Trampoty v manželstve


Keď nás niekto zraní, niekedy v zlomku sekundy nastupuje ďalší pocit – hnev. Kým to, čo cítime sami k sebe, je pocit zranenia, hnev je to, čo inštinktívne cítime voči tým, ktorí nás zranili.

Dôležité je uvedomiť si, že pocit hnevu samo o sebe nie je zlý! Zlý je len spôsob, ako s hnevom občas nakladáme. Správanie dvoch rôznych zvierat pri fyzickom poranení alebo útoku je ilustráciou dvoch typických ľudských reakcií.
Nosorožec reaguje agresívne a ak ho provokujete, môže vás napadnúť. Na rozdiel od neho, keď je v nebezpečenstve jež, skryje sa do ochranného štítu a jeho ostne sa zdvihnú, aby zabránil útočníkovi priblížiť sa.

Podobne ako zvieratá reagujú rôzne na útok aj ľudia. Reagujú rozlične na zranenie a hnev. Populácia je z tohto aspektu rozdelená približne na dve rovnaké polovice. Jedna polovica populácie sa správa ako nosorožec – keď sú nahnevaní, dajú nám to pocítiť. Druhá polovica sa správa ako jež – keď cítia hnev, skrývajú svoje pocity. Stávajú sa tichými a utiahnutými. To neznamená, že svoj hnev nejako neprejavujú. Majú však sklon vyjadrovať ho menej čitateľným spôsobom, môžu napr. zdržať sa prejavov náklonnosti, nepočúvať, čo im partner hovorí alebo ho zhodiť v spoločnosti.

Ľudia z tejto skupiny niekedy považujú samých seba za lepších, než „nosorožci“, ale ich reakcie môžu byť pre vzťah rovnako škodlivé. Mnoho párov sa skladá z jedného, ktorý reaguje ako nosorožec a druhý ako jež. Ak zranenie a následný hnev zostanú, našou ďalšou inštinktívnou reakciu je túžba odplatiť zranenie za zranenie, urážku za urážku a odmietnutie za odmietnutie. Chceme zasadiť odvetný úder tak, aby náš partner vedel, aký je to pocit byť zranený týmto spôsobom. Chceme vyrovnať skóre (3:3)!

Treťou reakciu na zranenie je strach – bojíme sa, že sa zranenie zopakuje a výsledkom je, že sa stiahneme do seba! Toto platí najmä o tých, ktorí ako jež držia ostatných v patričnom odstupe, aby sa tak chránili. Prestaneme byť otvorení a uzavrieme sa pred hlbšou komunikáciou.

Zranenie v manželstve nie je nikdy jednostrannou záležitosťou. Dávame rovnako ako prijímame.
V pocite viny, ktorú nesieme, ak si nepriznáme svoj podiel na zranení nášho partnera, je veľmi deštruktívna sila. Sebaklam, ktorý je súčasťou popierania našej zodpovednosti, rýchlo vedie k citovému oddeleniu.

Tieto štyri dôsledky zranenia: hnev + odplata + strach + pocit viny môžu driemať pod povrchom manželstva. V manželstve môže na povrchu všetko vyzerať v poriadku, ale jeden či obaja sú nútení kráčať opatrne, lebo nevedia, kedy dôjde k ďalšiemu výbuchu (ako cez „mínové pole“).

V manželstve môže na povrchu všetko vyzerať v poriadku, ale došlo tam k strate dôvery a otvorenosti, ktorá obvykle prichádza postupne počas viacerých rokov, ako sa aj postupne hromadia krivdy. Nakoniec naozaj vyhasne intimita!

Keď v manželstve dôjde k tomuto, príznakmi môžu byť:

• nedostatok komunikácie a kritickosť
• výbuchy hnevu a odmietanie
• malý záujem o druhého
• nedostatok túžby po pohlavnom styku
• snaha robiť veci oddelene a bez partnera

Zároveň môže byť nízke sebavedomie a depresia a pre niektorých bude ľahšie nepripustiť si viac nijaké city, aby sa vyhli bolesti.

Niektorí, čo sú už na hranici rozchodu, opisujú tento pocit: „Necítim už žiadnu lásku. V skutočnosti necítim vôbec nič. Som akoby paralyzovaný.“ Nie je to nič prekvapujúce.

Nevyliečené zranenia, ktoré sa nahromadili vo vnútri, treba najskôr vyliečiť, aby sa vytvorilo miesto pre návrat pozitívnych citov lásky, nehy a záujmu.

Nejde ani tak o to, žeby bolo nemožné lásku obnoviť, ako skôr o to, že ju vytlačili zranenia a hnev. Nie div, že biblia hovorí: „Nech slnko nezapadá nad vaším hnevom“ (Ef 4, 26).

Hnev, či už prejavený alebo potlačený, sa musí vyriešiť a s ním súvisiace zranenia vyliečiť, aby vzťah mohol rásť. Úžasnou správou je, že nemusíme nechať zranenia, aby zničili našu intimitu.

MUDr. B. Vaščák

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *