ROZHOVOR

Drahí čitatelia nášho Spektra. Chcem vám tento raz ponúknuť netradičný, veľmi krátky ale duchovne obohacujúci rozhovor. Nahral som ho teraz, vo vianočnom období, konkrétne na sviatok prvého mučeníka sv. Štefana.

Už roky sa stretávame v početnej rodine môjho byvalého kolegu. Vždy keď sme u nich na návšteve duchovne pookrajem – vďaka ich piatim deťom. Najmladšou z nich je nositeľkou toho najkrajšieho mena Mária a tak ju aj volajú – Mária.



Na úvod sa nám predstav.

Volám sa Mária Rohaľová. Mám deväť rokov a pochádzam zo Sabinova. Chodím do tretieho ročníka. Mám 4 súrodencov – Tomáša, ktorý má 17 rokov, Matúša, ten má 25, potom je to Janka, ktorá ma 23 a Zuzana, ktorá má 21 rokov.

Ako si sa ty pripravovala na Vianoce?

Chystala som darčeky pre mojich rodičov a dala som si predsavzatie, že sa budem modliť za svojich blízkych počas celého adventu, ale hlavne za našu triednu pani učiteľku, ktorá bola v tom čase v nemocnici.

Ako sa volá tvoja pani učiteľka.

Anka Tomková.

Je to dobrá pani učiteľka?

Nie dobrá …, ale výborná!


Tu musím poznamenať, že keď Mária povedala „nie dobrá“, tak sa mi zastavilo srdce, pretože na jednej strane modlitba za pani učiteľku a na druhej strane „nie dobrá“. No Mária po nadýchnutí (možno zámerne s malou prestávkou) dodáva …ale výborná! Všetkým prítomným sa nám opäť vrátil úsmev na tvár.


Ako u vás doma prebieha príprava na Štedrú večeru?

Ja som vstala už skoro ráno. Najprv sme sa naraňajkovali. Potom sme s mamkou a sestrami piekli koláče. Ja a sestra Zuzana sme išli vinšovať. Keď sme sa vrátili, ostatní už robili šalát a my sme im ešte pomohli všetko dokončiť.

Nakoniec prišla Štedrá večera a samozrejme darčeky. Aké darčeky priniesol Ježiško tebe?

Zubára 2, sklenenú rybku na zavesenie, ponožky, rukavice, nálepky s menom, puzzle 500 ks a ešte ďalšie.

Čo sa tebe na Vianociach najviac páči?

Najviac sa mi páči to, že sme celá rodina spolu, že si navzájom pomáhame a že na vianoce je u nás vždy veselo.

Na koniec nášho rozhovoru nám Mária ešte zavinšovala:

A ja vám vinšujem všetko dobré, čo od Pána Boha milého požiadate, šťastie, zdravie, hojné božské požehnanie a po tomto márnom živote, aby ste dosiahli slávu nebeskú, korunu anjelskú. Pochválený buď Ježiš Kristus!

rozhovor pripravili: G. Magdová, M. Magda

Tu v rodinnom kruhu



Tu v rodinnom kruhu
sedíme si spolu,
tešme sa, radujme,
vzdajme Bohu chválu.
Že sme sa dožili
prekrásneho sviatku,
ktorý nám pripravil
Ježiš na pamiatku.

Svojím narodením,
keď na zem zostúpil,
by svojím učením
všetkých nás vykúpil.
Kázal sa nám všetkým
navzájom milovať,
jedine na láske
svet tento budovať.

A ja príkaz jeho
v srdci svojom nosím,
rodičia predrahí
s láskou si vás uctím.
Za vašu dobrotu
krásne vám ďakujem,
od milého Boha
vrúcne vám to prajem:

nech Pán Ježiš
v dome našom
vždy prebýva,
nech nás
v jedno spája
viera jeho živá.
Keď On nám požehná
nebeského chleba,
dá zdravia, dá sily,
všetko, čo nám treba.

Ó, rodičia moji,
chcem vám byť po vôli,
chcem, aby ste so mnou
vždy spokojní boli.

K-M Martin Petráško, Prešov

Tri veci sú potrebné



Tri veci chceme sebe aj druhým želať:

zdravie, priateľov a radosť.

Tri veci chceme ovládať:

svoju povahu, svoj jazyk a svoje správanie.

Tri veci chceme zdokonaľovať:

odvahu, dobrotu a lásku k blížnemu.

Tri veci chceme dať:

čo najviac chudobným, slovo útechy smutným

a slovo pochvaly tým, čo si ju zaslúžia.

Trom veciam sa chceme vyhýbať:

krutosti, namyslenosti a nevďačnosti.

Tri veci chceme obdivovať:

krásu prírody, deti a starých ľudí.


Nech Vám v tomto pomáha a sprevádza Vás Božie požehnanie počas nového roka 2009

duchovný otec s redakciou časopisu Spektrum

Smieme opäť začať



Bratia a sestry, opäť sme oslávili Vianoce – narodenie nášho Pána Ježiša Krista. Opäť sme počítali posledné minúty, sekundy starého roka a už je tu nový rok 2009 so svojimi minútami, dňami. Opäť, kde niečo skončilo, tam sa niečo začína. Začala realizácia našich plánov, snov, využívanie každého dňa k dosiahnutiu krásneho a dobrého. Aj v novom roku smieme opäť začať túžiť po Kristovi. Znova a opäť ísť za ním, s ním a k nemu. To je náš cieľ, cieľ každého kresťana a vôbec každého človeka.

Aj nový rok nechceme žiť preto, aby sme žili. Nechceme kráčať len preto, aby sme kráčali. Chceme poznať cieľ a zmysel života. Človek, ktorý nevie, prečo žije, nezaslúži si meno človek. V Božom slove čítame o Ježišovi, že je Počiatok a Koniec, Alfa a Omega. Znamená to, že je všetkým, že On je láska, pravda a život. On mohol o sebe povedať: Ja viem, odkiaľ som prišiel a viem, kam idem.

Celý tento rok opäť smieme chodiť do školy Ježišovho Srdca a učiť sa umeniu žiť. Učiť sa nikdy nie je neskoro a nikto nikdy nemôže povedať, že už všetko vie. Lebo nikdy nevieme dostatočne milovať a odpúšťať ako náš Nebeský Otec. Preto opäť smieme začať. Preto začnime čím skôr, neváhajme.

Na začiatok nového roka 2009 vám ponúkam modlitbu Márie Terézie od Ježiša: „Ježišu, v tvojej prítomnosti som začiatočník a začiatočníkom zostanem v mnohých veciach: v pokore prijať seba samého takého, aký som; v odvahe meniť seba samého tak dobre, ako to len dokážem. Som začiatočník, keď premýšľam, ako málo ti v podstate dôverujem; ako ťažko mi padne milovať mnohých blížnych; aký som citlivý v nespravodlivosti a v utrpení. To nádherné však je: Pri tebe, Ježišu, môj učiteľ, smiem vždy znova začínať, každý deň znova začať. Ty mi dávaš šancu až do posledného dychu; pretože ty miluješ všetkých začiatočníkov. Áno, ty sám dávaš počiatok tomu, kto by chcel úprimne začať. Ježišu, ďakujem za všetko, čo so mnou aj v novom roku začneš.“

Mgr. Oliver Székely, duchovný otec

Stalo sa:



– 28. 11. – pripomenuli sme si 16. a 8. výročie posvätenia kostolov sv. Jozefa a sv. Ondreja

– 29. 11. – oslávili sme 16. výročie posvätenia kostola sv. Barbory v Ovčí

– 30. 11. – na Vyšnom konci sme si uctili sv. Ondreja, apoštola; sv. omšu slúžil výpomocný duchovný Ladislav Franc

– 7. 12. – odpustovú sv. omšu k panne, mučenici sv. Barbore v Ovčí slúžil prvý duchovný otec tejto farnosti ThLic. Juraj Riško, farár v Hanušovciach nad Topľou

-re-

Trampoty v manželstve

Čo musia mať manželia?

– dobrú hlavu, pretože ju často stratia,

– dobré zuby, pretože musia často kadečo prehrýzť,

– dobrý chrbát, pretože toho musia často veľa uniesť,

– dobrý žalúdok, pretože musia často stráviť tvrdé sústa,

– dobré nohy, pretože ich často tlačia topánky hneď na mnohých miestach.

Jednoducho trpezlivosť patrí k hlavnej výzbroji, ktorú si manželia nesmú zabudnúť vziať so sebou na spoločnú životnú cestu.


Aby sme sa zodpovedne postavili k tejto otázke, musime sa pozrieť na každý aspekt manželského záväzku. Platné manželstvo musí byť slobodné, úplné, verné, otvorené pre deti. Tieto záväzky musia manželia obnovovať pri pohlavnom styku. Teraz sa na každý z nich pozrime osobitne.

1. Slobodné – Akýkoľvek spôsob, ktorým manžel alebo manželka so svojím partnerom manipuluje alebo ho núti k sexuálnemu vzťahu, je porušením slobody ich spojenia. Jasným príkladom je napríklad znásilnenie v manželstve. Nemáme na mysli iba tieto extrémy. Manželia narušujú skutočnú slobodu lásky aj vtedy, keď používajú sex ako prostriedok k nejakému inému cieľu. Sex sa dá použiť na získanie moci alebo kontroly vo vzťahu. Alebo môže byť ponúkaný ako odmena za niečo či odopieraný ako trest. Ani jeden z týchto postojov nehovorí: „Chcem sa ti vydať slobodne ako prejav tvojej dobroty a nášho manželského záväzku.“

Sloboda je porušovaná, môžeme aj povedať, že neexistuje, keď je sex iba odpoveďou na nutkavú „potrebu“ sebauspokojenia. Sloboda znamená mať možnosť súhlasiť alebo nesúhlasiť. Ak nemôže povedať nie, tvoje áno stráca svoj význam. Sme povolaní rásť v sebaovládaní, aby nás naše žiadosti neovládali, ale aby sme ich ovládali my.

2. Úplné – Vyvrcholenie sexuálneho styku kričí hlasne a jasne: „Vezmi si ma. Som celý tvoj. Nič si neponechávam pre seba.“ Tento moment extázy vyjadruje bezvýhradné odovzdanie sa jeden druhému a bezvýhradné prijatie druhého. Ak vedome a zámerne nejakú časť seba pri pohlavnom styku nevydávame manželskému partnerovi, nemôžeme hovoriť o úplnom odovzdaní sa. Možno sa jeden z manželov cíti od druhého citovo vzdialený alebo chladný. Možno obaja partneri cielene odmietajú byť pre druhého otvorení a zraniteľní. Možno sa jeden druhému pri vyvrcholení nedávajú vôbec. K tomu dochádza, ak jeden z manželov hľadá orgazmus mimo normálneho pohlavného styku.

Prejavy, ktorými sa manželia pripravujú na pohlavné spojenie /predohra/, pokiaľ prebiehajú v láske a nie v žiadostivosti, sú počestné a dobré. Ale stimulácia pohlavných orgánov toho druhého až po vyvrcholenie mimo normálneho pohlavného aktu nie je ničím iným ako vzájomnou masturbáciou. Nejde o dar jeden druhému, manželský záväzok tam nemá svoje miesto. Také počínanie nie je ani počatiu otvorené.

Musíme si vyjasniť niektoré dôležité veci. Mužský orgazmus je neodmysliteľne spojený s možnosťou nového života a preto muž nesmie nikdy zámerne ejakulovať mimo pošvy svojej ženy. Neúmyselná ejakulácia so sebou nenesie morálnu vinu. Ženský orgazmus však nie je nevyhnutne spojený s možnosťou počatia a preto k nemu nemusí dôjsť bezpodmienečne počas samotného preniknutia, pokiaľ sa však deje v rámci pohlavného aktu ako takého.

Ideálne by k ženinmu orgazmu malo dôjsť súčasne s mužovým. Ján Pavol II. vo svojich predpápežských úvahách o tejto téme vyzýva mužov, aby sa svoj orgazmus naučili ovládať do tej miery, aby vedeli svoje ženy priviesť k orgazmu súčasne so sebou. Hovorí, že robiť to z altruistických dôvodov je manželovou čnosťou a slúži to manželskému súladu. Ak však žena aj napriek svojej najlepšej snahe nevie dosiahnuť vyvrcholenie počas preniknutia, môže byť pre muža prejavom lásky – stimulovať ju k vyvrcholeniu potom (ak si to sama želá). V takom prípade nejde o stimuláciu a teda masturbáciu, pretože sa to deje v kontexte úplného pohlavného aktu a žena je manželovi vďačná.

3. Verné – Manželia si musia byť navzájom verní nielen skutkami, ale aj myšlienkami. Napríklad snívanie o niekom inom počas pohlavného styku so svojím manželským partnerom je nehoráznym porušením vernosti. Práve v momente, keď majú manželia prežívať najdokonalejšiu vernosť jeden druhému, sa v skutočnosti dopúšťajú „vo svojom srdci cudzoložstva“ (pozri Mt 5,28) s niekým iným. Toto je jeden z dôvodov, prečo pornografia ničí manželstvo! Nerobí nič iné ako to, že živí a pestuje tento typ nevery!

4. Otvorené pre deti – Pápež Pavol VI. v encyklike Humanae Vitae vydanej v r. 1968 znovu zdôraznil učenie katolíckej cirkvi, že „každý manželský skutok musí ostať otvorený počatiu života“. Povedané inými slovami, manželia nesmú v žiadnom pohlavnom styku nikdy cielene brániť možnosti počatia života.

Áno, to znamená, že použitie akejkoľvek metódy antikoncepcie je priamym porušením manželských sľubov. Toto je pravdepodobne najnapádanejším a najnepochopenejším učením katolíckej cirkvi. Tejto téme sa ešte bude treba venovať. Pri tomto postoji učenia katolíckej cirkvi si mnohí veľmi rýchlo kladú otázku: Môžem mať pohlavný styk s manželkou iba vtedy, keď chceme mať dieťatko? Nie. Mám pohlavný styk so svojou manželkou iba vtedy, keď si chceme obnoviť manželské sľuby. To, že Cirkev učí, že sex je iba kvôli deťom alebo že jediným správnym dôvodom sexu je túžba po deťoch, je mýtus. Tento dojem nechtiac vzbudili niektorí myslitelia Cirkvi (ako napr. sv. Augustín). Navyše, dlhodobo opakované tvrdenie, že plodenie je základným cieľom sexuálneho spojenia, bolo často nesprávne chápané tak, že plodenie je jediným cieľom alebo jediným dobrým cieľom pohlavného aktu. To však Cirkev nikdy oficiálne neučila. Ján Pavol II. v skutočnosti hovorí, že ak je túžba po dieťati jediným dôvodom pohlavného styku s manželom (manželkou), hrozí, že (manžela) manželku použijete ako prostriedok k cieľu namiesto toho, aby sto ho milovali ako človeka.

Ale ak chceme ostať verní svojím sľubom, nesmieme nikdy, keď sa rozhodneme vyjadriť svoje sľuby pohlavným stykom, zámerne brániť možnosti otehotnenia. Môžeme teda povedať: „Tým, že máme pohlavný styk, vieme, že môžeme mať aj deti a sme ochotní ich s láskou od Boha prijať.“ Ako uzavrel Ján Pavol II.: „Tento postoj je v súlade s láskou a umožňuje zdieľať skúsenosť lásky.“ V ďalších témach si to priblížime podrobnejšie.

MUDr. Vaščák Blažej, Široké

Duchovnosť a psychológia (časť III.)

Drahí čitatelia, dnes budeme spolu uvažovať nad témou, čo cenné a užitočné získa človek pri stretnutí so psychológom. Vhodné je však zároveň vedieť, čo môžeme od stretnutia s odborníkom – psychológom čakať a čo je nereálne, čím predídeme sklamaniu z nereálnych očakávaní.



Ako mi teda môže pomôcť kompetentný ( t.j. spôsobilý) odborník – psychológ, keď sa na neho obrátim s prosbou o pomoc?

Po prvé: profesionálny pohľad na situáciu z iného uhla ako je ten „môj“. Nebude to totiž pohľad priateľa, priateľky, ktorí môžu byť mojou situáciou ovplyvnení alebo z priateľstva medzi nami stoja na mojej strane. Profesionálny pohľad je nielen pohľad z iného uhla, ale aj pohľad človeka s patričnými vedomosťami a skúsenosťami, ktorý vie čítať medzi riadkami a vidí, čo sa za problémom skrýva. Navyše má za sebou aj mnoho vyriešených problémových situácií.

Po druhé: poskytne nám informáciu, že náš problém nie je unikátny, že podobné sa stáva aj iným ľuďom. Zároveň informuje, ako by sa môj problém dal riešiť, čo pomohlo druhým. Nuž a to je dôležité. Spomínané poznanie i skúsenosť z nás sníma emocionálny stres, znižuje dôležitosť, vážnosť a exkluzívnosť našej problémovej situácie. Keď prestaneme svoj problém chápať ako katastrofu, začneme vnímať, čo sa s nami deje, že so záležitosťou možno pracovať, analyzovať ju, hľadať cesty riešenia. Človek sa už necíti ako zbitý pes, ako biela vrana, čierna ovca… ako tomu podobní v negatívnom zmysle. Zrazu sa objaví sila, chuť „ísť do toho“ – pracovať na sebe a zmeniť svoj život. Spomínané vedomie je dôležité hlavne pre deti a pubescentov.

Jeden príklad: v r. 1958 spáchalo v Londýne 14-ročné dievča samovraždu, pretože sa – z jej pohľadu – s ňou dialo niečo strašné. Niečo, čomu nerozumelo, nevedelo si to vysvetliť a preto danú situáciu vnímalo ako smrteľné a zahanbujúce ochorenie. O čo pritom išlo? Začala jej menštruácia, typická pre každú ženu, avšak jej o nej nik nepovedal. Nuž a práve nevedomosť viedla k tragickému koncu. Anglikánsky kňaz Chad Varah, otrasený touto samovraždou, poskytol verejnosti svoje telefónne číslo a pozval všetkých osamelých, zúfalých, zmätených, ktorí potrebujú pomoc, nech mu zavolajú. Zrazu, čo bolo prekvapením pre neho samého, mal neuveriteľné množstvo telefonátov. Svoju pomoc nazval Chad Varah „terapiou počúvania“. Onedlho mal veľa prívržencov. Tak sa zrodilo hnutie „Samaritáni“ (The Samaritans), ktorého filozofia je postavená na úcte a trpezlivosti vo vzťahoch medzi ľuďmi. Psychologickú pomoc cez telefón nazvali „Befriending“ – v preklade „priateľská spoluúčasť“. (Podobne fungujú dnes aj u nás oficiálne linky dôvery*, využívané hlavne deťmi, mladistvými, ale aj staršími ľuďmi, ktorí si nevedia pomôcť so svojimi problémami.)

Po tretie: spoločná práca s psychológom ohľadom osobných problémov je skúsenosťou otvorenosti, prijatia a interakcie (spolupôsobenia) založenej na dôvere. V dnešnom svete odcudzenia, izolácie a zloby máme totiž málo skúseností s dôvernými vzťahmi. Sú pritom veľmi dôležité a cenné, pretože práve pre neprijatie seba i druhých vo svete mnohí trpia.

Po štvrté: úspešná práca s psychológom ma pozitívny vplyv na okolie. Odborná skúsenosť psychológa pomáha človeku vysporiadať sa s problematickou situáciou, vyriešiť ju a tak urobiť život krajším, dospieť k vnútornej harmónii a zároveň urobiť šťastných aj ľudí okolo: manželského partnera, deti, rodičov, priateľov… Zároveň sa skúsenosť otvorenosti, dôvery šíri ďalej.

Po piate: spoluprácou s psychológom získava človek zručnosť pracovať s problémami, čo je dôležitá a cenná skúsenosť. Vysvetlime situáciu príkladom: hladný potrebuje byť sýty. Ako problém riešiť? Možno mu dať udicu a vysvetliť, ako uloviť rybu a najesť sa. Udicou si ale potom získava potravu aj neskôr. Teda pomocou nej a návyku pracovať s ňou si napokon v budúcnosti zarába na živobytie. Preto je návyk „riešiť problémy“ dôležitý a cenný.

Kedy je potrebné obrátiť sa na psychológa?

Dôraz kladiem na slovo POTREBNÉ, hoci vyznieva ako povinnosť, donútenie. Ide však o dobrovoľné, slobodné „donútenie“ obrátiť sa na psychológa. Ide o prejav prevzatia osobnej zodpovednosti za svoj život a ten je aj zárukou úspešnej spolupráce s psychológom.

Isteže, neexistuje zoznam problémov, symptómov (ich znakov) – všetko je individuálne. Ľudia sú rôzni. Pravidlo, kedy sa máme obrátiť o pomoc na psychológa, možno formulovať nasledovne: „Ak cítite v sebe nedostatok znalostí, schopností, návykov, emocionálnych a duševných síl vyrovnať sa s problémovou situáciou – obráťte sa o pomoc na špecialistu.“

Obraz budúcnosti? Každá rodina by mala, podobne ako kedysi rodinného lekára, aj rodinného psychológa. S ním by prehodnocovala svoje životné udalosti, konkrétne, aktuálne prežívania.

Emocionálne výbuchy, psychologické problémy, problémy vo vzťahoch… nám pripomínajú snehovú guľu – všetko začína nepatrným, malým až nebadateľným a postupne narastá a narastá. Mnohým problémom môžeme predísť, ak sa budeme zaoberať svojím duchovným a duševným rastom, ak budeme zvyšovať úroveň svojej psychologickej kompetencie (spôsobilosti).

*Linka detskej istoty Slovenského výboru UNICEF 0800 500 500, linka pomoci AIDS, linka dôvery pre obete domáceho násilia, linka pomoci pre týrané matky s deťmi, linka pre závislých od alkoholu a drog, linka Ligy proti rakovine a iné sa dajú nájsť v telefónnom zozname.

Lilia a Miroslav, Sankt-Peterburg, Rusko

Vianoce



Vločky tíško poletujú,
prírodu tak ozdobujú.
Čas vianočný
klope na dvere,
betlehemské svetlo
nás ohreje.

V každom dome
dobroty voňajú,
k prestretému stolu
s radosťou sadajú.
Na svojich zosnulých
všetci si spomeňte
a vo svojom srdci
miesto im pripravte.

Stromčeky sa rozžiaria,
detské očká zaiskria.
S veľkou chuťou večerajú,
na Ježiška už čakajú.
Svoje sny sa im splnia,
keď darčeky rozbalia.

Zvony tíško vyzváňajú,
na polnočnú nás volajú,
preto poďme, neváhajme,
Ježiškovi úctu vzdajme.

Tichú noc si zaspievame,
lebo veľkú radosť máme,
že sme mohli opäť znova,
na polnočnú do kostola.

Marta Pacovská, Široké

Ahoj deti!

Aj Vás šteklí v nose vôňa medovníčkov, škorice a vanilky? To naše milujúce mamky pripravujú vianočné koláčiky v predstihu, aby na Vianoce boli chutnučké a mäkučké. Pripravujeme však nielen vianočné jedlá, ozdoby, príbytky, ale najdôležitejšie je pripraviť naše srdcia na príchod Pána Ježiša. Pomôže nám k tomu aj tento adventný kalendár. Každý deň si prečítame a vymaľujeme jedno okienko. Potom sa bude Jezuliatku v našich srdiečkach spinkať voňavo a mäkko.

stranu pripravila: Mgr. S. Kolářová

Katolíci v Británii



Časť Dereham, kde momentálne žijem je asi dvadsaťtisícové anglické mestečko, nachádzajúce sa v prevažne poľnohospodárskom regióne Norfolk, označovanom aj ako obilnica Británie. V meste sa nachádza niekoľko kostolov rôznych kresťanských cirkví, ktorým dominuje anglikánska cirkev. Tej patrí aj najväčší chrám v meste, zasvätený svätému Mikulášovi. Pri tomto kostole sa nachádza studňa, kde bola pochovaná svätá Withburga, jedna z prvých britských svätých (zomrela v roku 743). Keďže jej hrob sa stal pútnickým miestom, čo prinášalo zisky miestnym obchodníkom, jej telo bolo o dvesto rokov ukradnuté a prevezené do mesta Ely.

Katolícka obec v meste patrí k tým najmenším, sídliacej v maličkom kostole zasvätenému Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu a Márii Magdaléne. Kostolík je skromný bez nástenných malieb, postavený z tradičných britských červených tehál. Okolie kostola je obsypané štrkom, ktoré sa v čase konania omše mení na preplnené parkovisko. Na bohoslužbách sa stretáva asi sto osôb zväčša stredného a staršieho veku. Aj keď sa o Britoch hovorí, že sú neprístupní, prekvapila ma veľmi príjemná, takmer rodinná atmosféra.


Pri vstupe do kostola veriaci dostávajú leták obsahujúci čísla piesní a čítania, týždenný rozpis bohoslužieb, správy z farnosti, komentár kňaza, výročia farníkov a podobne. Na každej stoličke sa nachádzajú dve knihy – spevník a omšovník s čítaniami, modlitbami a žalmami. Napriek tomu, že tieto spevníky sú každému k dispozícii, spieva iba málokto a hlavným spevákom je miestny kňaz p. John Barnes, úžasný človek a zanietený služobník Boží.

Samotná bohoslužba prebieha viac menej rovnakým spôsobom ako u nás. Najvýraznejším rozdielom je podávanie pod oboma spôsobmi, pričom Božie telo sa podáva na ruku a nie do úst ako u nás. Angličania pravdepodobne svoju vieru prežívajú intenzívnejšie ako my, pretože na prijímanie chodí takmer celý kostol, no napr. na veľkonočnú spoveď boli iba piati ľudia, čo kňaz označil za najmenší počet v jeho pastoračnej kariére. Podnetné je vyberanie milodarov (zvonček) prebiehajúci počas premenenia, kedy ľudia vkladajú svoje dary uložené v malých obálkach; zaručuje to anonymitu. Miestni veriaci sa veľmi ochotne zapájajú do bohoslužby nielen čítaním prosieb a Sv. písma, podávaním prijímania, prinášaním obetných darov, ale radi sa organizujú v komunitných a charitatívnych akciách.

Kostol v anglickom ponímaní neslúži iba na bohoslužby, ale je otvoreným priestorom pre rôzne aktivity. Každý týždeň sa tu stretávajú ľudia, aby čítali a diskutovali o Sv. písme, stretávajú sa tu matky s deťmi, organizuje sa tu charita a výpredaje s výťažkom na dobročinné účely.

O tejto malej farnosti v Norfolku sa dá povedať, že kvalita tu prevláda nad kvantitou. Napriek nízkemu počtu veriacich tu vládne vcelku pestrý farský život a záujem o Božie slovo.

Mgr. Stanislav Šimčík, Ovčie