Smrť a umieranie nie je iba novembrová téma

Pokiaľ existuje nejaká univerzálna skúsenosť, ktorá ľudí počas celej ich histórie a existencie a na celom svete spája, tak je to smrť. Smrť je niečo s čím sa stretávame všetci. Žiadne telesné cvičenia, diéty, meditačné techniky či množstvo peňazí nám neumožnia sa jej vyhnúť. Je to niečo, čo dokonale „potiera“ všetky rozdiely medzi ľuďmi. Znovu sa nám blíži dušičkový pochmúrny čas, keď sa v tichosti cintorína ako keby zastaví čas. Postátie a modlitba nad hrobmi našich blízkych nám na chvíľu naruší náš uponáhľaný život.


Zrazu si uvedomíme, že definitívnosť smrti spolu s neistotou ohľadne toho, čo človeka po nej čaká, vedie mnoho ľudí k strachu. Môžeme to vidieť všade okolo seba, keď sa snažíme zastaviť prirodzený proces starnutia. Je to klamstvo. Farmaceutické a kozmetické firmy z tohto strachu profitujú. Snažia sa nám nahovoriť, že táto pilulka, plastická operácia, či ďalší objav v genetike bude kľúčom k predĺženiu života. Ale nie všetci ľudia sa dívajú na smrť so strachom. Sú ľudia a zvyčajne je ich viera pevná, ktorí svojmu osudu smrti čelia iba s nepatrným strachom, možno rovnakým ako pred prvým rande. Keď už medicína nemôže pre ťažko chorého človeka urobiť vôbec nič, vtedy pomôže Pán Boh. Ak mu človek odovzdá svoju dôveru, zverí mu svoj strach, Boh ho naplní svojím pokojom. Častokrát aj blízki príbuzní človeka, ktorý stojí pred bránou smrti, povedia, že svojej chorobe čelil s veľkou pokorou, odovzdaním sa a pokojom v duši. Častokrát sú príbuzní sú zdrvení, smutní, hnevajú sa na Boha, vyčítajú mu, že ich nevypočul, ale človek na smrteľnej posteli je naplnený pokojom Božím.

V Liste Rimanom je napísané o pokoji aj toto: „Lebo niet rozdielu: veď všetci zhrešili a chýba im Božia sláva; ale sú ospravedlnení zadarmo jeho milosťou, vykúpením v Kristovi Ježišovi.“ (Rim 3, 23-24)

A na inom mieste v tomto liste nás svätý Pavol uisťuje: „Lebo mzdou hriechu je smrť, ale Boží dar je večný život v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi.“ (Rim 6, 23) Ježiš je tým, koho mal na mysli Izaiáš, keď napísal: „…a bude nazvaný: zázračný Radca, mocný Boh, večný Otec, Knieža pokoja.“ (Iz 9, 5) Áno, Knieža pokoja prišiel na tento svet, aby každý človek, a umierajúci zvlášť, mohol nájsť pokoj v Bohu a aby tento jeho pokoj bol iným zjavný.


Smrť patrí k životu a my sa s tým musíme zmieriť. Musíme počítať s odchodom z tohto sveta, preto sa na smrť musíme pripravovať. Čítala som raz takú legendu o istom pánovi, ktorý, keď s bázňou vošiel do chrámu, v jeho prítmí jasne počul dve slová: „Za šesť!“ Otriaslo to ním a prvé, na čo si pomyslel, bolo, že za šesť hodín asi zomrie. I začal si okamžite dávať do poriadku svoje veci s Bohom. Prešlo však šesť hodín a nič sa nestalo. Povedal si teda: „Tak asi za šesť dní zomriem!“ Počas tých šiestich dní úplne zmenil svoj vzťah k blížnym. Až ho nepoznávali, tak sa zmenil. Ale znova sa nič nestalo. Pomyslel si: „Bude to teda za šesť rokov!“ Preto si povedal: „Bože, ty si mi dal ešte šesť rokov, aby som mohol dokázať, že ťa mám rád a že mám rád tých, ktorých mi posielaš do cesty.“ Začal sa teda venovať chudobným, všímal si chorých, bol láskavejší k manželke a deťom. Bol z neho celkom iný človek. Po šiestich rokoch sa nič nestalo, nezomrel. Ale predsa sa čosi stalo – tento muž sa úplne zmenil, lebo myslel na svoj koniec.

Aj my máme myslieť na svoj koniec. Smrť je trestom, ktorý si zaslúžime, pretože sme prestúpili Božie zákony. Pretože nás však Boh, náš najvyšší zákonodarca miluje, rozhodol sa, že náš dlh voči svojim zákonom zaplatí On sám. A urobil to tak, že so všetkými našimi morálnymi dlhmi a chybami, či už sa jedná o tie minulé, súčasné, alebo budúce sa vysporiadal vo chvíli, keď Ježiš, jeho milovaný Syn, vydýchol na kríži. Nie, nesnažme sa to pochopiť! Urobme len jednu jedinú vec. Uverme, že toto všetko pre nás Boh urobil a prijmime odpustenie, ku ktorému nám Ježišova smrť otvorila cestu. Až potom bude medzi nami a Bohom znova všetko v poriadku. Keď sa rozhodneme toto Božie riešenie prijať, budú dôsledky našich chýb z Božieho hľadiska vyriešené a všetky naše previnenia budú vymazané. Už sa s nimi nebudeme trápiť, Ježiš nám ich odníme. A keď zomrieme, budeme môcť naveky prebývať v jeho prítomnosti a všetko bude presne tak, ako pôvodne malo byť.

Martina Gondová

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *