Človek bol stvorený na Boží obraz. Dostal príkaz podrobiť si zem so všetkým, čo sa na nej nachádza a zamerať seba samého a vesmír na Boha, ktorého uznáva za Stvoriteľa všetkých vecí.
Výdobytky ľudského génia a ľudskej schopnosti kresťania nikdy nestavajú proti Božej moci. Naopak, sú presvedčení, že víťazstvá ľudského pokolenia sú znamením Božej veľkosti a ovocím jeho nevystihnuteľných úmyslov.
Ľudská činnosť má svoj pôvod v človekovi a je usmernená na človeka. Človek svojou prácou nielenže pretvára veci a spoločnosť ale aj zdokonaľuje seba samého, mnohému sa učí, rozvíja svoje schopnosti, stáva sa otvorenejším a prekonáva seba. A práve tento rast, správne chápaný, má väčšiu cenu, ako všetko možné hromadenie vonkajších bohatstiev. Človek je viac hodnotný pre to, čím je, než pre to, čo má.
Cirkev uznáva pokrok, ktorý slúži k šťastiu človeka, ale pritom je vedomá krehkosti a zlej náklonnosti človeka: „Nepripodobňujte sa tomuto svetu, to jest duchu márnivosti a zloby, ktorý premieňa ľudskú činnosť určenú na oslavu Boha a službu ľuďom na nástroj hriechu“ (Porov. Rim 12, 2).
Vykúpený človek prijíma veci a všetky svoje diela od Boha, vidí ich vychádzať z Božích rúk a ako také má ich v úcte. Užíva ich v duchu chudoby a slobody, a tak sa stáva skutočným držiteľom sveta, ako nič nemajúci a predsa všetko vlastniaci človek v duchu: „Všetko je totiž vaše, vy ste však v Kristovi a Kristus Boží“ (Porov. 1Kor 3, 22-23).
Na tejto zemi sme iba hosťami. Boh nám pripravuje nový príbytok a novú zem, preto človekovi nič neosoží, keby aj celý svet získal ale svojej duši by uškodil.