Samota

Je dobré čakať v mlčaní na Božiu pomoc. Ten, kto sedí sám a mlčí, bude povznesený sám nad seba.

prorok Jeremiáš

Iba vlastná skúsenosť ukáže, aký úžitok prináša samota a mlčanie pustatiny tým, ktorí ju milujú.

sv. Bruno, zakladateľ rehole kartuziánov

Nejestvuje nič lepšieho, čo by si človek mohol v živote vybrať, než samotu s jemnou sladkosťou žalmov, usilovným čítaním, žiarom modlitby, hĺbkou rozjímania a s uchvátením kontemplácie.

Guido, 5. prior kláštora La Grande Chartreuse


Samota je viac ako len to, že naokolo nie sú ľudia. Je plnosťou sama v sebe. Kto prichádza k iným ľuďom, odchádza od seba. Ten, kto je však sám, prichádza k sebe.

Zahĺbení do rozhovorov, riešenia problémov, zaujatí prácou, pohltení starosťami všedného dňa – zabúdame často na seba, niekedy až tak, že sa nespoznávame! Vtedy zvykneme hovoriť niečo, čo vôbec nevychádza z nášho vnútra, robiť to, čo sa nám neskôr zdá úplne cudzie! Až keď „vstúpime“ do samoty, znovu nachádzame samých seba. Stretávame sa so sebou, môžeme pravdivo posúdiť naše konanie, oľutovať, čo nebolo dobré a znovu vykročiť, správnym smerom. Samota neznamená, že človek má byť len navonok sám, ale má byť i vnútorne sám u seba. Osobnosť sa rodí v samote. Neznamená to však, že človek má pred ľuďmi utekať, alebo že sa nesmie radovať z ich prítomnosti – to nie! Samota, to nie je opustenosť, prípadne ostych pred ľuďmi. K samote patrí spolupatričnosť – skutočne spolupatričný môže byť len ten, pre koho je samota domovom.

Spolupatričnosť znamená, že človek sa na jednej strane druhému a na druhej, zasa od neho prijíma, ide tu o živé prúdenie. To, čo človek môže rozdávať – tá úcta, láska, vľúdnosť, dobré slovo – onen prameň vyviera z hĺbky srdca a otvára sa len a len v samote.

Pravá spolupatričnosť tiež znamená, že pri všednej blízkosti dávania zostáva istá hranica, aby každý pevne stál v sebe a v úcte k druhému. V opačnom prípade sa spolupatričnosť stráca a vytvára sa stádo.

Sú ľudia, ktorí si svoje šťastie nedokážu nechať len sami pre seba, ale ho musia zaniesť i druhým, ľudia, ktorí sa musia s každou bolesťou podeliť s druhými. To sa zaiste smie, ba niekedy je to veľmi potrebné. Šťastie sa tak znásobí a bolesť už nie je taká ťažká. Človek sa však musí niekedy i sám vysporiadať s bolesťou i radosťou. Sám v samote.

Vytrvať v samote je často veľmi ťažké. Ak však človek vytrvá a k druhým ľuďom prichádza z takejto samoty, prichádza silný a bohatý, aby štedro rozdával.

-re-

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *