Kto je kňaz?


Boh povoláva svojich kňazov z určitého ľudského a cirkevného prostredia, ktorým sú nevyhnutne poznačení a do ktorého sú poslaní slúžiť Kristovmu evanjeliu. Kňazská identita má svoj zdroj v Najsvätejšej Trojici, ktorá sa ľuďom zjavuje a dáva v Kristovi.

Na základe posvätenia vo sviatosti kňazstva je kňaz poslaný Otcom skrze Ježiša Krista, aby mocou Ducha Svätého žil a pracoval v službe Cirkvi a na spáse sveta. Kňaz je sviatostne včlenený do spoločenstva s biskupom a s ostatnými kňazmi, aby slúžil Božiemu ľudu, ktorým je Cirkev, a aby všetkých priviedol ku Kristovi. Kňaz má teda pôvod v Kristovi, špecifickú účasť s Kristom a je pokračovaním samého Krista, jediného a najvyššieho kňaza novej a večnej zmluvy. Nevyhnutným kľúčom pre pochopenie skutočnosti kňazstva je osobný vzťah ku Kristovi.

Ježiš najprv povoláva učeníkov, aby boli s ním, necháva ich pri sebe, žije s nimi, slovom i príkladom ich učí, čo treba k spáse, a napokon ich posiela ku všetkým ľuďom. Ježiš takýmto spôsobom povoláva a posiela aj dnes.

spracoval p. Ján Benkovský, SJ

Starať sa o Boží ľud



Prvá kresťanská komunita ako jej pôvodné jadro vznikla vtedy, keď sa niekoľkí galilejskí rybári po stretnutí s Ježišom nechali získať jeho výzorom, jeho hlasom a prijali jeho naliehavú výzvu: „Poďte za mnou a urobím z vás rybárov ľudí“ (Mk 1, 17).

Boh si vždy vyberal istých ľudí, aby s ním bezprostrednejšie spolupracovali na jeho spásnom pláne. V Starom zákone to bol Abrahám, Mojžiš, proroci. V Novom zákone Ježiš, prisľúbený Mesiáš, povolal jednotlivých apoštolov, aby boli s ním a podieľali sa na jeho poslaní.

Starostlivosť o povolania si vyžaduje trvalú „výchovu“ k počúvaniu Božieho hlasu, ako to robil Eli, ktorý pomohol malému Samuelovi pochopiť, čo Boh od neho žiada, a ihneď to uskutočniť (porov. 1 Sam 3, 9). Poslušne a verne počúvať Boha nemôžeme inak ako v atmosfére intímneho spoločenstva s ním. A to sa realizuje predovšetkým v modlitbe. Dobrý pastier nás vyzýva, aby sme sa spoločne a vytrvalo modlili k nebeskému Otcovi za zoslanie povolaní do služby Cirkvi ako spoločenstva.

Ak ten, kto sa dáva do služby evanjelia, žije z Eucharistie, napreduje v láske k Bohu a k blížnemu, a tak prispieva k budovaniu Cirkvi ako spoločenstva. Možno potvrdiť, že „eucharistická láska“ je motívom a základom pre činnosť všetkých povolaní v Cirkvi, lebo povolania na kňazstvo a do iných funkcií a služieb prekvitajú uprostred Božieho ľudu tam, kde sú ľudia, cez ktorých Kristus prežaruje prostredníctvom svojho slova, vo sviatostiach a zvlášť v Eucharistii.

Prosím Pannu Máriu, aby v kresťanskom ľude nechýbali služobníci Božej radosti: kňazi, ktorí v spoločenstve so svojimi biskupmi verne ohlasujú evanjelium a vysluhujú sviatosti, starajú sa o Boží ľud a sú pripravení evanjelizovať celé ľudstvo. Nech na jej príhovor aj v našej dobe rastie počet zasvätených osôb, ktoré idú proti prúdu tým, že žijú podľa evanjeliových rád chudoby, čistoty a poslušnosti a prorocky svedčia o Kristovi a jeho posolstve spásy.

Z posolstva Svätého Otca Benedikta XVI. k 44. Svetovému dňu modlitieb za duchovné povolania

Ako povedať „NIE“


Povedať „NIE“ často vyžaduje viac ako jednoslovnú odpoveď. Je dôležité byť psychologicky pripravený na „línie“, ktoré môže niekto použiť, aby vás dotlačil k sexuálnemu styku. Zapamätajte si, že odpoveď na tieto „línie“ môže raz a navždy ukončiť tento tlak. Komunikujte svoje dôrazné „NIE“ a tento tlak bude ukončený. Tu sú odpovede pre štandardné línie, ktoré môžete počuť.

„Nemiluješ ma?“ • „Milujem ťa dosť na to, aby som Ti povedala nie.“

„Ak ma skutočne miluješ …“ •„Ak ma skutočne miluješ, nemal by si to odo mňa chcieť. Ak máš skutočný záujem o niekoho, tak ho netlačíš, aby robil to, čo nechce.“

„Všetci to robia.“ •„Všetci, ale ja nie.“

„Poďme, všetci to robia.“ •„Potom nebudeš mať žiadny problém nájsť si niekoho iného.“

„Nezdám sa ti príťažlivý?“ •„Zdáš sa mi veľmi atraktívny. Mám ťa veľmi rada. Ja nechcem zničiť náš vzťah – a tým, že sa zmení na telesný, by sa to stalo.“

„Nerob si starosti. Použijem ochranu.“ •„Budeš potrebovať ochranu, ak ma nenecháš.“

„Robím to so všetkými mojimi priateľkami.“ •„Ale nie v mojom prípade. Mimochodom, odteraz som tvoja expriateľka.“

„Chceš povedať, že si ešte panna? Čo si frigidná?“ •„Nie, som bystrá.“

„Nemiluješ ma?“ •„Nerešpektuješ ma?“

„Dobre, vyzleč sa a buďme spolu. Nemusíme nič robiť.“ •„Vyzerám taká hlúpa?“

„Ak otehotnieš, vezmem si ťa.“ •„Prečo čakať. Vezmime sa hneď!“

„Prestanem, keď mi povieš.“ •„A čo tak hneď teraz?“

„Milujem ťa.“ •„Tak to dokáž, prosím, tým, že budeš rešpektovať moje hodnoty.“

„Na čo čakáš?“ •„Na medové týždne!“

„Máš zábrany alebo čo?“ •„Nie, som slobodná od tlaku mať styk pred manželstvom.“

„Sex nie je nič veľké.“ •„Je to niečo veľké pre mňa, pre môjho budúceho manžela a je to niečo veľké pre Boha. Som rozhodnutá nechať si sex až do manželstva.“

Aj keď dievčatá môžu a niekedy navedú chlapcov, chlapci častejšie používajú tieto „línie“, aby dostali sex. A, bohužiaľ, veľa dievčat im podľahne. Dievčaťu je ťažko uveriť, že chlapec klame, keď hovorí zdanlivo s veľkou úprimnosťou: „Milujem ťa.“

Ak si dievča, potrebuješ vedieť dve veci:

• Ak chlapec použije akýkoľvek druh nátlaku na teba, aby si išla rýchlejšie ako chceš ísť, to znamená, že miluje rozkoš a chce za obeť tvoju sebaúctu a fyzickú bezpečnosť pre seba. Zaujíma sa iba o to, čo chce dostať.

• Veľa chlapcov bude klamať, povie čokoľvek a urobí čokoľvek iné, len aby dostalo sex.

Tu je výpoveď jedného chlapca, ktorý si to otvorene priznal: „Učil som sa spracovať svoju oponentku do pozície, kde by nemohla povedať nie. Ak som vycítil, že v jej mysli je morálna dilema, snažil som sa hrať úlohu, ktorá dospela až k bodu, kde je sex nevyhnuteľným.“

Vyskúšajte si svoje „línie“ a obliekajte sa účelne (obliekajte sa skromne a tak aby ste nevysielali zmiešané signály). Naučte sa povedať „NIE“ vaším telom, slovami a správaním. Budete mať radosť, že ste to dokázali. A zapamätajte si, ak chodíte s niekým, kto vás tlačí do sexu, chodíte s nesprávnou osobou.

Zdroj: www.prolife.com

Deti a komunikačné prostriedky: výzva pre výchovu


Výzvy, ktorým musí súčasná výchova čeliť, sú často spojené s rastúcim vplyvom médií v našom svete. Médiá, ako aspekt fenoménu globalizácie, navyše podporované rýchlym rozvojom technológií, silne determinujú kultúrne prostredie. Existujú hlasy, ktoré tvrdia, že formačný vplyv médií vo výchovnom procese súperí s vplyvom školy, Cirkvi a možno dokonca aj rodiny. Pre mnoho ľudí je skutočné to, čo médiá predkladajú ako skutočné.

Za výchovu detí k selektívnemu používaniu médií sú zodpovední rodičia, Cirkev a škola. Najdôležitejšia je tu však úloha rodičov. Oni majú právo a povinnosť zaistiť rozumné používanie médií, pričom formujú svedomie svojich detí, aby boli schopné správne a objektívne usudzovať a aby ich potom tento úsudok viedol k prijatiu alebo odmietnutiu predkladaných programov.

Mediálna výchova má byť pozitívna. Keď deťom predložíme to, čo je esteticky a morálne na vysokej úrovni, pomôže im to rozvíjať si schopnosť hodnotiť, byť rozvážnymi a vedieť rozlišovať. Tu je dôležité uvedomiť si, že najdôležitejší je príklad rodičov, ale tiež užitočnosť oboznamovania sa mladých s klasikmi detskej literatúry, maliarstva a vážnej hudby. Krása, akoby odraz božského, inšpiruje a oživuje srdcia a mysle mladých, pokým ošklivosť a vulgárnosť majú na ich postoje a správanie devastujúci vplyv.

Výchova vo vzťahu k médiám je náročná, vyžaduje si cvik v uplatňovaní slobody. Príliš často sa totiž sloboda predstavuje ako neprestajné vyhľadávanie potešenia a nových zážitkov. To je však odsúdenie, nie oslobodenie! Pravá sloboda by nikdy neodsúdila jedinca – najmä dieťa – k nenásytnému vyhľadávaniu novostí. Vo svetle pravdy autentická sloboda nás povoláva, aby sme si – nie neuvážene, ale na základe slobodného rozhodnutia – vyberali všetko, čo je dobré, pravdivé a krásne. Rodičia sú strážcami tejto slobody svojich detí a keď im postupne dávajú čoraz väčšiu slobodu, vedú ich k hlbokej radosti zo života.

Túžbu vychovávať deti v súlade s hodnotami krásy, pravdy a dobra, vychádzajúcu rodičom i učiteľom priamo zo srdca, môže mediálny priemysel podporiť iba v tej miere, v akej podporuje fundamentálnu dôstojnosť ľudskej bytosti, pravú hodnotu manželstva a rodinnej lásky, ako aj pozitívne výdobytky a ciele ľudstva.

Bolo by dobre, aby sa každý zamyslel nad kontrastom medzi Kristom, ktorý „(deti) objímal, kládol na ne ruky a požehnával ich“ (Mk 10, 16) a tým, kto pohoršuje jedného z týchto maličkých, lebo „tomu by bolo lepšie, keby mu zavesili mlynský kameň na krk“ (Lk 17, 2). Preto znova apelujem na ľudí nesúcich zodpovednosť za masmediálny priemysel, aby chránili spoločné dobro, napomáhali pravdu, obhajovali ľudskú dôstojnosť jednotlivca a posilňovali úctu voči potrebám rodiny.

Z posolstva Svätého Otca Benedikta XVI. k 41. Svetovému dňu spoločenských komunikačných prostriedkov

Mária



Všetkým tvorom niečo chýba …
Telesným chýba to, aby boli čistí.
My to vieme.
Ale tým čistým
chýba práve to, aby boli telesní.
Jej naopak nechýba nič …
Ona, pretože je telesná, je čistá.
Ale i keď je čistá, je tiež telesná.
Takto nie je len jedinečná žena
medzi všetkými ženami.
Ale je to i jedinečný tvor medzi všetkými tvormi.
Doslova prvý po Bohu. Po Stvoriteľovi.
Hneď po ňom!

Ch. Péguy

Tajomná ruža Mária


Po Veľkej noci je každý deň krajší a krajší. Oslávili sme zmŕtvychvstalého Krista, ktorý nám priniesol život a chuť do života. Po pôste, prípravnom čase, celá príroda ožila. Preniká nás vôňa kvetov, rozkvitnutých stromov, orchester vtákov, ako aj radosť z nového života. Spievame radostné Aleluja. Máme chuť žiť. Máme radosť. Máme máj. Máme najkrajší mesiac, ktorý je v Cirkvi venovaný Matke Božej.

Mária má najvznešenejšie postavenie medzi ľudským pokolením. Je vzorom viery, nádeje a lásky. Je veľkodušná v starostlivosti o blaho ľudí. Preto sa k nej mnohí znova a znova utiekajú, aby s jej pomocou vedeli kresťansky naplno žiť. S ňou sa chceme modliť.

Mária je najkrajším kvetom – ružou. Na Vianoce spievame: „Narodil sa Kristus Pán, veseľme sa, z ruže kvietok skvitol nám, radujme sa.“ Mária ako ružový ker odovzdala tomuto svetu Ježiša – ružu. V loretánskych litániách sa môžeme dozvedieť, že Mária je ruža duchovná. Aj pri modlitbe ruženca pokračujeme od perly k perle, od ruže k ruži. Na Veľkú noc pozeráme viac na tŕnie ako na ružu: Mária musela znášať utrpenie a bolesti. Okolo Turíc rastú pivónie, kvety podobné ruži, ale bez tŕňov. Na Márii „bez bolesti“ vidieť, čo sa nám a Cirkvi dostáva: vykúpenie a radosť, spoločenstvo a dary Ducha. Na Turíce vidíme Máriu ešte medzi učeníkmi. Potom dostáva plody vernosti. Je s telom a dušou vzatá do neba, prijíma odmenu nebeskej radosti.


Ruža je najkrajším kvetom, aj keď má tŕnie. A vlastne už by to nebola ruža. Som rád, že Mária je najkrajším kvetom, ružou. Mária ako ruža s tŕním nám ukázala, ako máme byť spojení s Kristom, a to v utrpení a bolesti. Ak sa chceme páčiť Bohu, potrebujeme plniť Jeho vôľu, niesť svoje kríže, nechať sa prepichnúť kopijami bolesti ako Mária a premýšľať vo svojom srdci o utrpení, zle, ktoré nám svet uštedruje a, samozrejme, veľmi milovať ako Mária. Pri tom všetkom nezabudnite, že na nás neustále svieti slnko a zohrievajú nás jeho teplé lúče. Boh bol s Máriou vždy. S nami je dokonca aj s ňou. Mária za nás oroduje.

Ďakujem ti, Bože, že si nám podaroval najkrajší kvet – tajomnú ružu Máriu.

duchovný otec