Ohlášky:


– sobáš 17. júla vo Víťaze o 16:00 h
Štefan LUKÁČ, syn Štefana a Margity rod. Novotnej, bývajúci v Uzovskom Šalgove
a
Zuzana ULIČNÁ, dcéra Pavla a Márie rod. Pacovskej, bývajúca vo Víťaze

– sobáš 31. júla v Ovčí o 16:00 h
Rastislav JANUV, syn Štefana a Regíny rod. Ungvarskej, bývajúci vo Víťaze
a
Katarína BARANOVÁ, dcéra Vojtecha a Marty rod. Sajdákovej, bývajúca v Ovčí

– sobáš 7. augusta v Ovčí o 15:00 h
Gregory GULIAN, syn Hrater a Heleny rod. Ondrejkovej, bývajúci v Anglicku
a
Anna BALOGOVÁ, dcéra + Ambróza a Anny rod. Jenčovej, bývajúca v Ovčí

– sobáš 14. augusta v Ovčí o 16:00 h
Peter DŽALAJ, syn Jozefa a Evy rod. Chomovej, bývajúci v Raslaviciach
a
Monika JACOVÁ, dcéra Antona a Moniky rod. Haľkovej, bývajúca v Ovčí

– sobáš 21. augusta vo Víťaze o 15:00 h
Jozef LIPTÁK, syn Jozefa a Marty rod. Stahovcovej, bývajúca v Hrabkove
a
Gabriela ŠOFRANKOVÁ, dcéra Vladimíra a Márie rod. Jenčovej, bývajúca v Hrabkove

-re-

Stalo sa:

– 11. 6. – na sviatok Najsvätejšieho Srdca Ježišovho sme ukončili Rok kňazov

– 29. 6. – sv. Peter a Pavol, apoštoli; modlitbami sme podporili nástupcu apoštola, Svätého Otca Benedikta XVI. • Mons. Bernard Bober, nový košický arcibiskup prijal z rúk Svätého Otca palium

– 1. 7. – začali prázdniny • Deň predtým sme sv. omšou Te Deum poďakovali za úspešné ukončenie školského roka

– 2. – 4. 7. – navštívili sme Pannu Máriu na „Levočskej hure“ • Opäť pešo putovali pútnici k Matke Božej, aby nám doniesli požehnanie

– 5. 7. – slovanskí vierozvestovia sv. Cyril a Metod, štátny sviatok

-re-

Trampoty v manželstve

Čo musia mať manželia?

– dobrú hlavu, pretože ju často stratia,

– dobré zuby, pretože musia často kadečo prehrýzť,

– dobrý chrbát, pretože toho musia často veľa uniesť,

– dobrý žalúdok, pretože musia často stráviť tvrdé sústa,

– dobré nohy, pretože ich často tlačia topánky hneď na mnohých miestach.

Jednoducho trpezlivosť patrí k hlavnej výzbroji, ktorú si manželia nesmú zabudnúť vziať so sebou na spoločnú životnú cestu.


Ak je zjavné podozrenie, že príčinou neplodnosti v manželstve je muž – mnoho lekárov žiada od muža masturbáciu, aby získali spermie na vyšetrenie. Preto sa muži pýtajú: „To musím masturbovať?“

Určite nie. Uvedomte si, že cieľ neospravedlňuje použité prostriedky. Úmysel masturbovať je zlý vždy, bez ohľadu na ďalší úmysel, s ktorým sa masturbuje. Je predsa možné získať spermie morálne cez pohlavný styk s manželkou, za použitia tzv. perforovaného kondómu. Časť spermií sa dostane do pošvy vašej manželky (takže nie ste antikonceptívny) a časť sa zadrží v perforovanom (natrhnutom) kondóme na vyšetrenie.

Pri asistovanom počatí je niekedy hranica medzi asistovaním a nahrádzaním manželského spojenia veľmi tenká. Ako ju možno rozpoznať? Vo väčšine prípadov je to celkom zrejmé. Buď je dieťa počaté pri pohlavnom styku, alebo nie je. Súčasťou niektorých procedúr je aj pohlavný styk, a tak je ťažké zistiť, či je dieťa výsledkom tohto styku.

Jedna z takýchto procedúr je známa ako GIFT (gamete intra-fallopian transfer), čo by sme mohli preložiť ako prenos gamét do vajíčkovodov. Manžel s manželkou majú pohlavný styk s použitím perforovaného kondómu. Odborník – technik potom vezme spermie zadržané v kondóme a umiestni ich do tenkej pipety, v ktorej sa nachádza vajíčko odobraté žene. Spermie a vajíčko sú však v pipete oddelené vzduchovou bublinou. Obsah pipety sa potom vstrekuje do tela ženy – do maternice – dúfajúc, že dôjde k oplodneniu.

Ak sa dieťa počne, ostáva otázka: „Je toto dieťa ovocím manželského objatia alebo výsledkom technologického postupu?“ Cirkev zatiaľ v tejto otázke neposkytla definitívne vyjadrenie a technológovia sa v názoroch rozchádzajú.

Rozdiel medzi asistenciou a náhradou manželského spojenia môžeme určiť tak, že si položíme nasledujúcu otázku: Je manželský pohlavný styk nevyhnutným prekurzorom na spojenie spermie a vajíčka, alebo by k takému spojeniu mohlo dôjsť aj bez neho? Zdá sa, že v prípade procedúry GIFT nie je manželský styk nevyhnutný, pretože spermie by sa rovnako dobre dali získať aj masturbáciou. Navyše spermia, ktorá eventuálne oplodní vajíčko, sa do tela ženy nedostala ejakuláciou (výronom semena), ale bola vedome zadržaná s cieľom tejto procedúry. Preto si myslím a som presvedčený, že je bezpečnejšie vyhnúť sa GIFT-u a aj iným procedúram, ktoré používajú manželský styk len ako „morálny spôsob“ na získanie spermií. Niektorí manželia prišli k dieťaťu umelým oplodnením. Tiež sa mnoho modlili, aby ich Boh požehnal vytúženým dieťaťom. Aj takéto vytúžené dieťa by nemohlo existovať a ani by neexistovalo, keby si to neželal Boh. Dieťa je vždy Božím požehnaním.

Boh stále hľadá „ospravedlnenie“, aby nás požehnal a ukázal nám svoju lásku a to aj vtedy, keď konáme v rozpore s jeho plánom. Avšak hoci z počatia dieťaťa umelým oplodnením vzišlo veľké požehnanie, spôsob akým bolo počaté, ostáva preňho nespravodlivosťou. Úprimnosť a dobro všetkých zainteresovaných volajú po uvedomení si tohto aktu.

Jeden manželský pár spomína: „Tak veľmi sme chceli dieťa pomocou in vitro oplodnenia a máme dnes dvojičky. Hnevá sa na nás Boh?“, kladú si ustavične túto otázku. „Čo máme robiť?“ Predovšetkým neprestaňte milovať svoje dvojičky a buďte za ne vďační Bohu. Sú pre vás znamením, že vás Boh miluje a že vás poctil dôverou a zveril vám ich drahocenné životy, aj keď vy ste sa odvrátili od jeho vôle k svojej. Aký milujúci a aký milosrdný je náš Boh! Nemáme sa opovážlivo spoliehať na jeho milosť, keď však vyjadríme úprimnú ľútosť nad svojimi zlými skutkami, bezpochyby máme jeho milosrdenstvu dôverovať. Nájdite si kňaza, ktorý týmto problémom rozumie a vyspovedajte sa. Keď vám kňaz udelí rozhrešenie, vedzte, že aj sám Kristus vám odpúšťa.

A hnevá sa na vás Boh? Nie spôsobom, akým zvyčajne chápeme hnev my, ľudia. „Hnevá sa“ spôsobom, ktorým by cítil bolesť každý otec, ktorý vidí svoje dieťa robiť chybné rozhodnutia. Nie je však pomstychtivý. Boží hnev a láska, jeho spravodlivosť a milosrdenstvo sú jednou a tou istou skutočnosťou.

Podobne ako otec v príbehu o márnotratnom synovi nám beží v ústrety, aby nás objal a privítal doma, aj keď sme stále ďaleko na našej ceste k nemu (porov. Lk 15, 11-32).

Áno, Boh k nám beží. Tak bežme aj my k nemu. On má pre nás dostatok milujúcej, ale aj milosrdnej lásky.

MUDr. Vaščák Blažej

Milí priatelia v Kristovi!


Po svete chodí mnoho ľudí, ktorí vyznávajú, že sú ateisti a hanobia náboženstvo, že to nie je nič iné ako iba povery, ktoré spôsobili väčšinu problémov na svete, ak nie všetky. Na nedávnej ceste do USA som zažil bývalého guvernéra jedného zo štátov, ktorý trúfalo vyhlasoval, že všetky vojny spôsobilo náboženstvo. To je výpoveď, ktorú som počul od mnohých ateistov. Nikto mu neprotirečil, a tak sa zdalo, že to, čo povedal, je fakt, hoci v skutočnosti je to nezmysel. Uvádzam na dôkaz niekoľko príkladov:

– vojny medzi Francúzskom a Anglickom boli vo všeobecnosti o nadvláde a absolútnej moci,

– americká vojna za nezávislosť sa začala kvôli daniam z čaju,

– americká občianska vojna bola o otroctve,

– napoleonské vojny boli o ovládaní území a národov,

– vojna Číny a Ruska bola o ovládaní územia,

– prvú svetovú vojnu spôsobil atentát na rakúskeho arcivojvodu Ferdinanda a jeho manželku srbskými teroristami Čiernej ruky a vyvolali ju aj politické aliancie a túžba po moci,

– druhú svetovú vojnu vyvolala nacistická socialistická strana v Nemecku, a nemecké vojská vtrhli do krajín Európy,

– vojna vo Vietname bola bojom proti komunistom,

– kórejská vojna bola tiež bojom proti komunistom.

Bolo by možné uviesť ešte omnoho viac príkladov vojen, ktoré nezapríčinilo náboženstvo. To neznamená, že náboženstvo nespôsobilo nijaké vojny, ale rozhodne nie je jedinou príčinou vojen – veď ani dve svetové vojny neboli o náboženstve.
Ateizmus samotný však hral veľkú úlohu ako príčina vojen a túto skutočnosť ateisti často ignorujú alebo popierajú.

Ateisti vyhlasujú, že v ateistickom svete by všetko bolo oveľa lepšie ako vo svete ovplyvňovanom náboženstvom, ale ak sa na to pozrieme bližšie, je jasné, že tomu tak nie je.

Počas vlády ruských komunistov bol život veľmi ťažký a milióny ľudí bolo zavraždených. Čína pod vládou Mao Ce Tunga stála mnohých ľudí život a utrpenie, čo zapríčinila kultúrna revolúcia. Pol Pot a jeho „ideálny komunistický štát“ v Kambodži si znova vyžiadal milióny zabitých ľudí. Za Ho Či Minha vo Vietname je to to isté. Aj za Kima v Severnej Kórey. Všetky tieto ateistické štáty majú spoločné rysy. Ľudia mali alebo majú málo slobody, mnohí boli alebo sú mučení či zabíjaní, mnohí sú bez jedla a mnohí sú väznení, lebo nesúhlasia s líniou strany. To málo z náboženstva, čo je povolené, štát kontroluje, aby vyhovovalo jeho zámerom. To sú plody ateizmu.

Spomínam si, že som nedávno počul Richarda Dawkinsa, dobre známeho ateistu, vyhlásiť, že jediným dôvodom, prečo ľudia veria v Boha je, že ich to naučili rodičia, keď boli malí a vymyli im mozgy, aby verili v Boha. Že vraj deti veria v Boha, lebo im to rodičia tak povedali a rovnako ako príbehu o Santa Clausovi veria aj príbehu o Ježišovi. Avšak ignoroval skutočnosť, že keď deti vyrastú, uvedomia si pravdu o Santa Clausovi a o tom, že prichádza komínom s darčekmi, atď. No napriek tomu mnohé, keď vyrastú, s tou istou múdrosťou si zachovajú svoju vieru v Boha a v mysli, v srdci a v duši si uvedomia, že Boh je reálny. Udržia si svoju vieru pre osobnú vieru a skúsenosť a nie preto, že im o tom rozprávali.

Teda Dawkinsove výpovede totálne ignorujú krajiny ako Rusko, kde komunistický štát vládol 70 rokov. Komunistický štát prenasledoval náboženstvo, zakázal náboženstvo, zabíjal, väznil a preškoľoval veriacich. Pravoslávnej cirkvi dovolil iba obmedzenú činnosť, ktorá bola kontrolovaná štátom, ale to nebola náboženská sloboda. V školách a doma bolo zakázané diskutovať o náboženstve, či vyučovať ho. Avšak aj po 70 rokoch tohto režimu, keď sa Rusko vymanilo z komunizmu, mnohí ľudia si kresťanstvo zachovali. Pravoslávna cirkev a do menšej miery aj katolícka cirkev v Rusku nesmierne vzrástla a teraz mnoho ľudí navštevuje kostoly. Dokonca aj prezident a premiér Ruska prichádzajú na pravoslávnu liturgiu. Nedávno ruský premiér Vladimir Putin na univerzite povzbudzoval študentov, aby sa pokúšali žiť spôsobom ako sv. František z Assisi. Na futbalovom zápase cez Veľkú noc (5. apríla na moskovskom štadióne Lokomotíva) časť z tisícov ľudí na zápase volala ‘Kristus vstal z mŕtvych’ a druhá skupina odpovedala ‘Naozaj vstal z mŕtvych’.

Ako potom môžu byť Dawkinsove výpovede pravdivé, keď ľudia, z ktorých väčšina nebola oboznámená s Bohom či povzbudzovaná veriť v neho, slobodne nadšene vyznáva Boha?

Ako je možné, že ľudia, ktorých povzbudzovali, aby popierali Boha a prijali komunistický ateizmus ako jedinú pravdu sa menia a obracajú k Bohu vo veľkých počtoch?

Ateizmus priniesol málo dobrého svetu, ale iste prispel k úpadku spoločností a morálky. Ateisti hovoria iným, že Boha niet, tešte sa zo života, aby ste žili tu a teraz. Akoby sa človek nemohol tešiť zo života, pretože verí v Boha. Aký nezmysel! Ich volanie po užívaní si života je volaním k sebeckosti, pretože propaguje heslo rob, čo chceš, pokiaľ to nikomu neublíži. Avšak ak sa vydáme na zlé cesty, vždy to niekoho zraní. Niekedy samotné osoby, pretože svojím konaním môžu degradovať svoje telo alebo telá iných, strácajú úctu k sebe alebo k druhým, strácajú cit pravej lásky. Ateisti často hovoria, že človek môže rozhodovať sám, čo je správne a čo je zlé, alebo o tom môže rozhodovať spoločnosť. Aké je to hlúpe, pretože to správne a nesprávne nezávisí od toho, o čom je presvedčený človek či spoločnosť, ale je to konštanta, ktorá sa nikdy nemení. Ak môžu ľudia rozhodovať o tom, čo je správne a čo nesprávne, potom tieto hodnoty sa menia so závanom vetra tak, ako sa menia verejné či osobné názory. Čo je dnes správne, zajtra môže byť nesprávne, alebo naopak.
História je plná príkladov toho, že ľudia či spoločnosť rozhodovali, čo je správne a čo nesprávne a vyžiadalo si to hroznú daň.

Ateisti hovoria o tolerancii, ale sami sú veľmi netolerantní, pretože sa vysmievajú, osočujú a útočia na tých, ktorí veria v Boha.

Ateisti žiadajú dôkaz, že Boh existuje, nuž ja zasa žiadam ich, aby dokázali, že Boh neexistuje. Niektorí ateisti žiadajú, aby sa náboženstvo v školách ani doma nevyučovalo, ale očakávajú, že sa prijmú ich ateistické hodnoty bez ohľadu na to, čo ľudia chcú.

Ateistické vlády a vodcovia niekedy nútia ľudí, čo milujú Boha, aby dodržiavali zákony, ktoré odporujú Božím zákonom alebo náuke. Je to jasne vidieť v niektorých komunistických štátoch, či diktátorských režimoch, kde je bežné väznenie či dokonca zabíjanie tých, ktorí neprijmú ich ateistické dekréty.

Kresťania nesmú nikdy odmietať tých, čo neveria v Boha, no kresťania nesmú ani nikdy prijať ateistické zákony, ktoré odporujú tomu, čo hovorí Ježiš.

Kresťania nesmú nikdy prijať také zmeny v spoločnosti, ktoré očividne zraňujú ľudí znehodnocovaním morálky a pravej úcty človeka k človeku.

Kresťania nesmú nikdy zaprieť svojho Pána zapieraním svojej viery a musia pevne ale citlivo a s láskou hlásať Ježiša ako Pána bez ohľadu na následky.

Nech vás Boh žehná!

Alan Ames, prevzaté

Svätá omša XII.


Umývanie rúk

Kňaz vo svätej omši pôsobí v osobe Krista, hlavy svojej Cirkvi. Ak je čistá hlava, je čisté celé telo. Tento symbolický úkon nám vyprosuje očistenie od hriechov. Ako všetko, aj toto gesto je sprevádzané modlitbou: „Pane, zmy zo mňa moju vinu a očisť ma od hriechu“. Nie, Kristus nepotrebuje očistenie, ale jeho kňaz a ľud zídený na obetu potrebuje očistenie.

Nemýľme sa! Toto umývanie rúk nenahrádza svätú spoveď kňaza. Je to liturgické gesto a nenahrádza sviatostné rozhrešenie, ktoré aj kňaz potrebuje. Pre kňazov je predpísané spovedať sa každé dva týždne, lebo iba ten je dobrý spovedník, ktorý je dobrý kajúcnik.

Dvojité premenenie

Tu hovoríme o dvojitom premenení z dvoch dôvodov. Je to premenenie darov chleba a vína. Potom je tu prosba o premenu našich životov podľa Božej vôle.
Prvé premenenie je dvojité (chleba na telo a vína na krv Kristovu) a pripomína nám smrť Ježiša na Kalvárii. Oddeliť telo od krvi znamená zabiť, zničiť život. Tento nevinný život bol zničený preto, aby naše životy poznamenané vinou boli zachované pri živote.

Druhé premenenie nám vyprosuje premenu našich životov. Ak obeta nemá vplyv na náš život, je sama o sebe zbytočná. Aj v druhom premenení si máme pripomenúť smrť, ale aj zmŕtvychvstanie, tak ako je to vo sv. omši. Pri nej si nepripomíname iba vykúpenie = smrť, ale aj spásu = zmŕtvychvstanie. Ak chceme žiť večne, mali by sme na sv. omši absolvovať smrť svojho hriechu, mal by v nás zomrieť starý človek. Starý človek v nás je hriech. Ak by sme absolvovali iba smrť svojho hriechu (skoncovať s hriechom, prestať robiť zlo), bolo by to málo. Je potrebné prežiť aj svoje zmŕtvychvstanie (naplniť sa Božou milosťou. Tam kde bol hriech, teraz má prísť Božia milosť). V praxi to znamená: prestať hrešiť a začať konať dobro, žiť podľa Boha, premieňať sa v Ježiša Krista.

Lámanie chleba a spojenie kúska hostie v kalichu

Lámanie znovu naznačuje Ježišovu smrť. Spojením tela a krvi Ježiša Krista v kalichu je naznačené jeho zmŕtvychvstanie. Keď kňaz ukazuje telo Kristovo a hovorí: „Hľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriechy sveta, blažení tí, čo sú pozvaní na hostinu Baránkovu“, má ukazovať tak, aby bolo vidno ten lom (bol to mŕtvy Ježiš), ale je to živý Ježiš (spojenie tela a krvi v kalichu), ktorý sníma naše hriechy a obnovuje nás.

Tesne pred týmto úkonom kňaz pozdvihuje telo a krv Kristovu – mŕtveho Ježiša ponúka Bohu. Je to jediná obeta, v ktorej má Boh zaľúbenie a celý svet spásu, lebo je to obeta poslušnosti. Každý hriech je vo svojej podstate neposlušnosť a tento hriech – neposlušnosť odstránil Ježiš svojou poslušnosťou. Ponúkam Ti teda, Bože, poslušnosť Tvojho Syna za moju neposlušnosť. Pozeraj sa na mňa cez poslušnosť svojho Syna, aby som jeho zásluhou mohol žiť večne v nebi. Ak by si pozeral na mňa cez moju neposlušnosť, nemohol by som mať účasť na Tvojom živote. Ešteže Ježiš mi svojou poslušnosťou zaslúžil nebo. Ďakujem Ti, Ježišu!

Podanie si rúk pri obrade pokoja

Je vyjadrením toho, že obeta Ježiša Krista nemá iba vertikálny charakter, uzmierenie s Bohom, ale aj horizontálny charakter, uzmierenie medzi sebou navzájom. Tu by sme si mali viac uvedomiť Ježišove slová: „Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili“ (Mt 25, 40). Uzmieril si sa s bratom, uzmieril si sa so mnou. Hneváš sa na brata, hneváš sa na mňa. Toto gesto naznačuje aj požiadavku zmierenia sa pred príchodom sudcu. Ježiš je sudca. Ak gesto podania ruky je z mojej strany falošné (nech je to vo vzťahu ku komukoľvek) a pristúpim k sv. prijímaniu, práve som sa odsúdil.

„Všetko o sv. omši“ Mgr. Vladimír Balucha

Ahoj deti!


Tak, a konečne tu máme naše tak dlho očakávané dvojmesačné prázdniny. Dni plné oddychu, hier, zábavy a ničnerobenia.

Ale pozor! Viete, ako sa dá rozdeliť slovo prázdniny?…áno, z tohto navonok úplne bežného slovíčka, ktoré v sebe obsahuje všetky letné hry sa môžu vykľuť aj dve, trošku škaredšie. Prázdniny = prázdne dni.

Myslím si, že ani Vy nechcete, aby táto rovnica platila. Preto urobme všetko preto, aby sa tieto prázdniny nestali len prázdnymi dňami, ale skúsme ich prežiť s radosťou a vhodnou výplňou voľného času.

Ak ešte netušíte, čo s toľkým voľným časom, mám pre Vás pár vecičiek, ktoré Vám, dúfam, spríjemnia voľný čas a zároveň aj zabavia.

Takže Vám ešte raz želám krásne slnečné prázdniny, veľa zábavy a hlavne oddychu.


Uhádnete?
Ja mám štyri nôžky.

Hop sem, hop tam, hopla!
Keď sa dáždik hustý
z čiernych mrakov spustí,
do vodičky skočím,
aby som nezmokla.

Ja som už raz taká.
Pred tebou nebočím.
Čím lepšie ma kopneš,
tým vyššie vyskočím.



A na záver: …len sa usmiať 🙂

Príde Janko do školy s veľkou hrčou na hlave a učiteľka sa pýta:
“Prečo máš takú veľku hrču?“
“Chcela ma uštipnúť osa.“
“Nestihla to?“
“Ale, ocino ju zabil lopatou.“

Ocko a Ferko sa pozerajú von oknom a Ferko sa pýta ocka: „Ocko, myslíš, že je na tej hviezde život?“
A ocko mu odpovie: „Jasné, že áno, veď vidíš, že sa na nej svieti.“

Babka hovorí neposlušnej vnučke: „Keď budeš zlá, zožerie ťa vlk, tak ako zožral Karkuľku!“
„Dobre, ale nezabúdaj, koho zožral skôr…“

stránku pripravila: Lenka Novotná

Ako sme prežívali máj – mesiac lásky k Panne Márii


Keď sa pozeráme na prírodu, ako je všetko nádherne rozkvitnuté, tak je to Božie riadenie. Taký krásny svet nám Boh stvoril pre potešenie. Máme mu za to, čo nám dáva do nášho života, ďakovať. Aj Panna Mária nás napomína, aby sme si krásu srdca zachovali čistou láskou, lebo naše telo sa stalo pri krste chrámom Ducha Svätého.

Bol máj – mesiac lásky k Panne Márii. Chodievali sme na májovú pobožnosť, na svätý ruženec, vyli sme Panne Márii veniec lásky, lebo ju veľmi milujeme. Dáva nám silu do nášho každodenného života, keď ju o to prosíme. Modlitby sme obetovali aj za naše rodiny, aby sme žili tak, ako sa Bohu páči podľa desatora Božích prikázaní.

Veriaci z Ovčia a Víťaza sme spolu s duchovným otcom vycestovali autobusom na odpustovú slávnosť Božieho milosrdenstva do Krakova. Keď sme sa ponorili do Božieho milosrdenstva a povedali Ježišovi, čo nás trápi, srdcia sa nám chveli od radosti, že tu môžeme byť. Slávnostnú svätú omšu celebroval pomocný spišský biskup Andrej Imrich, náš duchovný otec s ostatnými kňazmi. V kázni sme počuli, čo je to Božie milosrdenstvo. Utkvela mi v pamäti veta: „Keď by sme mali hriechov ako piesku na brehu mora, pri úprimnej a ľútostnej spovedi sa v Božom milosrdenstve stratia…“, mám to uchované v srdci. Pristúpili sme k svätému prijímaniu, obohatili sme sa a prisľúbili, že keď nám dá Boh zdravie, prídeme k Pánovi Ježišovi a svätej sestre Faustíne znova.

23. mája 2010 sme slávili sviatok Turíc – zoslanie Ducha Svätého. Duch Svätý sa zjavil nad každým učeníkom v podobe ohnivého jazyka, každý učeník rozprával iným jazykom, vedel, kam má ísť ohlasovať Božie slovo.

V nedeľu na sviatok Najsvätejšej Trojice pristúpilo 5 detí k prvému svätému príjimaniu – 3 dievčatá Miriam Kollárová, Dominika Jenčová, Radka Balogová, 2 chlapci Peter Magda, Ján Baloga. Bol to krásny duchovný zážitok. Deti si zaslúžia od veriacich veľkú pochvalu, pred oltárom v kostole zodpovedali všetky otázky na jedničku s hviezdičkou. Pán Ježiš sa veľmi tešil, keď to počul, veď povedal: „Nechajte maličkých prichádzať ku mne, lebo takým patrí nebeské kráľovstvo…“ Veľká vďaka patrí nášmu duchovnému otcovi Oliverovi. Je to veľmi dobrý pastier, keď to pre svoje ovečky vie tak pekne pripraviť. V nedeľu pri svätej omši sme mali v očiach aj slzy radosti, že päť duší bude prijímať Eucharistiu.

Svätá Trojica nech dá silu nášmu duchovnému aj tým dietkam, aby nikdy nevykoľajili z Božej cesty. Ďakujeme pani riaditeľke Magdovej aj pani Adrianke, že boli nápomocné pri tejto slávnosti. Mali sme návštevu z USA, v nedeľu veľmi obdivovali svätú omšu, aj prvoprijímajúce dietky. Nebeský Otče, zachráň nás od záplavy, o to ťa vrúcne prosíme. Panna Mária je jedinou osobou, ktorá realizuje veľmi jedinečným spôsobom plán Božej lásky k celému svetu. Oroduj za nás aj za duše v očistci!

Mária Tobiášová, Ovčie

Všetko dať Pánovi…


Je dôležité nájsť si tichú chvíľu na modlitbu, aby sme spoznali Božiu vôľu a mali ju stále pred očami – a to aj uprostred rušného rodinného života.

Ale ako to má zaneprázdnená matka robiť?

Pre mňa je úžasnou duchovnou vzpruhou moje „ranné obetovanie“. Hádam tú modlitbu všetci poznáte, ale možno pre zaneprázdnenosť ste sa ju prestali denne modliť. Ja mám túto modlitbu rada. S dcérou sa ráno modlíme tu kratšiu formu:

„O môj Bože, obetujem Ti dnes všetky svoje myšlienky, slová, skutky a utrpenia ku Tvojej cti a sláve skrze najsvätejšie Srdce Ježišovo.“

A ja potom ešte sama pre seba odriekam túto modlitbu:

„Večný Otče, obetujem ti dnes všetko utrpenie ľudstva, každú ľudskú prácu, modlitby a všetko, čo dnes naplní môj deň, v spojení s utrpením Tvojho milovaného Syna a nášho Pána Ježiša Krista, z moci Lásky skrze ruky Panny Márie, na Tvoju česť a slávu. Aby ťa všetci ľudia hľadali, nachádzali a milovali a za spásu duší vytvale, úprimne sa modlili. Amen.“

Je mnoho ranných modlitieb, ktoré sa môžete naučiť, počas dňa sa k nim vracať a prostredníctvom nich odovzdávať Bohu seba i všetko, čo vás zamestnáva a rozptyľuje. Takto sa celý váš deň až po tie najdrobnejšie pozemské úlohy stane nádherným darom Bohu.

Mne to pomáha – opakovať si cez deň svoje ranné obetovanie a tak si pripomínať, že moja práca, obety a poslušnosť, akokoľvek bezvýznamné a nepodstatné v očiach sveta sa stávajú obetou Bohu.

A ešte mám veľmi rada jednu modlitbu k Božiemu milosrdenstvu, ktorú si azda ešte častejšie cez deň opakujem.

„Bože, Tvoje milosrdenstvo je bezodné a poklady dobroty nevyčerpateľné. Pohliadni na mňa láskavo a rozmnož vo mne dôveru v Tvoje milosrdenstvo, aby som sa nikdy ani v najväčších ťažkostiach života nepoddávala zúfalstvu, ale vždy sa s dôverou odovzdávala do Tvojej vôle a súhlasila s ňou, lebo ona je milosrdenstvom samým, skrze Krista nášho Pána, Kráľa milosrdenstva, ktorý s tebou a Duchom svätým prejavuje milosrdenstvo naveky. Amen.“

Idete ukončiť spor medzi deťmi? „Bože, Tvoje milosrdenstvo…“ Syn počmáral stenu farbičkou, práve v deň keď čakáte návštevu? „Bože, Tvoje milosrdenstvo…“
Prebdeli ste celú noc pri postieľke chorého dieťaťa a ráno sa každý dožaduje raňajok, treba prať, variť? „Bože, Tvoje milosrdenstvo…“

Nenamýšľam si, že som duchovnou osobnosťou. Tieto modlitby sú len jednoduchou a skromnou praxou. Veď náš život je častokrát každodenným bojom o sekundy a práve toto je pre mňa neoceniteľným duchovným prostriedkom, ako v každej ťažkej chvíli, keď sa ma zmocňuje sebaľútosť či strach zabudnúť na seba a hľadieť na Boha.

Veď nevieme ani dňa ani hodiny, kedy si nás Pán povolá k sebe. Koľko sa dennodenne len na našom malom Slovensku stane tragédií. A potom máme my ľudia tendenciu obviňovať Boha. Tak ako jedna žena, keď som pozerala Televízne noviny povedala, že ona už neverí tomu, že Boh existuje, keď dovolil, aby jej mladú dcéru zavraždil jej priateľ tak, že ju bodol nožom.

Zabolelo ma to, lebo tá žena obviňovala Boha a pritom zabudla na to, že v takej rozvrátenej rodine nemohla Božia láska rásť ani sa rozvíjať. Dcéra nežila so svojím manželom, určite tým trpelo aj ich malé dieťa a keď povedala svojmu priateľovi a vrahovi, že sa vráti späť k svojmu manželovi, rozpútala v ňom nenávisť a žiarlivosť a výsledkom je už spomínaná tragédia.

Nie, myslím si, že pani sa veľmi mýlila. Boh existuje a je taký milosrdný a láskavý, že dal jej dcére rozum a slobodnú vôľu a ona si vybrala, ako bude žiť svoj život.
Boh nie je krutý a nespravodlivý, ako si to mnohí ľudia, ktorí sú obeťami tragédií často myslia, on nepotrebuje ľudí trestať za ich hriechy. „To sám hriech je pre nich trestom, lebo ich požiera zvnútra“ ako to píše W. P. Young vo svojej knihe Chatrč.

A tak, drahý môj Pane, mám toľko úloh: som manželkou, mamou, dcérou, sestrou i priateľkou. Napriek všetkým týmto funkciám mi pomôž nezabudnúť, že som na prvom mieste a predovšetkým Božím dieťaťom. Daj prosím, nech je pre mňa jedinečný vzťah k Tebe najdôležitejší. A to aj vtedy, keď sa do práčky spolu s prádlom dostane aj papierová vreckovka, keď sa moje dieťa rozhodne čistú podlahu poumývať čajom, alebo zistí, že písanie po papieri nie je až také zábavné ako písanie po stene. Ale hlavne vtedy, keď som z toho všetkého unavená a túžim si oddýchnuť. Pomôž mi pochopiť, že oddych, ktorý potrebujem, nájdem pri Tebe. Počas mojich namáhavých dní upriamuj moje srdce a moju myseľ na Teba. Pripomínaj mi, že ak ochotne príjmem drobné obety a odovzdám ich Tebe, rozohním v našej rodine vzácny dar lásky. Amen.

Martina Gondová, Víťaz

Desatoro dobrej dovolenky

Odpočinok nie je rozmar ale potreba. Tak nás stvoril Boh a správnym odpočinkom plníme jeho vôľu.


1. Odovzdať cez dni dovolenky Bohu svoje starosti môže byť praktickým vyznaním viery. Keď sa vynoria, odovzdávaj mu ich vždy znova.

2. Dovolenka nie je čas, keď je všetko dovolené. Dopraj svojmu telu a duši pookriať práve v tých oblastiach, na ktoré máš bežne najmenej času.

3. Dovolenka nie je len odpočinkom po práci. Načerpaj aj silu a chuť do nových úloh.

4. Kto pracuje fyzicky, nech si dopraje úľavy, kto psychicky, viac pohybu. No každý najmä čas pre dušu, na ktorú sa najčastejšie zabúda.

6. Do batožiny si nezabudni pribaliť knihu podnetných úvah a niečo „ľahké“ do zlého počasia. Tak bude tvoja dovolenka bohatá za každých podmienok.

7. Rodičia nech si jeden druhému vytvoria aj priestor na potrebné ticho a samotu.

8. Uč sa vnímať skryté posolstvá prírodných krás, chrámov a ľudí, ktorých cez dovolenku stretáš. Podeľ sa o ne s druhými.

9. Vytvor si čas na modlitbu a zamyslenia sa nad smerovaním svojho života. Bez pookriatia duše nie je žiadna dovolenka úplná.

10. Pamätaj na svojich blízkych a poteš ich spomienkou.

„Boh nás navštevuje veľmi často, ale väčšinou nás nenájde doma.“

africké príslovie

prevzaté z Athens Plus

Levočská púť 2010


Milovaní bratia a sestry, drahí mladí priatelia, milí pútnici!

Liturgické texty tejto svätej omše nás vedú k zamysleniu nad veľkou Božou láskou k ľuďom, ktorá sa preukázala vo vykupiteľskom diele spásy nášho Pána Ježiša Krista na kríži, ako aj nad našou láskou k Bohu a ľuďom. Rovnako nám ponúkajú zamyslieť sa nad službou Preblahoslavenej Panny Márie v dejinách spásy.

„Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život“, čítame v Evanjeliu podľa Jána (Jn 3, 16). Na tomto vykupiteľskom úkone Ježiša Krista sa tajomným spôsobom podieľala Panna Mária, ktorú nám Ježiš pri posledných slovách z kríža dal za našu nebeskú Matku a v apoštolovi Jánovi sa nachádzame aj my, ako jej synovia a dcéry.

Cirkev zo dňa na deň jasnejšie spoznávala jej úlohu pri zmierovaní ľudí s Bohom. Keď svätí Otcovia prvých storočí hovorili o tajomstve vtelenia Slova, často zdôrazňovali, že panenské lono Pánovej Matky je miestom, kde nastal „zmier“ medzi Bohom a ľuďmi. Stredovekí cirkevní spisovatelia hlbšie skúmali materskú úlohu preblahoslavenej Panny a nazvali ju „cestou zmierenia“, „všeobecnou príčinou zmierenia“, či „rodičkou zmierenia“, lebo z nej sa narodil Ježiš Kristus – „zmierenie hriešnikov“. Preto sa veriaci všetkých čias utiekajú k preblahoslavenej Panne Márii, aby na jej príhovor dosiahli „milosť zmierenia“. S týmto učením súhlasí aj učenie pápežov našich čias. Ján Pavol II. v apoštolskej exhortácii Reconciliatio et poenitentia (Zmierenie a pokánie), píše: „Preblahoslavená Panna sa na základe svojho Božieho materstva stala Božou spoločníčkou na diele zmierenia“ (RP 35).

Pannu Máriu si teda uctievame ako „Útočište hriešnikov“ alebo, ako to šíria misionári z La Salette – „Zmieriteľku hriešnikov“. Jej starostlivosť o ľudstvo sa potvrdila aj v zázračných zjaveniach. Všade vyzývala na zmierenie a pokánie, ktoré musí byť spojené s opravdivou ľútosťou a hlbokou vierou, prejavenou úprimnou modlitbou.

Od začiatku 19. storočia Cirkev vo svojej histórii zaznamenala niekoľko mariánskych zjavení. Zjavenie Najsvätejšej Panny Márie v La Salette nie je jedinou takouto udalosťou. Už viac ako 160 rokov sa Cirkev vyjadruje k pravdivosti mariánskych zjavení. Sedem z nich uznala za pravdivé:

• v roku 1830 sa Panna Mária zjavila svätej Kataríne Labouré v parížskom kláštore na ulici du Bac a odovzdala jej zázračný medailónik;

• 19. septembra 1846 sa Panna Mária zjavila v La Salette;

• od 11. februára do 16. júla 1858 sa v Lurdoch Panna Mária zjavovala Bernadete Soubirousovej osemnásťkrát;

• v roku 1871 počas francúzsko-nemeckej vojny sa Panna Mária zjavila deťom v Pontmaine a povzbudzovala ich, aby sa modlili za mier;

• v roku 1917 sa Panna Mária viackrát zjavila vo Fatime v Portugalsku trom deťom;

• v roku 1932 v Beauraing v Belgicku sa Najsvätejšia Panna Mária zjavila tridsať ráz piatim deťom;

• v roku 1933 v Banneaux v Belgicku sa Panna Mária, ako Matka biednych, zjavila osemkrát dvanásťročnému dievčatku.

Právom sa pýtame: Prečo sa Panna Mária zjavovala? Čo chce povedať nám, ktorí žijeme v dnešnej dobe? Chce nám povedať, že je Matkou zmierenia. Svojím vzhľadom, gestom, slzami nám Matka Božia pripomína, že sa máme stávať lepšími. Máme pochopiť, že je to výzva k obráteniu, odpusteniu a zmiereniu. Osobnosť Márie, jej slová, ktoré nám adresuje, to všetko nás privádza ku Kristovi. Tak tomu bolo v minulosti, a tak je tomu aj dnes. Zázrak odpustenia a zmierenia sa deje vo sviatosti zmierenia. Predchádza tomu však úprimná ľútosť a predsavzatie. To však predpokladá, že chceme žiť v mieri, v pokoji aj so všetkými našimi ľudskými bratmi a sestrami. A práve v tejto oblasti, v oblasti ľudskej vnútornej disponovanosti, zohráva Matka Božia veľkú úlohu. Tým, že nám vyprosuje od Boha potrebné milosti, ktoré predchádzajú zmiereniu a privádza nás tajomným spôsobom ku Kristovi vo sviatosti zmierenia. V tomto zmysle je Matkou zmierenia. Ona je Matka, na príhovor ktorej sa v nás rodí viera a s ňou pocit radosti, slobody a lásky.

Sv. apoštol Pavol nás vyzýva k takejto láske a upozorňuje na nebezpečenstvo hnevu, keď v liste Galaťanom píše: „Lebo vy ste povolaní pre slobodu, bratia, len nedávajte slobodu za príležitosť telu, ale navzájom si slúžte v láske! Veď celý zákon sa spĺňa v jedinom slove, v tomto: „Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!“ Ale ak sa medzi sebou hryziete a žeriete, dajte si pozor, aby ste sa navzájom neponičili“ (Gal 5, 13-15).

V duchu sa právom pýtame, prečo sa ľudia hnevajú, prečo si robia napriek, prečo sa medzi sebou hryzú a žerú, ako to píše sv. apoštol Pavol? Úbohú situáciu hriešnika nám opisuje žalm 37, verše 2-5, kde čítame:
„Neprávosť našepkáva hriešnikovi v hĺbke jeho srdca;
pred jeho očami nieto bázne Božej.
Sám sebe lichotí do vlastných očí,
aby nemusel poznať svoju neprávosť a zanevrieť na ňu.
Slová jeho úst sú neprávosť a klam;
prestal už myslieť rozvážne a robiť dobre.
Na svojom lôžku premýšľa o neprávosti,
dáva sa na cesty nedobré, nijakej zloby sa neštíti.“

Vidíme, že za svoje biedne hriešne rozpoloženie si môže človek sám práve kvôli svojej zaslepenosti, zaťatosti a neochote srdca žiť kajúci život s kajúcim duchom. Mať kajúceho ducha znamená uvedomovať si svoje hriechy a s pokorou ich ľutovať. Taký život je milý Bohu. Svedčia o tom slová žalmu 51, verše 8 a 19:

„Ty naozaj máš záľubu v srdci úprimnom
a v samote mi múdrosť zjavuješ…

Obetou Bohu milou je duch skrúšený;

Bože, ty nepohŕdaš srdcom skrúšeným a poníženým.“

Boh však nenecháva človeka bez pomoci, ak sa snaží o skrúšenosť ducha: „On ti odpúšťa všetky neprávosti a lieči všetky tvoje neduhy, on vykupuje tvoj život zo záhuby, on ťa venčí milosrdenstvom a milosťou“ (Ž 103 3-4), ako spieval žalmista pred chvíľou v dnešnom žalme.

Tak, ako naša nebeská Matka, Panna Mária, je našou orodovníčkou, sprostredkovateľkou zmierenia a odpustenia u jej Syna Ježiša Krista, tak sme často svedkami, že aj v procese zmierenia a odpustenia v ľudskom spoločenstve, v tom procese “skrúšenosti a poníženosti srdca”, musí byť nejaký sprostredkovateľ. Svedčí o tom aj prípad dvoch bratov a ich matky:

V jednej rodine sa dvaja bratia rozhnevali kvôli výčitkám a osočovaniam zo strany ich žien. O tejto nepríjemnej rodinnej záležitosti sa dozvedela aj ich matka, ktorú to veľmi trápilo. Trápilo ju to až natoľko, že nemohla preto spávať, hoci ona sama k tomuto ich hnevu ničím neprispela. Trvalo to už nejaký čas a naoko sa zdalo, že vzájomné obchádzanie sa bratov a švagrín bude fungovať naďalej. Ale, iste Božím riadením, prišiel k matke najprv jeden z rozhnevaných bratov, ktorému matka dohovárala, aby nebol taký zatvrdlivý. V tom zrazu prišiel aj druhý brat a keď sa takto obidvaja neplánovane stretli, nastalo veľké ticho. Mlčanie prerušila ich matka, keď sa ich spýtala: „Mienite aj na druhý svet ísť v takomto stave?“ A pokorne ich vyzvala, aby si hneď pred ňou navzájom odpustili a pomerili sa. Takejto priamej výzve nedokázali vzdorovať a po chvíli ticha oľutovali svoj hriech; vyjasnili si omyly, do ktorých boli uvedení a predsudky, v ktorých žili; podali si ruky, objali sa a odpustili si. O odpustenie poprosili aj svoju matku, ktorej spôsobili svojim hnevom duševné trápenie.

V tomto skutočnom príbehu, drahí bratia a sestry, sa nám matka týchto dvoch rozhnevaných bratov jasne ukazuje ako matka, ktorá sprostredkovala zmierenie a odpustenie, ktorá pomohla bratom zbaviť sa predsudkov. Sama pritom veľmi trpela pre ich vzájomnú nenávisť. Na jej zásah sa však zrodil pocit odpustenia, zmierenia a radosti v srdciach oboch bratov i v jej srdci.

V dnešnej dobe existuje na súdoch aj inštitút mediátora, teda súdneho úradníka, ktorý sa snaží o mimosúdne vyrovnanie medzi rozvadenými stránkami, či už sú to spory rozvádzajúcich sa manželov alebo rôzne majetkové spory. Nikdy sa však nedosiahne to, čo dokázala urobiť matka v spomínanom príbehu. Ten rozdiel všetci cítime, lebo milujúca matka priviedla oboch bratov k ľútosti a následne k zmiereniu a odpusteniu. Avšak, nie každá ľútosť nás môže priviesť k zmiereniu a odpusteniu.


Na porovnanie si môžeme uviesť príklad ľútosti Judáša, keď zradil Pána Ježiša a ľútosť Petra, keď zaprel Pána Ježiša. I jeden i druhý svoj čin oľutovali, ale rozličným spôsobom: Judáš nenašiel zo svojej ľútosti východisko, preto jeho ľútosť skončila v zúfalstve, kým apoštol Peter vo svojej ľútosti našiel aj východisko, ktorým bola nesmierna túžba po odpustení a zmierení.

Je potom veľmi dojímavé sledovať rozhovor Ježiša s Petrom, po Pánovom zmŕtvychvstaní, keď sa učeníkom zjavil pri Tiberiadskom mori. Čítame o tom v Jánovom evanjeliu (Jn 21, 1-19): Keď sa najedli, Ježiš sa Petra opýtal: „Šimon, syn Jánov, miluješ ma väčšmi, ako títo?” A Peter odpovedá: „Áno, Pane, mám ťa rád.” A Ježiš mu hovorí: „Pas moje ovce.” V gréckom origináli sa spomínajú dve slovíčka zo šiestich s významom lásky – agapaón a fileón. Slovo agapaón vyjadruje lásku, ktorá je schopná aj život položiť za druhého, kým výraz fileón označuje priateľskú, kamarátsku lásku. Ježiš v prvých dvoch otázkach používa slovo agapaón, ale Peter mu vždy odpovedá slovom fileón. Peter úmyselne používa toto slovo, pretože si je vedomý, ako zaprel Ježiša: trikrát povedal, že ho nepozná. Ježiš sa ho teda dvakrát opýtal výrazom: Agapas me? (Miluješ ma?), ale Peter odpovedá: Oti filo te (Mám ťa rád). Peter pochopil, že keď Majstra trikrát zaprel, tri razy sa musí vyznať z lásky k Ježišovi. Ježiš nakoniec znižuje požiadavku k Petrovi a schádza akoby na Petrovu rovinu lásky, keď sa ho opýta: Fileis me? (Máš ma rád?) a Peter tretí krát odpovie: Ginoskeis, oti filo te (Pane ty vieš všetko, ty dobre vieš, že ťa mám rád). Ježišovi stačilo na odovzdanie úradu Petrovi aj vyznanie priateľskej lásky. Neskôr však, ako vieme, sv. apoštol Peter, ako aj iní apoštoli zomreli mučeníckou smrťou, čím dokázali najvyšší stupeň lásky ku Kristovi.

Drahí bratia a sestry, milá mládež, Boh má s každým z nás veľké plány, tak ako ich mal aj s apoštolmi, či veriacimi rodiacej sa Cirkvi. Dnes je tiež veľmi dôležité, aby sme vyznali lásku ku Kristovi a odhodlanie žiť podľa jeho príkazov v tomto svete, do ktorého nás Boh povolal žiť, hoci si uvedomujeme, aké je to neraz ťažké pre mnohé lákadlá a pokušenia súčasnej doby. Ježiš chce mať z nás opravdivých svedkov jeho evanjelia a hoci sa možno zdráhame vyjadriť mu lásku tým najvyšším stupňom, lásku, ktorá je schopná aj život položiť za Ježiša, on prijme od nás aj vyznanie priateľskej lásky. To však môžeme dokázať len vtedy, ak sme vnútorne na to disponovaní, pripravení. Toto môžeme dokázať, ak žijeme kajúci život, v zmierení a odpustení.

Prosme preto našu nebeskú Matku Pannu Máriu, aby bola našou Matkou zmierenia vždy, keď klesáme pod ťarchou vín, keď nezvládame životné situácie podľa Božích príkazov, keď zlyhávame v láske k Bohu a ľuďom. Prosme ju, aby sme aj pri tejto svätej omši a eucharistickej adorácii dokázali Ježišovi vyznať úprimne svoju lásku, možno aj tým najvyšším stupňom vyjadrenia lásky, čo sa apoštol Peter bál vyjadriť slovami, ale vyjadril to životom: Pane, ty vieš, že ťa milujem!

Prosme slovami, ktoré opakujeme denne:
Svätá Mária, Matka Božia, pros za nás hriešnych teraz i v hodinu smrti našej. Amen.

Peter Majda, kancelár biskupského úradu, Spišská Kapitula