dokresľuje príhoda z urbárskej regulácie v širockom chotári. Poddaný Onder Katriňak si rovno na roli kľakol pred svojho pána a prosil ho, aby mu nedával ďalšiu osminku pôdy. Nakoniec potomkom tých, čo na pôde vydržali až do zrušenia poddanstva v roku 1848, bola pôda od zemepána štátom vykúpená.

V roku 1783 začali na Islande vybuchovať sopky na úseku dlhom 23 km, od júla do septembra. Sopečný prach sa dostal do stratosféry a spôsobil zmenu počasia, ktorá mala za následok dlhotrvajúci hladomor, ktorý vyústil v roku 1789 do francúzskej revolúcie. Že to malo vplyv aj na našu oblasť, vypovedajú priložené sťažnosti našich občanov z rokov 1785 a 1788. V listinách sú spomenuté výrazy: – pašuš – je úradná sprievodná listina-glejt-ku sťažnostiam občanov ku panovníkovi, buxa – tuba, kde sa ukladajú úradné listiny (sťažnosti) pri doručovaní panovníkovi. Bola opatrená pečaťou na znak pravosti obsahu.

prevzaté z histórie obce Široké

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.