.ako žehnať II. časť



Každý z nás je požehnaný, každý z nás bol Bohom stvorený ako jedinečná a neopakovateľná bytosť a je milovaný. Môžeme žehnať iným, ale aj sami na seba zvolávať jeho požehnanie. Existuje pri tom niekoľko druhov požehnania:

Ježiš berie deti do svojho náručia, vkladá na ne ruky a žehná im. Toto požehnanie je nežným gestom. Ak niekoho objímeme s úmyslom požehnať ho, cez naše objatie môže prežiť skúsenosť, akoby ho Boh prijímal do svojho objatia, uisťoval o svojej láske a o tom, že ho stále obklopuje jeho spásonosná a milujúca blízkosť. Vďaka objatiu je možné požehnanie priamo zakúsiť, nesie v sebe kus nehy.

Môžeme žehnať aj slovami, keď povieme niečo dobré. Teda požehnaním je aj to, keď o druhom človeku hovorím niečo dobré pred inými, ale aj keď mu to hovorím. Požehnanie cez slová má blahodarné účinky pre dušu. Má silu zlomiť všetky slová, ktoré nás zranili a ktoré sme počuli počas svojho života. Ak ich naozaj berieme vážne a zvažujeme, či je vhodné ich povedať, či prinesú správny úžitok, vtedy človek (ktorému žehnáme) vníma, že sa k nemu cez požehnanie láskyplne skláňa samotný Boh, že nad ním drží svoju milujúcu ruku a dáva mu prísľuby plné lásky, povzbudenia, plné sily a nádeje. Vďaka slovám môže Božie požehnanie preniknúť do ľudského srdca. A dať nám prežiť jeho blízkosť, nehu, starostlivosť a lásku.

Ježiš vkladá na deti svoje ruky. Gesto vkladania rúk je veľmi osobné a intímne. Vnímam cez neho teplo druhého, niekedy cítim, ako cez mňa prúdi niečo uzdravujúce. Vkladanie rúk je najsilnejšie gesto žehnania. Vďaka nemu môžem na vlastnom tele zakúsiť Božiu lásku v podobe nežného dotyku, lásku, ktorá cezo mňa prúdi k druhému človeku. Môžem svoje ruky na druhého človeka vložiť v tichosti alebo aj hovoriť slová. Ale aj keď prehovorím, je dôležité zotrvať v tichosti niekoľko okamihov. Jednoducho nechať priestor tajomstvu, ktoré nedokážem slovami obsiahnuť. Je to tajomstvo a vyžaduje mlčanie, aby sám Boh mohol konať svoje dielo. Ja som len jeho nástroj, cez ktorý pôsobí. Ak konám v jeho mene a na jeho oslavu, je so mnou…

Kríž je znamením spásy, je znakom ochrany pred zlom a pôsobenia Božej lásky, ktorá sa v človeku dotýka všetkého a všetko premieňa. Je to znamenie lásky. Ježiš za nás položil svoj život na kríži a miluje nás takých, akí sme. Neexistuje nič, čo by z tejto lásky bolo vylúčené. Boh ma naozaj miluje. Cez znak kríža jeho láska preniká cez všetko, čo mám a kým som, cez moje myslenie, vitalitu, dary, sexualitu, nevedomie, podvedomie, svetlé aj temné stránky mojej osobnosti… Tento znak mi pripomína, že som Bohom požehnaný. Smiem zvolávať na seba jeho požehnanie a žehnať iným, pretože Boh ma preniká svojou láskou a všetko vo mne premieňa. Nemusíme robiť veľké znamenie kríža, stačí dať krížik na čelo blízkej osobe :).

Na každý druh požehnania je dôležité vnútorne sa pripraviť. Treba upustiť od svojich myšlienok a vedľajších úmyslov – byť otvorený pre Ducha Svätého. Vlož do požehnania všetku svoju lásku, starostlivosť a dôveru. Len vtedy je toto gesto svätým, len vtedy budeš nástrojom Boha, cez ktorý bude prúdiť jeho láska k ľuďom.

.ako dávať požehnanie

K človeku, ktorý mi dáva svoje požehnanie, by som mal mať dôveru. Potrebujem mať istotu, že svoje požehnanie nespája s nekalými úmyslami alebo s osobnými záujmami. Vtedy by mi „požehnanie“ mohlo uškodiť a nebolo by skutočným požehnaním. Cirkev si toto riziko uvedomuje, preto požaduje od tých, ktorí žehnajú druhým, aby boli vnútorné čistí. Aby naozaj boli nástrojom v Božích rukách.

Niekedy sa pýtam, ako to asi vyzeralo kedysi, keď žehnal Ježiš. Za ním chodili ľudia s prosbou o požehnanie. Je evidentné, že z neho vyžarovalo niečo, čo ľudí k nemu priťahovalo a čo im dávalo silu od neho žiadať takéto požehnanie. A uvedomujem si, že ja nie som On. No spolieham sa na to, že v jeho mene môže každý žehnať druhým a zvolávať aj na seba jeho požehnanie. K tomu je dôležité byť otvorený pre Ježišovho ducha, aby cez nás mohol žehnať.

Keď ma niekto požiada o požehnanie, snažím sa vcítiť do jeho situácie a zistiť, po čom túži v hĺbke svojho srdca. Požehnanie má byť odpoveďou na bytostnú túžbu a na skutočnú potrebu tohto človeka. Dôležité je dôverovať svojej intuícii a hovoriť len tie slová, ktoré mi vychádzajú zo srdca. Ak by som ho nemal čisté, ako by som mohol nájsť tie správne slová? Dôležité je nepoužívať frázy, ale dať konkrétny prísľub, prejaviť sympatiu, povzbudiť a uistiť o Božej láske a ochrane.

Môj život sa vydarí len vtedy, ak budem môcť neustále prežívať, že ku mne hovorí Boh a obracia ku mne svoju tvár. Boh sa na mňa pozerá. Cítim, že ma miluje. V požehnaní sa stretávam s Bohom, ktorý mi otvára svoju náruč. Ak ja sám dávam požehnanie, práve táto náklonnosť a neha by sa v ňom mali prejaviť.

Skúste požehnať svojich blízkych, priateľov, svoje polovičky… Skúste po prebudení a pred zaspatím dať svojej polovičke krížik na čelo alebo pri stretnutí a pri rozlúčke s blízkymi a priateľmi urobiť tento znak lásky… A uvidíte sami, čo sa začne diať… Toto gesto, ak mu dáte hlboký význam, môže posilniť puto lásky a byť prameňom povzbudenia a premenenia… 🙂

Som požehnaný, som Bohom vyvolený, vyhľadávaný a bez podmienok milovaný. Tam, kde na mne spočíva Božie požehnanie, som svätý a bez poškvrny… Požehnanie je viac než modlitba. Je to zasľúbenie: „si milovaný, Boh si ťa váži, si mu nadovšetko drahý…“

.z bohatstva žehnajúcich modlitieb

Anselm Grün vo svojej knihe uvádza niekoľko modlitieb a tiež myšlienok, ktoré môžeme použiť, keď chceme niekoho požehnať, alebo zvolávať na seba svoje požehnanie:

„Milosrdný, dobrý Bože, požehnaj mojej sestre (bratovi, dieťaťu, priateľovi, manželovi…). Rozostri nad ňou svoju ochrannú ruku a daj jej všade zakúsiť svoju uzdravujúcu a milujúcu blízkosť. Prenikni ju svojím svätým Duchom. Nech tvoj svätý a uzdravujúci duch prenikne všetky hlbiny jej duše. Uzdrav jej rany. Oživ v nej všetko, čo odumrelo, zavlaž všetko, čo vyprahlo. Priveď ju k prameňu požehnania, ktorý sa nachádza v jej vnútri. Nech sa taká, aká je, stane zdrojom požehnania pre všetkých, s ktorými sa stretne. Daj jej dôveru, že žehnáš jej ceste. Choď s ňou na tej ceste, aby ju viedla k stále väčšej vitalite, slobode a láske. Amen…“

„Milosrdný a dobrý Boh nech ti žehná. Nech ťa zahrnie svojou milujúcou a uzdravujúcou prítomnosťou. Nech je s tebou, keď vstávaš, aj keď ideš spať. Nech je s tebou, keď opúšťaš domov, i keď sa do neho vraciaš. Nech je s tebou, keď pracuješ. Nech požehná prácu tvojich rúk. Nech je s tebou v každom stretnutí a otvorí tvoje oči pre tajomstvo, ktoré žiari z každej ľudskej tváre. Nech ťa chráni na všetkých tvojich cestách. Nech ťa podporuje v slabosti. Nech ťa utešuje v osamelosti. Nech ťa dvíha keď padáš. Nech ťa naplní svojou láskou, dobrotou a nehou a nech ti dá pokojné srdce…“

„Si od okamihu zrodenia Bohom požehnaný. Od počiatku sa nad tebou rozprestiera jeho požehnanie. Hovorí ti: je dobré, že si. Vitaj na tejto zemi. Ži svoj život a prinášaj plody. Poďakuj Bohu za to, že ťa stvoril takého, aký si. Poďakuj mu za všetko, čo ti už v živote dal. Vďačnosť dá tvojmu životu novú chuť, chuť vitality a radosti…“

„Si dobrý taký, aký si. Všetkého, čo je v tebe protikladné sa dotkla Božia láska. Patríš Bohu. Nepanuje nad tebou žiadny kráľ alebo cisár. Si slobodný. Si pod Božou ochranou. Choď svojou cestou pod milujúcim pohľadom Boha, ktorý hovorí: Vitaj v tomto svete, dôveruj životu, som s tebou…“

„Pán nech ti žehná a nech je tvojou ochranou. Nech nad tebou rozjasní svoju tvár a zmiluje sa nad tebou. Nech k tebe obráti svoju tvár a naplní ťa svojím pokojom…“
Tieto modlitby a myšlienky môžeme bežne používať, bola by však škoda ostať len pri nich. Treba hľadať slová, ktoré naplnia túžby srdca, len vtedy môže byť požehnanie naozaj účinné.

spracoval T. Hupka

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.