Prvou príčinou spomínanej obavy je strach pochádzajúci z nedostatku poznania v oblasti psychológie. Strach, že nás budú považovať za “psychopatov” a strach, že tento názor prevezmú aj iní ľudia. Mnohí si myslia, že psychológ a psychiater je jedno a to isté. V duchu si vravia: „Ak idem ku psychológovi, to znamená, že som psychicky chorý.” Nepravda. V čom? Psychológ a psychiater sú dve odlišné povolania, hoci sa obe zaoberajú psychikou človeka a pomáhajú mu. Psychológ však pomáha psychicky zdravým ľuďom, v ktorých živote sa objavili problémy a nevedia si s nimi poradiť sami, kým psychiater pomáha ľuďom s psychickými ochoreniami ako sú neurózy, psychopatie a psychózy. Rozdiel je aj v spôsobe a metódach liečby. Psychiater okrem rôznych terapií často pri liečbe využíva aj lieky, kým hlavným nástrojom liečby psychológom je slovo.
Druhou príčinou strachu zo psychológie je istý stereotyp – návšteva u psychológa sa neraz považuje za prejav slabosti: „Vari som slaboch?!“ Avšak z nášho pohľadu (v prípade že jestvuje nejaký problém, s ktorým si nevieme rady) obrátiť sa o pomoc na psychológa je prejavom osobnej sily. Človek tým totiž neuteká od reality svojho života, ale naopak, problémy svojho života chce riešiť. A ešte jeden stereotyp je prekážkou spolupráce so psychológom: „Nik, okrem mňa samého ma lepšie nepozná. Teda iba ja sám môžem riešiť svoje osobné problémy. No a tiež, napokon, mám blízkych ľudí, priateľov, ktorí mi môžu taktiež pomôcť.“
Isto by nebolo normálne chodiť ku psychológovi s každou maličkosťou. Určite každý z nás vystupuje tak trochu v úlohe psychológa voči sebe i svojim blízkym. Keď sedíme doma v kuchyni, či v izbe a pozorne počúvame svojho priateľa, keď upokojujeme svoje dieťa, ktoré sa pohádalo s kamarátmi na dvore – vždy vystupujeme v úlohe psychológa, poradcu. Avšak u každého človeka existuje hranica jeho životnej (zväčša skúsenostnej) psychologickej kompetencie. Priateľ, rodinný príslušník, ktorý sám zažil niečo podobné, čo dnes ťaží mňa alebo jednoducho stojí pri mne pre svoj silný priateľský vzťah voči mne (veď je môj priateľ), nemusí byť práve preto objektívny a nestranný. Isto, ťažko vravieť o absolútnej objektívnosti, avšak psychológ stojaci od problému ďalej je objektívnejší.
Najlepšie bude uviesť nejakú analógiu medzi pomocou laika a psychológa: zaiste veľa ľudí dokáže opraviť nejakú „nehodu“ na odeve, šatách – zaštopkať ponožku, prišiť gombík, navliecť gumu, skrátiť nohavice a podobne. Ale napriek tomu väčšina ľudí uprednostní kúpu novej veci, ako by ju dala opraviť či upraviť odborníkovi – krajčírovi, pričom práve to by bola efektívna cesta nápravy veci. Každý by zrejme v prípade núdze dokázal niečo ušiť z kúska látky, čím by zakryl svoju nahotu. Otázne však je, nakoľko kvalitne a ako rýchlo.
Podobne aj pomoc psychológa je efektívnou cestou riešenia problémov, pretože on má špeciálne vedomosti, schopnosti, zručnosti, návyky a aj skúsenosti k ich riešeniu.
Vhodné je poukázať ešte na ďalšie nedostatky mnohých ľudí, a to na lenivosť, neochotu vložiť osobné úsilie do vyhľadania pomoci. Patrí k nim aj chybná predstava, že jedno sedenie u psychológa problém zaraz a nadobro vyrieši. Práve predošlé spomínané vlastnosti človeka potom „hrajú na nôtu“ rôznym seansám mágov a čarodejníkov. Vraj je to jednoduché. Mág povie: „Preskúmal som a vyšetril tvoju karmu a ukázalo sa, že príčinou všetkých konfliktov v práci, drzosť syna, nevernosť muža, atď. je v „prekliatí, začarovaní“. Potom mág vykoná niekoľko rituálov a odčaruje, zruší prekliatie. Hneď sa všetko, vraj, mení a je bez problémov: kariéra aj výplata sa zlepšila, syn sa upokojil – je pracovitý a pozorný, muž sa zasa vrátil k žene a prežili nový medový mesiac. Ideálne, ale nereálne.
Mávnutím ruky nie je možné nasmerovať svoj život či životy iných ľudí na novú cestu. Aby sme začali žiť inak, je potrebné začať meniť v prvom rade niečo v sebe. Osobná zmena žiada od nás čas i úsilie. Usilovať sa, pracovať na sebe ohľadom svojho duchovného rastu je podobné ako kŕmiť a vychovávať dieťa.
Ale práve neochota pracovať na sebe, želanie získať všetko hneď a naraz bráni človeku obrátiť sa v jeho problémoch na psychológa a naopak – vedie ho neraz na klamlivé cesty osobného rastu a riešenia problémov prostredníctvom „služieb“ seáns, liečiteľov, mágov, cez vieru v horoskopy, rôzne formy veštenia, atď….
Dnes je „trh“ psychologických služieb zaplnený veľkým množstvom mágov, seáns, čarodejníkov, ktorí sa vyhlasujú za psychoterapeutov, a nielenže nepomáhajú ľuďom, ale aj diskriminujú samotnú myšlienku psychologickej pomoci. Radi by sme na tomto mieste zaželali ľuďom viac zodpovednosti pri výbere odborníka, ak sa naň potrebujú a chcú obrátiť.
Jedno si treba určite uvedomiť a zapamätať: osobná zodpovednosť a úsilie každého človeka sú nevyhnutnými podmienkami efektívnej psychologickej pomoci a riešenie problému si vyžaduje istý čas. Práca so psychológom je teda spoločnou prácou. Psychológ nepovie: „Urob tak alebo tak a všetko bude super.” Psychológ pomáha zorientovať sa v problémovej situácii, ukazuje možné spôsoby ich riešenia. Avšak ich prijatie a uskutočnenie je v rukách iba toho človeka, ktorý sa na psychológa obrátil o pomoc.
Lilia a Miroslav, Sankt-Peterburg, Rusko