Počúvame tragické správy o dnešných manželstvách, ktoré neprežívajú tento druh zjednotenia. Pre niektoré z nich po pár úvodných rokoch nastupuje plazivé odcudzenie sa, ktoré vedie až k rozchodu. Toto sa môže udiať, keď sú deti malé a spôsobujú vyčerpanie, alebo keď odchádzajú z domova. V tomto druhom prípade môžu manželia zistiť, že si nemajú čo povedať a tak sa rozvedú, pevne presvedčení, že nemali do manželstva vôbec vstupovať.
Ak príde k nezhode a láska sa vytratí, všeobecne prijatý mýtus vraví, že sme vstúpili do manželstva s nesprávnou osobou a buď budeme po celý život nešťastní, alebo sa rozvedieme. Toto posolstvo nám podsúvajú piesne, knihy a filmy o láske. Pod týmto všadeprítomným a nebezpečným mýtom sa skrýva presvedčenie, že skutočná láska je niečo, čo sa nám môže pritrafiť, na čo však my sami máme len malý, prípadne žiadny vplyv.
S takým pohľadom sa niekedy stretávame pri správach v tlači, ako s niečím, o čom sa nediskutuje. Každý, kto žije v stabilnom manželstve dlhšie než len pár rokov, potvrdí, že na vzťahu sa musí pracovať. To, čo manželov drží spolu, je oveľa viac než len romantické city. Ide o každodenné rozhodovanie sa, raz je to rozhovor o citlivých záležitostiach, inokedy ovládanie sa pri stretnutí s iným atraktívnym mužom alebo ženou. A ak sa aj romantické city na chvíľu vytratia, po čase sa vrátia hlbšie a bohatšie.
Páry, ktoré vstúpili do manželstva mysliac si, že riadok z ich manželskej prísahy “v dobrom i v zlom” sa v skutočnosti nebude vzťahovať na nich, čaká alebo šok, alebo rozpadnuté manželstvo. Rozpadnuté manželstvá sú obvykle výsledkom procesu rastúceho oddeľovania sa počas viacerých rokov. Mnoho manžestiev sa rozbije nie preto, že by sa partneri k sebe nehodili, ale preto, že nikdy nepochopili, čo je potrebné na to, aby ich vzťah fungoval. V našej spoločnosti stále menej a menej ľudí vyrastá v rodinách, kde majú možnosť vidieť silný vzťah, stvárnený ich vlastnými rodičmi.
Žijeme v dobe konzumizmu, keď ľudia nie sú zvyknutí opravovať vecí. Ak niečo prestane fungovať, je ľahšie a lacnejšie kúpiť si to nové. Všemocná reklama nás povzbudzuje túžiť po tom, čo nemáme, nie byť vďační za to, čo už máme. Sme povzbudzovaní veriť, že to, čo získame bez námahy, nám prinesie väčšie uspokojenie než niečo, na čom musíme pracovať.
Sociológ Alvin Toffler napísal, že dnešní ľudia majú mentalitu “Použi a zahoď!” Nielenže majú “použi a zahoď” výrobky, ale robia si aj “použi a zahoď” priateľov a práve táto mentalita produkuje “použi a zahoď” aj manželstvá. Mnohí dnes pozerajú na manželstvo ako na dočasnú zmluvu medzi manželmi, na obdobie trvania ich lásky. Naša kultúra zdôrazňuje slobodu jednotlivca. Ak vzťah nenapĺňa, potom je lepšie z neho odísť. Ak už v manželstve niet lásky, je lepšie ho ukončiť.
Ale naša spoločnosť vníma, že dôsledky toho sa nedajú tak ľahko odhodiť. Jednota manželského zväzku znamená, že dvaja ľudia sa nemôžu uhladene a bezbolestne rozdeliť. Je to ako zobrať dva hárky papiera a zlepiť ich spolu. Stanú sa jedným a nie je možné ich oddeliť bez poškodenia oboch.
Manželstvo môže fungovať, ale vyžaduje to uvedomelý a rozhodný prístup. Ak chceme vybudovať pevné manželstvo, musíme položiť hlboké základy. Táto činnosť vyžaduje čas a môže vytvárať aj rôzne problémy a ťažkosti. Postup budovania základov manželstva sa bude niekedy diať a zdať bolestne pomaly. Možno bude potrebné rozvinúť nové spôsoby komunikácie. Citlivé alebo problematické otázky môžu vyžadovať diskusiu. No láska, dôvera a odpúšťanie sa musia stať potrebou a zvykom!
Pre tých, ktorí sú v manželstve už dlhé roky, môže byť naliehavou potrebou – spevniť jeho základy. Manželstvo, podobne ako dom, vyžaduje údržbu a občas menšiu alebo dokonca väčšiu opravu, ale tak, ako pri domoch, i v manželstvách existuje neobmedzené množstvo príležitostí byť tvoriví, urobiť niečo ináč, inak veci rozmiestniť. Pre mnohých sa môže stať manželstvo statickým a manželia sa môžu cítiť uväznení a unudení. Manželstvám prospieva tvorivosť a nové iniciatívy.
Pre všetkých, ktorí chcú prežívať rastúce zbližovanie sa v manželstve, platí, že musia byť v ňom aktívni. Ale príliš často sme iba reaktívni. Negatívne reagujeme na každé správanie či poznámky toho druhého, obviňujeme sa navzájom, keď sa nám nedarí, zasadzujeme odvetný úder, keď nás ten druhý raní.
Ak sa naučíme spoločne vylepšovať vzťah, zistíme, že sa nám bude ľahšie spolu hovoriť. Niektorí z nás objavia vo svojom manželovi alebo manželke nádherné veci, ktoré si nikdy predtým neuvedomili. Iní spoznajú vo svojom manželstve oblasti, ktorým treba venovať pozornosť.
Zo skúseností vieme, že čím viac na svojom manželstve popracujeme, tým šťastnejšími sa stávame. Manželia sa stávajú ozajstným párom a nie dvoma jednotlivcami, ktorí medzi sebou súperia, či dokonca bojujú.
Spolu je nám oveľa veselšie, ako by nám bolo oddelene. Vzájomnou službou a obetovaním sa jeden pre druhého sa priťahujeme s pomocou nášho Boha, ktorý nám neustále pomáha a stojí pri nás. Len musíme dobre otvoriť “oči” nášho srdca a snažiť sa vidieť problémy očami aj nášho životného partnera, ktorý nám tiež pomáha ku večnej spáse. Vyprosujme si potrebné milosti a poznanie, aby sme to všetko správne pochopili a uviedli do svojich manželstiev.
MUDr. Blažej Vaščák, Široké