Drahí čitatelia, pokračujeme v rozprávaní o tom, ako znížiť napätie vo vzťahoch, ako predísť zbytočným konfliktom a urobiť vzájomnú komunikáciu viac pozitívnou.
Pravidlo č. 5. Opis svojho vnútorného emocionálneho stavu znižuje napätie vo vzťahoch, zbližuje ľudí. Opieranie sa iba o rozum, racionálnosť, popieranie emócií a pocitov vzdaľuje ľudí od seba a privádza k úplnému rozpadu vzťahov.
Prv než prejdeme k hovoreniu o konkrétnych spôsoboch prejavenia svojich pocitov, bolo by dobré pripomenúť si niekoľko myšlienok, ktoré možno nájsť v knihách amerického kňaza Johna Powela. Podľa neho existujú dva typy komunikácie. Prvý z nich hovorí o podelení sa s emóciami a pocitmi. Druhý typ komunikácie zahŕňa v sebe podelenie sa s myšlienkami, hodnoteniami, hovorenie o plánoch a spoločných riešeniach – je to rozprávanie o veciach, ktoré sa týkajú sféry intelektuálnej a praktickej.
Pre ľudí, ktorí chcú vybudovať vzájomné vzťahy na láske, priateľstve, blízkosti v prvom rade je nevyhnutné dosiahnutie emocionálnej jasnosti – t.j. oveľa vážnejším je pre nich prvý typ komunikácie. Napätie, hádky a rozdelenia vo vzťahoch vždy vznikajú následkom emocionálnych problémov. Dvaja ľudia, ktorí majú dobrý vzťah, majú sa radi, majú úctu jeden k druhému, môžu sa dohovoriť prakticky vždy, v hocijakej veci. Rozličnosť ich názorov nebude prekážkou na ceste ich lásky dovtedy, pokiaľ jeden z nich alebo obaja nepocítia emocionálne napätie.
Emocionálnu jasnosť a otvorenosť možno nazvať profilaktikou v problémových vzťahoch rôznych skupín medzi manželmi, medzi rodičmi a deťmi a medzi priateľmi.
Keď hovoríme o svojich emóciách a pocitoch, otvárame sa druhému človeku a vpúšťame ho do svojho vnútorného sveta, vyjadrujeme mu dôveru. Tým samým dávame možnosť druhému viac sa dozvedieť o nás. Napríklad, rozpoviem vám o nejakom mojom neúspechu, ale nepoviem vám, čo som pri tom pociťoval. Vám nezostane nič iné, len tušiť, čo sa asi odohrávalo v mojom vnútri, opierajúc sa o svoju osobnú skúsenosť. Čo sa týka neúspechu, možno sa zlostiť na seba, na okolnosti. Možno sa ľakať negatívnych následkov. Niektorí ľudia po neúspechu majú chuť všetko vzdať a niektorí to skúšajú znova.
To, čo si vy predstavíte o mojej reakcii, vždy bude málo podobné tomu, čo som prežil v skutočnosti. Preto to najlepšie, čo môžem urobiť pre dosiahnutie vzájomného pochopenia – povedať vám o svojich pocitoch a emóciách. A pozvať vás urobiť to isté, podeliť sa so svojimi vnútornými pocitmi.
Existuje niekoľko spôsobov, ktorými môže vypovedať partner partnerovi o svojich pocitoch. V krátkosti predstavíme dva z nich – priamy a metaforický spôsob vyjadrenia pocitov.
1. Priamy spôsob. Hovoríme o tom, čo cítime: „Som prekvapený…“ „Som zarmútený…“ „Som znechutený…“ „Mám strach…”.
Aké chyby najčastejšie ľudia robia, ak hovoria o svojich pocitoch? Po prvé, často zdrojom svojich pocitov nazývame niekoho alebo niečo mimo nás: „On ma tak vytočil…” „Ona ma tak nahnevala…” „Nekonečná zima a dážď ma privádzajú do depresie…”
Zabúdame, že pocity sa rodia v nás, my nesieme zodpovednosť za nich i za to správanie, ktoré bude po nich nasledovať. Vraviac, že niekto alebo niečo je zdrojom našich pocitov, tým samým sa zbavujeme zodpovednosti za ne a spolu s týmto zavrhujeme aj možnosť niečo zmeniť. Ak na emocionálnom stupni sa cítim zajatcom vonkajších udalostí, vtedy sa zbavujem možnosti vysporiadavať sa s negatívnymi pocitmi. V skutočnosti, čo môžem urobiť so smutným jesenným počasím?
Druhá veľmi častá chyba, ktorej sa dopúšťame, keď vyjadrujeme svoje pocity – nie sme dostatočne konkrétni. Napríklad, niekto povie: “Je mi zle…” Ale veď zle mi môže byť pre nejakú konkrétnu príčinu, závisí od človeka a situácie. Takéto vyjadrenie svojho vnútorného stavu nie je celostné a preto ani nepomáha lepšiemu pochopeniu jeden druhého v dialógu.
2. Metaforický spôsob. Často na sebe zakúšame, že je v nás nie jeden, ale niekoľko pocitov naraz, ktoré je veľmi ťažko opísať jedným slovom. Preto môžeme použiť metaforickú formu opísania svojich pocitov. Maľujeme obraz, rozprávame o udalosti, ktorá je pre nás symbolickým opísaním nášho vnútorného stavu: „Cítim sa ako odsúdenec na sude…”, „Cítim sa ako prváčik, ktorý ešte len začína chodiť do školy…”, „Cítim sa ako hlupák…”.
Metaforické opísanie svojich pocitov je efektívne, keď kreslíme obrazy, keď hovoríme o situáciách, ktorým rozumie spolubesedujúci a ktoré dobre pozná veľká časť ľudí. V každom štáte, kultúre existujú príslovia, porekadlá, ktoré možno využiť na metaforické opísanie svojho vnútorného stavu, svojich pocitov. Napríklad v Rusku hovoria: „Trasie sa ako aspenový list“, slovenský ekvivalent: „Trasie sa ako osika”. „Hádže sa ako ryba o ľad”, slovenský ekvivalent: „Hádže sa ako divý”. „Ani ryba ani mäso”, slovenský ekvivalent: „Ani ryba, ani rak”. Vidíme, že nie všetky tieto porekadlá, príslovia rovnako zvučia a nie všetky môžu byť správne pochopené v tej alebo onej kultúre či štáte. Preto, keď používame metaforické opísanie svojho vnútorného stavu, treba mať na pamäti práve tento rozdiel.
Naučte sa deliť sa so svojimi pocitmi, zariskujte byť otvorenými. Veď práve otvorenosť na emocionálnej úrovni nám môže priniesť jednotu, hlbšie poznanie a prijatie jeden druhého.
Lilia a Miroslav, Sankt-Peterburg, Rusko