Bratia a sestry, už pri sv. omši som vám vravel o zážitku pri konsekrácii kostola v Jabloni. Ale nedá mi, aby som to nenapísal aj do úvodníka v Spektre. Sú to slová, ktoré odzneli z úst apoštolského nuncia na Slovensku, Henryka Jozefa Nowackého pri spomínanej konsekrácii.
Konsekrácia kostola je udalosťou nielen farnosti, ale aj diecézy. V ten deň sú prítomní viacerí kňazi a skoro všetci veriaci z farnosti a aj z okolia. Bolo to cítiť aj tam. Isto aj vy si pamätáte na posviacku alebo konsekráciu vášho kostola, na zástup ľudí a tú neopísateľnú radosť. Tento veľký deň kostola sa pripomína každý rok.
Kostol je chrámom božím. V ňom sa vysluhujú sviatosti od krstu až po pomazanie chorých a pohrebné obrady. V kostole sa vysluhuje sviatosť par excellence – Eucharistia. Eucharistia je Kristus, skutočne prítomný so svojím telom, dušou a božstvom pod spôsobom chleba a vína. V kostole sa schádzame každý týždeň v deň Pána, aby sme sa posväcovali počúvaním Božieho slova a sýtili chlebom z neba. Do kostola prichádzame raz smutní, inokedy veselí, raz bezstarostní, druhý raz ustarostení. „A ku komu by sme išli Pane? Ty máš slová večného života“ (porov. Jn 6, 68). Toto je veľmi dôležité, keď pravidelne kráčame vychodenou cestičkou do chrámu. Komu chceme povedať, čo nás vnútri zožiera? Kto nás najlepšie pochopí s našimi úspechmi alebo nezdrmi? Kto lepšie pozná naše hriechy, ale aj túžbu po svätosti? Nie je to náš Pán Ježiš Kristus, tajomne, ale skutočne prítomný v našom chráme!?
Chráňme si tento dar viery! Chráňme si a starajme sa o svoj kostol. Prispievajme naňho. Je to obeta, ktorá je prejavom našej viery. Do božieho chrámu privádzajte svoje deti, vnúčatá svojím osobným príkladom. Neochudobňujte svoje deti o prítomnosť s Ježišom. Deti a mladí túžia po Bohu, ukážte im ho! V kostole s radosťou spievajme. Každý úkon nech hovorí o tom, že viem, ku komu som prišiel. Vstupujte do chrámu s túžbou zjednotiť sa s Ježišom prijatím jeho skutočného tela. Žite sviatostným životom a zakúste jeho veľkú lásku až do krajnosti.
Kristus prebývajúci v chráme je veľkým dobrodením, milosťou pre celú dedinu, pre nás všetkých. To je to veľké Dobro, ktorého je veľmi veľa vo svete, len my naňho zabúdame a nechceme vnímať.
Skôr ako večer zaspíte, poďakujte sa: Pane, ďakujem ti, že prebývaš medzi nami a bdieš nad nami, aj keď my spíme. Si pre nás veľkým Dobrom.
duchovný otec