EXERCÍCIE (XXIX. časť)

Aj keď si Pán autora týchto exercícií povolal k sebe, chceme dokončiť túto katechézu, ktorá určite slúži ako vodítko nášho duchovného života.


Udalosti umučenia Pána sú mnohonásobne smutné tým, že Ježiša vydá na smrť jeho vlastný učeník. Nie nepriatelia, ale ten, ktorého ešte i pri poslednom stretnutí Ježiš osloví ako priateľa. Jeho učeník Judáš dá do pohybu ľudskú zlobu, ktoré sa zastaví až nad mŕtvym telom Pána. Judáš ho zradí.

Pri poslednej večeri sa uzatváral stáročný predobraz oslobodenia a baránka. Predobraz sa naplnil. Ježiš je skutočný očakávaný baránok a prináša posledné skutočné oslobodenie. Chce apoštolom zanechať svoju skutočnú obetu, z ktorej budú žiť ako z pokrmu hostiny. Budú musieť pristupovať k nej čistí. Umývanie nôh malo poukázať na túto Čistotu a malo ju i zabezpečiť. Apoštoli túto čistotu už majú -„…ste čistí, ale nie všetci“ (Jn 13,10). Vedel totiž, kto ho zradí, preto povedal „nie všetci ste čistí“.

Myslel Ježiš, že Judáš sa prebudí a spamätá? Myslel, že Judáš si nedá umyť nohy od toho, ktorého sa rozhodol zradiť? Petrov protest mu to umožnil. Judáš mohol odmietnuť, alebo sa aspoň pokúsiť odmietnuť. Ježiš možno chcel vyvolať u Judáša tento vnútorný otras. Judáš sa mohol zhroziť nad svojím chystaným Činom. Zradca bol však príliš ponorený do svojho úmyslu. Radšej si dal umyť nohy. Neprejavil nijaký pocit nevôle.

Ježiš má však stále pred sebou Judáša a chce ho zastaviť na ceste zrady. Uvádza z Písma myšlienku, ktorá sa apoštolom zdala nejasná. Judáš však musel pochopiť, o čo ide: „Ten, čo je z môjho chleba, pozdvihol proti mne pätu“ (Jn 13,18).


Judáš reagoval na to, že Ježiš vie o jeho zradnom zámere. Preto sa Ježiš zarmútil a s pohnutím i s dôrazom oznámil jasne neuveriteľnú vec: „Veru, veru, hovorím vám. Jeden z vás ma zradí“. Toto prehlásenie sa dotklo apoštolov. Každý z nich chce dostať uistenie, že to nie je on. Otázky padajú jedna za druhou: „Či som to ja, Pane?“ Za jedného, ktorého chce zradiť, dostáva Ježiš nové a nové uistenia od ostatných, že sú mu oddaní. V obave apoštolov prijíma Ježiš dôkaz, že ho majú radi. Zo starostlivých otázok, ktoré mu všetci kladú, vidí Ježiš ich oddanosť, a to takú veľkú, že za najväčšiu katastrofu, ktorá by ich mohla stihnúť, považujú to, keby ho zradili. Ježiš cíti, že ak už neznamená nič pre Judáša, pre ostatných je všetkým.
Najúzkostlivejšie chce zistiť zradcovo meno Peter. Chvíľu sa bojí, aby týmto zradcom nebol on. Je síce rozhodnutý zostať navždy verný Ježišovi, ale obáva sa, aby nezlyhal. To v ňom vyvoláva zmätok. Nemôže vydržať, aby sa táto neistota predlžovala. Obracia sa na Jána, ktorý je celkom pri Ježišovi: „Opýtaj sa, kto je to, o kom hovorí?“ Ján to povie Ježišovi: „Pane, kto je to?“ A Ježiš upokojuje Petrovu neistotu: „Ten je to, komu podám namočený kúsok chleba.“ A podal kúsok chleba Judášovi.

Podanie chleba Judášovi bol Ježišov posledný priateľský čin voči zradcovi. Judáš však zostal bezcitný a vytrval vo svojom pokrytectve. No videl, že je stále viac a viac odhodlaný. Nemohol sa ďalej tváriť dvojako, rozhodol sa odísť do tmy noci… Prv, než Ježiš podal kúsok chleba Judášovi, ukázal, že je pánom situácie. Adresoval Judášovi tvrdé slová, chcel ho v poslednej chvíli odvrátiť od jeho plánu zrady. Súčasne dal najavo, že táto zrada ho neprekvapuje, ani Judáš mu ju nevnucuje. Nie Judáš ho dostane z tohto sveta, Ježiš odchádza sám. Zrada nie je pre Ježiša nešťastím. Bude nešťastím pre zradcu: „Syn človeka síce odchádza, ako je o ňom písané, ale beda tomu človeku, ktorý zradí Syna človeka!…“ (Mt 26,24). Keďže Judáš nechce cúvnuť ani pred touto hrozbou, Ježiš mu priamo povie: „Urob rýchlo, čo máš urobiť!“

Ježiš chcel zapôsobiť na Judáša, aby ho odvrátil od zločinného podujatia. Skrýval to však pred ostatnými apoštolmi. Nik zo stolujúcich neporozumel, prečo mu to povedal. Judáš totiž opatroval spoločnú pokladničku. A tak si niektorí mysleli, že mu Ježiš povedal: „Nakúp, čo potrebujeme na sviatky, alebo aby dal niečo chudobným“ (Jn 13, 28-29). Ježiš hovorí celkom zreteľne zradcovi o jeho plánoch. Nevzbudzuje však pritom ani prekvapenie, ani podozrenie u ostatných. Iba ich upozornil na hrozbu zrady. Treba si zapamätať túto Ježišovu suverenitu.

V pozadí zápasu medzi Ježišom a Judášom ide o zápas medzi Ježišom a Satanom. Judáš nie je posledný protivník. Judáš je len agent veľkého protivníka. Svätý Ján vo svojej rozprave o Poslednej večeri hovorí o zlom duchu: „Vošiel do neho zlý duch“.
Keď Judáš vyjde z Večeradla, ponorí sa do tmy. Dvere sa otvorili a zas sa zatvorili. Judáš bol vonku. „Bola noc“, hovorí sv. Ján. Toto je hodina a noc temnosti. Ale Pánom nad všetkým je Ježiš.

+Ladislav Franc, duchovny otec

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.