Христос Рождається!


Všetkým vám ďakujem za modlitby. A tu je troška z mojich misií.

Bohu vďaka, vianočné dni som prežil v radosti a v pokoji. Aj oktávu Pánovho narodenia sa snažím prežívať s pokojom v srdci.

Na sviatok Pánovho miláčika Jána som bol v nemocnici vyspovedať jednu starú cigánku (je pravoslávna), ktorá sa dávno nespovedala. Táto baba Olena, ako jej v dedine všetci hovoríme, mi počas roka veľa pomáha. Okopuje kvety pri kostole, na fare i u sestričiek. Má 72 rokov, ale je veľmi čestná, spoľahlivá, pracovitá. Peniaze jej nedávam, ale snažíme sa jej to vynahradiť potravinami, či inšími vecami. Ona je vždy spokojná a mňa svedomie netrápi, že som ju oklamal, nezaplatil jej. Vždy odíde od nás spokojná a s radosťou vždy príde pomôcť. Momentálne je chorá, tak ju na moju prosbu lekár prijal do nemocnice.

Máme tu 3 nemocnice. Jedna má 15 lôžok, potom tuberkulózna, kde sa liečia na tuberu kostí, žiaľ, aj nemocnica, kde sa liečia na TBC pľúc. Tí by nemala byť v dedine, ale kdesi v lese, ale, žiaľ, som malý na to, aby ju premiestnili. To iba na okraj. Kúpil som jej lieky, ktoré jej MUDr. napísal. Išiel som včera k nej s tým, že ju vyspovedám, aby neodišla na druhý svet nevyspovedaná. Keď som k nej prišiel, začala plakať. Tak som jej povedal, aby neplakala, že ak je to Božia vôľa, tak Pán ju volá k sebe a tam máme ísť čistí. Ak má ešte žiť, tak sv. spoveď jej pomôže. Prežehnala sa a vraví, že sa nebude spovedať (nič neprezrádzam zo spovede, ešte sa nezačala spovedať). Že nechce. Tak som jej povedal, ak verí vo večný život, nemôže ísť tam s hriechmi, že ju nebudem môcť pochovať (veľmi chce, aby som ju ja pochoval, aj keď je pravoslávna). Ona mi na to, že sa nevie spovedať, že sa nevie modliť, vie iba Otčenáš a Zdravas Mária (ona nevie čítať). Tak som jej povedal, že ja jej pomôžem a to je najkrajšie, že denne hovorí s nebeským Otcom a s nebeskou Mamou. Moja baba Olena sa pekne vyspovedala, udelil som jej pomazanie chorých, odpustky, 3x sme sa pomodlili Otčenáš, 3x Zdravas Mária, 3x Sláva Otcu. Ešte som s ňou trošku posedel a išiel preč. Priznám sa, že cestou domov som spieval Magnifikat, Velebí moja duša Pána. Dnes boli pri nej sestričky, stav nezmenený, ďalej ostáva v nemocnici. Ďakoval som za ňu Bohu, veď aj ona je jedna z tých, ktorých Pán miluje, aj ona je miláčik Pána, ako sv. Ján, ako my všetci. Veľmi ma povzbudila, že sa vyspovedala.

Na sv. Neviniatka sme mali veľmi milú slávnosť. Vo farských oznamoch som viackrát prosil, aby 28. 12. prišli na sv. omšu všetky deti, ktoré boli pokrstené v našom chráme, ktoré chodia do nášho kostola. Neprišli všetci, ale predsa. Prišli tí, ktorí cítili potrebu prísť, aby obdržali požehnanie. Sv. omšu som obetoval za všetkých prítomných, za celú moju farnosť, za všetky deti našej dediny i tie, čo sú ešte v lone mamky. Bolo to veľmi pekné. Moja kázeň bola nasmerovaná k deťom, ale aj k rodičom. Povedal som, že pred niekoľkými rokmi, či mesiacmi (lebo v tomto roku som pokrstil 11 detí) boli pokrstené, rodičia prosili pre nich krst od Sv. Cirkvi. Poukázal som na to, že rodičia betlehemských detí nestihli pre nich poprosiť sv. krst, ale že aj tak sú v nebi. Poukázal som na podstatu krstu, objasnil som, že je aj krst krvi, ktorým práve boli pokrstené tieto betlehemské neviniatka. Taktiež som poukázal aj na hnev Herodesa a prosil, aby naši rodičia mu neboli podobní, aby nezabíjali deti, nerobili potrat. Nakoniec som všetky prítomné deti, ich rodičov, ale aj všetky deti v dedine požehnal. Tie, čo boli na sv. omši, som obdaril malou sladkosťou a urobili sme si spoločnú fotku, kto chcel. Poprosil som mamky, aby mi dali detičky na ruky, predstavujú malého Ježiška. Niektoré babky si aj poplakali. Nechcel som ich priviesť k slzám, ale to už patrí k životu. Viem, že to boli slzy radosti.

Od 5. do 11. 1. budem posviacať domy vo farnosti. Dva dni mám na filiálky a päť dní na to, aby som posvätil domy vo farskej obci v Dovhom. Tu sa nechodí iba k tým, čo sa zapíšu, ale z domu do domu. Takto som tu našiel, rušiť to nemôžem a ani nechcem. Navštívim zhruba 250 domov a požehnám i posvätím. Ale asi už stačí, aby to nebolo chválenie sa. Nakoniec, kto sa chce dozvedieť o našej farnosti Zoslania Ducha sv., môže nás nájsť na www.dovheparafia.at.ua

Moje primičné motto je: „Kto chce ísť za mnou, nech vezme svoj kríž a nech ma nasleduje.“ Snažím sa pripomínať si ho každý deň, plniť ho.

Všetko dobre v posledných dňoch starého roka a veľa milostí do nového roka 2013.
Pozdravujem, pamätám, žehnám.

o. Adrián Kovaľ, Dovhe, Ukrajina

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.