„Si vinič dávajúci silu, len v tebe ratolesti žijú“

Tento krásny refrén spevu na prípravu obetných darov sa niesol 6. mája Sanktuáriom Božieho Milosrdenstva v Krakove na druhej púti rádia Lumen.

Keďže na prvej púti som nebola, nevedela som, aký scenár nás čaká, ale tešila som sa. Vyrážali sme z Víťaza ráno o druhej za hlbokej tmy, ale s novou vlajkou víťazskej farnosti, s úsmevom na tvári a s modlitbou na perách. Prvý autobus obsadili veriaci z Víťaza a druhý doplnili veriaci z filiálky Ovčie, z farnosti Hrabkov a Chminianska Nová Ves.
V našom autobuse sedela pani Jurčišinová a v druhom Gitka Balogová, ktoré viedli spoločne modlitby i spevy, popretkávané osobnými modlitbami, rozhovormi i počúvaním úryvkov z Denníčka sv. sestry Faustíny Kowalskej. Každý z nás cestoval so svojím krížom, bolesťou či úmyslom.
Pre mňa bol najväčším prekvapením impozantný chrám zasvätený Božiemu milosrdenstvu, ktorý tam ešte pred 22 rokmi, keď som bola v Krakove naposledy, nestál. Vtedy za socializmu som sa na vysokoškolskej brigáde v Berlíne zoznámila s Poliakmi z Čenstochovej, ktorí ma pozvali na púť k Čiernej Madone. Cestovali sme s kamarátkami zo spoločenstva vlakom v preplnenej chodbičke. Sedeli sme na ruksakoch a spievali sme mládežnícke pesničky, ktorými ešte nedávno skrášľoval mládežnícke sv. omše náš spevácky zbor Jubilate Deo. Počas cesty sa k nám pridal mladý Poliak s gitarou a ruksakom na chrbte. Pieseň Jána Pavla II. „Pán zastavil sa na brehu …“ nás spojila.
Po chvíli nám daroval primičné obrázky s obrazom Božieho milosrdenstva. Bol to novokňaz. Porozprával nám o obraze i kláštore, v ktorom ho nájdeme a vystúpil z vlaku. Veľmi nám kládol na srdce, aby sme sa tam na spiatočnej ceste zastavili, čo sa i stalo. A teraz po 22 rokoch som mohla vidieť, ako sa rozšírila úcta k Božiemu milosrdenstvu, čo bolo želaním Pána Ježiša cez sv. Faustínu. Kľačiac v kláštore pred jej obrazom, relikviami i milosrdným Ježišom ďakovala som i prosila o požehnanie pre seba, manžela, deti, celú rodinu i celú Cirkev. Viem, že som nebola sama, kto celý tento deň najviac prosil o zdravie kamarátky Evky Balogovej, ktorá v tých chvíľach bojovala s ťažkou chorobou. V nedeľné ráno po jej prehratom boji sme sa so slzami v očiach mohli len pýtať: Málo sme sa modlili? Dúfam, že nie. Verím, že je v náručí milosrdného Ježiša a že Božie milosrdenstvo bude každodennou posilou jej manželovi i deťom.
Púť to teda bola naozaj hlboká a prekrásna, program zaujímavý a bohatý. Po pracovníkoch rádia Lumen a predstavenej Kongregácie sestier Božieho milosrdenstva nás privítal človek blízky Jánovi Pavlovi II., jeho osobný sekretár, teraz už krakovský prímas Stanislav Dziwisz. Neskrýval svoju radosť nad tým, že Slováci radi a často putujú na toto požehnané miesto prosiť o Božie milosrdenstvo. Pozýval nás tiež na stretnutie so Sv. Otcom Benediktom XVI., ktorý navštívi Krakov a tento chrám 27. mája.
Po modlitbe sv. ruženca nasledovala slávnostná sv. omša za účasti banskobystrického biskupa Rudolfa Baláža, prešovského eparchu Jána Babjaka, množstva kňazov, rehoľníkov a vyše pätnásťtisíc veriacich. Otec biskup vo svojom príhovore rozprával o sile plynúcej z Božieho milosrdenstva, ktorú by sme mali načerpať do svojich sŕdc a dobrotou svojho srdca meniť vzťahy vo svojich rodinách, na pracoviskách, na každom kroku … Sv. omšu ozdobila svojimi spevmi Schola cantorum zo spišského seminára.
Po obednej prestávke sa všetkým v chráme predstavili pracovníci rádia Lumen od generálneho riaditeľa Juraja Spuchľáka, cez šéfredaktora Petra Holbičku, ktorý s Katkou moderoval celú púť, sestru Jaroslavu až po technických pracovníkov, ktorí zabezpečovali priamy prenos pre poslucháčov rádia Lumen v prenosových vozoch. Dojímavé boli svedectvá o tom, ako Božie milosrdenstvo očistilo zrak tápajúcej mladej ženy či zachránilo kňaza, ktorého ničil alkoholizmus.
Čakali sme 15. hodinu, aby sme sa spolu so sestrami a rozopätými rukami v rozličných jazykoch pomodlili korunku Božieho milosrdenstva. Tajomná chvíľa, keď sa lúče Božieho milosrdenstva dotýkali našich sŕdc, keď sa tisli do očí slzy vďaky i obdiv k našim tetkám i babkám z Víťaza, ktoré so zopätými rukami previazanými ružencom celé hodiny sústredene prosili a ďakovali za všetkých i za všetko. Záverečné požehnanie pomocného krakovského biskupa Jána Zajonca i chvíľa rozjímania v kaplnke ustavičnej poklony pred sviatostným Ježišom ukončili druhú púť rádia Lumen.
Všetci sa tešíme na tú budúcoročnú. Poďte s nami prosiť … „Pre jeho bolestné umučenie maj milosrdenstvo s nami i s celým svetom.“

Ing. Anna Birošová, Víťaz

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.