Mladým …

Na začiatku nového školského roka ponúkam všetkým mladým, žiakom, študentom a mladým duchom slová kardinála Meisnera, ktoré povedal v Levoči, rok po celosvetovom stretnutí v Kolíne nad Rýnom:
„Je zvláštne, že v Starom zákone mladý človek neznamenal veľa. Tam sa vždy hovorí, že len skúsený starý človek môže vziať osudy ľudí do svojich rúk. Úplne inak je tomu u Ježiša. Najdôležitejšiu úlohu, akou bol kedy človek poverený, ponúka Boh celkom mladej dievčine menom Mária. Žiaden človek svojím „áno“ nezmenil tak svet k dobrému ako Mária.
Potom neskôr, keď išiel Pán s piatimi tisícmi dospelých mužov, ktorí mali prázdne kapsy, na púšť, vyvstala otázka, kde nájsť chlieb na utíšenie tohto veľkého zástupu. Našiel sa mladík, ktorý mal päť chlebov a dve ryby a bol pripravený tú trochu, čo mal, zveriť Učiteľovi do rúk. A všetci dospelí sa nasýtili na účet tohto mladíka.
Inokedy zasa, keď sa učeníci hádali o prvé miesta, postavil Pán doprostred dieťa a povedal: „Ak nebudete ako deti, nevojdete do nebeského kráľovstva.“
Akú neslýchanú hodnotu prisudzoval Ježiš Kristus vám, mladým ľuďom! Počítal s vašou vierou, s vašou tvorivosťou, s vašou šľachetnosťou a veľkodušnosťou.
Milí mladí, nikdy nebudete vedieť dostatočne slovami vyjadriť veľkosť svojho povolania a milosti, ktorú ste dostali! Vy, ktorí ste temer na začiatku svojho života, ste oveľa bližšie stvoriteľskej ruke, než my dospelí. A preto často lepšie a spoľahlivejšie než my cítite, čo Boh od nás ľudí a od sveta žiada. Potrebujeme vás!“
S týmto posolstvom sa úplne stotožňujem a modlím sa za vás, aby ste svoju vieru žili aj v tomto školskom roku, na začiatku ktorého sme sa ocitli. Všetkým mladým žiakom a študentom prajem požehnaný školský rok.

Oliver Székely, farár

Stalo sa:

– 13. 7. – 21. 8. – generálna oprava filiálneho kostola sv. Barbory v Ovčí. V celom kostole vytiahnutie nových stierok, oprava stropu, vymaľovanie stien troma farbami, svätyňa škrabanou omietkou, nové osvetlenie kostola a liturgické úpravy vo svätyni. Vďaka Bohu za čas milosti na opravu kostola, všetkým darcom ochotných darovať finančné prostriedky, ale aj svoj čas, prácu a pomocnú ruku pri organizovaní a úprave nášmu srdcu milého kostola. Menovite ďakujeme kostolníkovi Michalovi Jenčovi za jeho zaangažovanie sa do tejto obnovy celým svojím srdcom, dušou a silou. Ešte raz veľká vďaka Bohu a všetkým dobrodincom.
– 26. – 30. 7 – prežili sme päť krásnych dní so sv. Annou
– 15. 8. – sv. omša k úcte Nanebovzatej Panne Márii v Doline
– 23. – 25. 8. – generálna oprava zvonov v kostole sv. Jozefa, robotníka vo Víťaze
– 3. 9. – uskutočnila sa obnova ružencového bratstva s požehnaním novej procesiovej zástavy ružencového bratstva
– 8. 9. – sv. omšu v Doline na sviatok narodenia Panny Márie slúžil dp. Ladislav Franc

Trampoty v manželstve

Čo musia mať manželia?
– dobrú hlavu, pretože ju často stratia,
– dobré zuby, pretože musia často kadečo prehrýzť,
– dobrý chrbát, pretože toho musia často veľa uniesť,
– dobrý žalúdok, pretože musia často stráviť tvrdé sústa,
– dobré nohy, pretože ich často tlačia topánky hneď na mnohých miestach.
Jednoducho trpezlivosť patrí k hlavnej výzbroji, ktorú si manželia
nesmú zabudnúť vziať so sebou na spoločnú životnú cestu.

Možno ste niektorí počuli príslovie: „Lásku vymyslel Boh, ľudia vymysleli peniaze.“ Aké trampoty sú v manželstve aj s peniazmi, to vie kdekto. Hovorme teda radšej o tom Božom vynáleze – o láske manželskej, o láske, dospelej.
Aká je „dospelá“ láska? Kto je vôbec dospelý? Podľa tvrdenia psychológov asi 60 % ľudskej populácie nepresahuje duševnú úroveň dvanásťročných. A sú aj dospelí telom, ktorí duchom uviazli na úrovni sedemročných.
Francúzsky kňaz a vychovávateľ mládeže Louis Evely k tomu hovorí: „V každom z nás sa určitá časť našej bytosti zastavila na úrovni trojročného dieťaťa, iná na dvanástke, iná na pätnástke, iná „zatvrdla“ na dvadsiatke.“ V troch rokoch sú deti úplne konzervatívne. Žiadne zmeny! Aj rozprávky chcú počuť doslova rovnako. Zmien sa boja. Ak sú vyrušené vo svojich návykoch zmenou, reagujú úzkostlivo a agresívne. Koľko takejto trojročnosti sa skrýva vo veľkej časti obyvateľstva!? V dvanástich rokoch je všetko naopak. Deti stavajú vzdušné zámky. Túžia zmeniť svet. Každý polrok sa nadchnú pre niečo iné. Stále sa niekde ponáhľajú. Pätnásťroční mudrujú, za city sa hanbia. Niekedy sa stanú aj necitlivými. Neznášajú kritiku, nevedia si priznať chyby, ale iných kritizujú tvrdo. Celý svet kritizujú. U niektorých to pretrváva.
Aký je stav dospelosti, zrelej povahy? Dospelý vie a pripúšťa, že v niečom je dobrý a v niečom chabý. Že svet je ohavný i veľkolepý. Že sú ľudia veľkí i malí. Zrelosť sa meria podľa schopnosti utrpieť porážku a nezrútiť sa. Ceniť si to, čo mám. Uniesť životné riziká. Zápasiť so svojimi chybami. Vedieť bojovať.
A aká je zrelá láska? Ako viera je prekonaním pochybností, tak je láska prekonaním ľahostajnosti. Keď mi niekto povie: „Mám dokonalú ženu!“, potom mu odpoviem: „To si si ju málo všímal! Ešte ju nepoznáš.“ Ale keď mi niekto povie: „Moja žena má veľa chýb, ale ešte viac dobrého a preto ju mám rád!“, potom mu môžem gratulovať. To je zmysel rozprávania o svadbe v Káne. Už uprostred svadby prežívajú manželia sklamanie – došlo víno. Sami by sa začali bezradne hádať, čia je to vina. Ale pozvali si na svadbu Hosťa – Krista. Oslavujú sobáš ako sviatosť s Kristom. A Kristus pomáha zásoby vína obnoviť. A nielen to. Ukazuje sa, že druhé víno je lepšie. Druhá láska, tá, ktorou milujeme viac druhého ako seba, tá je lepšia než prvá, ešte veľmi sebecká.
Druhé vína – zrelá manželská láska – tá druhého vidí a oceňuje. Pýtam sa manžela: „Pracuje vaša žena?“ „Nie, je doma!“ Koľko je v tej odpovedí nepovšimnutia ženinej práce v domácnosti. Ona má doma pracovnú dobu 80 hodín týždenne! Zrelá manželská láska prácu ženy nielen vidí, ale dbá, aby jej všetci pomáhali. V rozumne zvládnutých situáciách manželská láska dozrieva.
– Dozrieva, keď si uvedomíš, že na všetko sám(a) nestačíš. Našťastie je tu ten druhý, ktorý je ochotný ti pomôcť, že to nie je tvoj konkurent, ale tvoj partner.
– Tvoja láska dozrieva, keď objavíš, že vy dvaja máte od Boha spoločnú úlohu, a to nielen doma vo svojej rodine.
– Tvoja láska dozrieva, keď sa učíš brať seba samého takého, aký si. Snažíš sa byť lepší, vedieť viac, to áno, ale robíš to bez zožierania a závisti voči druhým.
– Tvoja láska dozrieva, keď sa učíš brať druhého takého, aký je. Tvoja žena nie je tvojou žiačkou, aby si ju chcel stále chcel polepšovať. Je to tvoja partnerka. Nepýtaj sa, ako sa ešte musí zmeniť, aby vyhovovala tvojim požiadavkám. Pýtaj sa, čo dobrého vniesla do tvojho života, keď si ťa vzala a čo všetko už na tebe zmenila.
– Tvoja láska dozrieva, keď unesieš kritické slová na svoju adresu: čo druhému na tvojom správaní prekáža, čím narúšaš pekné spolužitie. Keď to nielen unesieš, ale aj o tom popremýšľaš a snažíš sa to napraviť.
– Vaša vzájomná láska dozrieva, keď sa učíte rozvíjať svoj citový život spoločným prežívaním pekných chvíľ. Vzájomným načúvaním. Uvažovaním o názoroch druhého a tiež spoločnou rozpravou s Bohom pri večernej modlitbe.
– Vaša vzájomná láska bude rásť, keď bude mať možnosť postupne dozrievať, keď si vzájomne poskytnete čas na rast. Keď si nebudete klásť detinské ultimáta, ako musí byť ten druhý inakší hneď, teraz, mihnutím oka. Pamätajme si, že dobré veci vznikajú pomalým rastom. Náhle zmeny bývajú skôr katastrofami.
Pamätajte, že vaše manželstvo je Kristova sviatosť nielen tým, že ste mali sobáš v kostole. Je sviatosťou každodennou, je zviditeľňovaním neviditeľného. Je to zviditeľňovanie – odkrývanie Božieho plánu s vami dvoma navzájom a s vašimi deťmi.(Familiaris consortio, čl. 51).
Áno, len trpezlivé dozrievanie na dospelú manželskú lásku umožňuje, aby si manželia vedeli darovať spoločný domov, miesto bezpečia, súkromia, pohody a lásky. Stojí to za to usilovať sa denne o svoje ľudské dozrievania. Nech nám v tom náš Pán Ježiš Kristus pomáha.

MUDr. Vaščák Blažej, Široké

NETWORK Slovakia

V týchto dňoch sa naša skoro kompletná redakcia zúčastnila 9. ročníka Letného seminára Network Slovakia, ktorý sa konal ako obvykle na Katolíckej univerzite v Ružomberku.Network Slovakia je združenie mladých katolíkov aktívnych v médiách. Bolo založené v roku 1997. Naša redakcia je členom od roku 2002.
Aby sme vám aspoň troška priblížili náplň a atmosféru tohtoročného Letného seminára, prinášame vám niekoľko zaujímavých snímkov.

Martin Magda st., Víťaz

Ako vznikla Biblia?

Počas mnohých storočí nebolo nič napísané: Hebreji si podávali dejinné príbehy od otca k synovi a naučili sa ich naspamäť. Spolu s rozprávaniami recitovali naspamäť modlitby, príslovia, poéziu …
Iba niektoré veľké krátke texty boli napísané na kameni alebo na doštičkách z pálenej hliny, tak napríklad desať Božích prikázaní.
Príbehy, ktoré sa predtým podávali iba ústne sa začali spisovať za čias kráľa Dávida a Šalamúna. Prví, čo písali, boli niektorí úrad­níci na kráľovom dvore a niektorí kňazi v chráme. V tom čase sa utvorila skupina veľmi vzdelaných ľudí zvaných zákonníci, ktorí zozbierali, usporiadali a spísali príhody, ktoré poznali o Abrahámovi a o patriarchoch. To isté spravili aj o začiatku sveta, o vyslobo­dení z Egypta a o Mojžišovi …
Väčšina kníh bola napísaná po hebrejsky, čiže v reči, ktorou sa vtedy hovorilo v Pa­lestíne.

Panna Mária, veľmi Ťa milujeme

15. augusta 2006 sme slávili sviatok Panny Márie nanebovzatej. V tento deň sme sa zamysleli nad jej životom, ktorý prežila v radosti, ale aj v bolesti. Nebeský Otec ju za všetko oslávil a zobral si ju z tohto sveta s telom a dušou do nebeského kráľovstva. Stala sa Kráľovnou neba a zeme. Je našou drahou milujúcou Matkou, ktorá sa o nás stará a chráni naše rodiny.
V sobotu 22. augusta 2006 sa vydávala Petra Kollárová. Svadbu mala v kostolíku sv. Anny. Sv. omšu slúžili náš duchovný otec. Privítal svadobných hostí v Božom chráme a novomanželom sa v kázni prihovoril. Keď to dobre počúvali a vštepili si to do svojich sŕdc, ich manželstvo prinesie dobré ovocie. Hostia boli aj z Holandska aj Švédska. Keď vchádzali do kostola, bola búrka a keď vychádzali z kostola, slniečko pekne svietilo. Aj manželský život je podobný.
Keď som odchádzala domov, stretla som pána Štefana Hamráka z Kluknavy. Varil guláš. Pozval ma, lebo ma poznal. Kedysi býval v domčeku pri sv. Anne so svojimi rodičmi. Jeho otec bol horár, staral sa o kostolík sv. Anny. Bola tam jeho dcéra Anička s nevestou Alenkou a jej deťmi. Pán Boh im zaplať za pohostenie.
Sv. Anna a sv. Joachim, rodičia Panny Márie, orodujte za nás!

Mária Tobiášová, Ovčie

Púť do Medžugoria

Moja púť do Medžugoria bola dlhá, ale krásna. Veľmi som sa tešila a v duchu som sa pýtala: Čože je to Medžugorie? Nikdy som tam nebola. Dojmy a zážitky ma natoľko dojali, že som od radosti plakala, neviem ako ostatní.

Hneď v prvý deň večer sme boli na sv. omši, pred ktorou sa modlí ruženec radostný, bolestný a po nej slávnostný s pridaním siedmich Otčenášov ako poďakovanie za sv. omšu. Po sv. omši večer o 22:00 h sme s pútnikmi z celého sveta putovali na kopec Podbrdo, kde vizionár Ivan mal mimoriadne zjavenie Panny Márie, Kráľovnej pokoja. Tam sme sa všetci modlili ruženec, každý pútnik vo svojom rodnom jazyku. Cítila som taký úžasný pokoj v srdci, že sa to nedá opísať. Tak vrúcne, úprimne a s odovzdanosťou do Božej vôle som sa ešte nikdy nemodlila ruženec ako vtedy. Posolstvo Panny Márie bolo: „Modlite sa za pokoj, pokoj, pokoj.“ Všetkých nás požehnala a ďakovala nám za našu prítomnosť.
Na druhý deň ráno o pol piatej sme už zase putovali na Križevac. Cestou sme sa modlili krížovú cestu, ktorú sa predmodlieval náš šofér a zároveň sprievodca Vladko Chromek. Cesta bola ťažká, namáhavá, stretávali sme množstvo pútnikov, niektorých aj bosých. Boli sme radi a šťastní, že sa môžeme aspoň troškou obety v duchu ako sv. Veronika, plačúce ženy, Šimon z Cyrény stretnúť s bolestným Ježišom a s lotrom na kríži povedať Ježišovi: „Spomeň si na mňa vo svojom kráľovstve.“
Každé ráno o 8. hodine sme mali slovenskú sv. omšu a po nej bol stále nejaký program s našim sprievodcom. Navštívili sme Oázu pokoja, kde nás milo privítala jedná rehoľná sestra, ktorá nám povedala: „Všetci, čo ste tu, Vás osobne pozvala Panna Mária.“ Bolo to také silné, až som neudržala slzy a rozplakala som sa. V Čenakole sme počula svedectvá dvoch mladých chlapcov, ktorí bolo drogovo závislí a ako sa tam vyliečili vďaka viere v Boha, ako sa Božia prozreteľnosť aj naďalej o nich stará. Na večernej sv. omši sme zažili aj hroznú búrku. Bolo to také strašné, že sme si mysleli, že prišiel koniec sveta. Ľudia sa nebáli, krásne sa modlili, spievali aj keď zmokli. Bolo to krásne.
Zažili sme aj pekné chvíle, keď sme čakali na sv. spoveď. Zo spovednice vyskočil chlapec – černoch celý naradovaný, tancoval a podskakoval. Mal veľkú radosť zo sv. spovede. Pochodili sme veľmi veľa milostivých miest, nedá sa to všetko opísať. Cestou do Medžugoria a aj naspäť sme sa zastavili pri slanom mori. Krásne sme sa tam opálili a aj zaplávali. Bolo to skvelé.
Cesta naspäť ubehla rýchlo. Modlili sme sa, spievali a rozprávali sme si, aké to bolo v Medžugorí. Vypočuli sme si aj svedectvá našich pútnikov. Boli sme fantastické spoločenstvo. Silné svedectvo, na ktoré nikdy nezabudnem, bolo od mladej dievčiny z Košíc, bývalej kalvínky, ktorá pred troma rokmi sa obrátila a konvertovala na katolícku vieru. Okrem iného povedala: „Neviem, či si Vy katolíci, uvedomujete, aký máte úžasný poklad – Eucharistiu – živého Pána Ježiša pod spôsobom chleba a vína a sv. ruženec. Je to veľký dar od Pána Boha, ktorý iné viery nemajú.“ Toto jej vyznanie ma dodnes navádza zamýšľať sa a meditovať nad týmto duchovným drahokamom – Eucharistiou a ružencom.
Nakoniec by som sa chcela za všetky milosti a dobrodenia a za všetkých pútnikov, s ktorými som tam bola, poďakovať Pánu Bohu a Panne Márii, Kráľovnej pokoja. Prajem každému, kto tam ešte nebol, aby neváhal a išiel do Medžugoria. Tie krásne dojmy sa nedajú opísať, sú uložené v srdci a pomáhajú zachovať si pokoj v ťažkých životných skúškach.

Vaša rodáčka Gabika S. z Prešova

Rozhovor

Po uskutočnení výberového konania – užší výber – sa v dňoch 23. až 25. augusta realizovala generálna oprava zvonov v našom farskom kostole sv. Jozefa, robotníka. Oprava pozostávala:
– z premiestnenia pohonov ako aj zmeny systému pohonu z lanového na reťazové,
– z opravy osadenia a uchytenia zvonov,
– z výmeny kompletného snímania a riadenia pohybu zvonov,
– z výmeny riadiaceho rozvádzača,
– z doplnenia diaľkového ovládania zvonov.
Po ukončení prác sme zvoná-rom položili niekoľko otázok.

1. Predstavte sa nám.
Volám sa Jaromír Vnuk. Pochádzame z Dolného Vadičova, okres Kysucké Nové Mesto, 16 km od Žiliny. Patrí to teda do dolnej časti Kysúc. Je to jedna z najmenších kysuckých dedín, má necelých 400 obyvateľov. Patríme do farnosti Horný Vadičov, momentálne je tam správcom fary pán farár Stavničan, ktorý pochádza z Tepličky nad Váhom.
2. Ako ste sa k nám do Víťaza dostali?
S Martinom Magdom sa poznáme prakticky tridsať rokov. Pri jednej návšteve som spomenul, čo robím; povedal mi, že opravujú historický kostol sv. Ondreja a chceli by tam zelektrifikovať zvony. Vtedy to bolo prvýkrát. Urobili sme ponuku a potom následne aj zvony. Dúfam, že ste spokojní. Teraz pri tejto druhej akcii, keďže ste ma oslovili v rámci užšieho výberu, tak som vám poslal cenovú ponuku a z troch firiem ste vybrali práve nás. Keď tá cenová ponuka vyšla dobre, tak dúfam, že aj robota bude dobrá. Teda ako víťazi sme sa dostali do Víťaza.
3. Koľko rokov sa venujete zvonárčine?
Prakticky od roku 1970.
4. Koľko zvonov ste už rozhýbali?
Presne to nemám spočítané, sem-tam si to v duchu spočítavame, ale presné číslo si nepamätám. Je to 150 až 200 kusov.
5. Aký najväčší a aký najťažší zvon ste elektrifikovali?
Najväčší zvon mal asi 23 metrákov, je v Papradí. Je to na Považí medzi Považskou Bystricou a Bytčou. Farský kostol má 6 zvonov. Čosi menší ako tento zvon sme robili v Rodzanoch pri Topoľčanoch a o niečo menší je na Skalke pri Trenčíne. Najmenší zvon som robil asi pred dvomi rokmi v Zamarovciach pri Trenčíne. Niesol som ho pod pazuchou do kováčskej dielne, lebo mi tam čosi nepasovalo a tam som ho upravil. Potom ešte buď taký alebo možno ešte o čosi menší sme robili v Záblatí tiež pri Trenčíne.
6. Bola oprava našich zvonov náročná? Čo všetko bolo treba urobiť?
Bola to taká štandardná oprava. Trvalo to síce 3 dni vzhľadom k tomu, že sme boli iba dvaja. Bolo treba demontovať staré veci, celý pohon a prakticky priblížiť to bližšie k zvonu, vymeniť celú elektriku a celé riadenie toho kyvu. Použili sme štandardný systém, ktorý používa aj Ditrichová. Používame aj iný systém, starší, ktorý máte v historickom kostole sv. Ondreja. Myslím si, že myšlienka použiť na pohon zvonov lineárne motory, bolo by úplne zbytočné, zvýšilo by to cenu a efekt by bol ten istý.
7. Ide v elektrifikácii zvonov doba dopredu?
Určite, lebo predtým boli snímače pohybu mechanické, postupne sa prechádzalo na elektrické. Vy ste tu mali magnetický snímač, náš nový systém používa indukčný snímač, prakticky je to výhodnejší spôsob snímania pohybu zvonov. Na tých mechanických, tam sa to časom poškodí. Boli sme si pozrieť zvony aj v Širokom, tam majú mechanické snímače; vydržia do tých 20 rokov, potom je ich treba meniť.
8. Povedzte nám nejakú zaujímavú príhodu.
Keď sme robili v Skalke nad Váhom, tam je kostol na takom peknom kopčeku, pod ním je fara. Je tam kňaz od Žiliny. Tam sme pohon zvonov robili úplne odznova, tam nebolo nič. Keď sme prišli, bol tam akurát pohreb. Keď sme videli ako zvonia, bolo to hrozné. Traja ťahali, ale iba jeden zvon zvonil. Udrelo to len kedy-tedy. Keď sme urobili konštrukciu ešte bez elektriky a rozhúpali sme zvon, zvonilo to ľahko a krásne. Pán farár zapískal a skričal: „Zvoňte!“ Tak sme všetky zvony veľmi ľahko rozkolísali. Keď zasa niekto prišiel, kňaz zapískal a zakričal: „Zvoňte!“ My sme sa už smiali a zvonili. Vždy sa niečo veselé nájde.
Prakticky som robil v Košickej arcidiecéze, v Spišskej, čosi v Trnavskej a v Nitrianskej diecéze najviac, čiže vo všetkých diecézach.
Ďakujeme za rozhovor.

pripravil: M. Magda st., Víťaz

Anjeli

Boh je stvoriteľom neba a zeme. Nebo, teda hlavný stan Boží, sa nedá ani predstaviť bez sluhov. Aj keď Boh nepotrebuje službu, je si sám postačiteľný, predsa jeho nekonečná hodnosť vyžaduje, aby bol obklopený sluhami, ktorí budú plniť jeho rozkazy. Tak teda si Boh stvoril veľký počet sluhov, ktorých my voláme anjelmi. Zaplnenie neba anjelmi bolo prvým činom tvoriacej ruky Božej.

Vatikánsky snem hovorí, že Boh stvoril na počiatku času dvojaké tvory: duchovné a hmotné – anjelov a svet a až potom človeka, ktorý je z tela a z duše. O anjeloch hovorí písmo ako o posloch, ktorých Boh vysielal k ľudom, aby ich upozornil na nejaký vážny problém alebo im doručil odkaz. Boh tak posiela anjela k zbožnému Lótovi, aby ho zachránil od pohromy, ktorou trestal Sodomu a Gomoru. Boh posiela anjela k Danielovi, aby ho zachránil od smrti v jame levovej. Posiela anjela do rozpálenej pece, aby zachránil troch mládencov. Boh posiela anjela k Zachariášovi, aby mu oznámil, že sa mu narodí syn Ján. Boh posiela svojho anjela, aby oznámil Panne Márii vtelenie Mesiáša. Anjel prichádza do väzenia k sv. Petrovi a neskôr aj k ostatným apoštolom a mnoho ďalších až do usnutia Panny Márie, keď poslom sa stáva práve ona, Matka Božieho Syna, ktorá cez vybraných ľudí nás napomína, varuje a smeruje na cestu spásy.
Boh stvoril všetkých anjelov v stave milosti. Každý z nich bol dobrým anjelom, ale ešte neboli utvrdení v dobrom a práve preto nemohli vidieť Boha z tváre do tváre. Mali bystrý rozum a slobodnú vôľu a mali Bohu dokázať, že ho milujú a že mu chcú zostať verní naveky.Keď prišiel deň skúšky, Lucifer, jeden z najpoprednejších anjelov, ktorý bol zaľúbený do svojej neobyčajnej krásy a do svojich schopností, odoprel Bohu poslušnosť a strhol na svoju stranu veľké množstvo anjelov, s ktorými chcel zasadnúť na jeho trón. Anjeli verní Bohu, vedení Michalom archanjelom, postavili sa mu na odpor a porazili jeho aj jeho spoločníkov. Po tomto boji nasledoval Boží súd. Bol to súd Božej spravodlivosti, ktorá odsúdila Lucifera a jeho prívržencov na večné väzenie v pekle.
Dobrých anjelov Boh odmenil nebom a priviedol ich pred Božiu tvár. Človek svojím rozumom nie je schopný opísať stav blaženosti anjelov, lebo nie sme schopní pochopiť duchovný svet ľudským rozumom. Sv. Ján, apoštol chcel opísať Božiu slávu, ktorú videl, ale nemohol. Podobne aj sv. Pavol nevedel vykresliť ten obraz, ktorý mu Boh ukázal.
Čo sa týka počtu odbojných anjelov, bol veľký. Vizionári na základe súkromných zjavení tvrdia, že Lucifer strhol so sebou asi dobrú tretinu anjelov. Nebo tým nič nestratilo. Ich miesta neustále zapĺňajú duše verných kresťanov, mučeníkov, ktorí žili v slzavom údolí a prešli do Božej slávy. Môžeme sa pýtať, aké služby nám preukazujú anjeli? Nato nám odpovedá Sväté písmo.
Aj traja anjeli, ktorí sa nazývajú archanjelmi, majú významné postavenie pred Bohom.
MICHAL v hebrejskej reči znamená otázku: „Kto ako Boh?!“ Je to možno aj výkrik, ktorým vodca nebeského vojska porazil Lucifera a jeho prívržencov. V knihe Apokalypsa, čiže Zjavenie apoštola sv. Jána čítame: „V nebi začal boj. Bojoval Michal a jeho anjeli proti drakovi.“
Michal je vodca a knieža nebeského vojska. Sám Boh mu dal hodnosť nad všetkých ostatných anjelov. On je anjel božej slávy. On je aj bielym rytierom Márie, našej nepoškvrnenej Kráľovnej. Preto je ochrancom katolíckej cirkvi, poslaním ktorej je zvelebovať Boha. Preto je aj anjelom súdu a anjelom duší v očistci. Vždy sa zúčastňuje na osobitnom súde, pre Božiu Slávu utešuje umierajúcich a pomáha im vydržať v poslednom boji proti diablovi, ktorý v tejto chvíli zúri a reve. Michal kráča pred našou nepoškvrnenou Kráľovnou, keď navštevuje duše v očistci, keď sprevádza vyslobodené duše do neba. On sprevádza svätých do ich príbytku. Michal vždy kráča pred Nepoškvrnenou, keď prichádza na návštevu na zem. Michal sa vždy zúčastňuje na mariánskych zjaveniach, aj keď jeho prítomnosť nevidia vizionári.
Danielova prorocká kniha nám o ňom hovorí ako o Danielovom pomocníkovi. Michal, jeden medzi prvými archanjelmi, prišiel mi na pomoc. Michal je opisovaný aj ako osobitný ochranca vyvoleného národa: „V tom čase povstane Michal, veľké knieža, čo stojí nad synmi tvojho národa.“ V prvom liste Solúnčanom sa sv. Pavol apoštol zmieňuje: „Keď totiž Pán zostúpi z nebies, na povel, hlas archanjela a Božej trúby najprv vstanú z mŕtvych tí, ktorí umreli v Kristovi.“
O archanjelovi GABRIELOVI sa vo Sv. písme hovorí štyri razy, dva razy v Danielových videniach. Prvým videním je boj kozla s baranom. Kozol predstavuje grécku ríšu, zlomí rohy barana predstavujúceho Perzskú ríšu, potom sám zmizne a prepustí miesto štyrom dravým zverom, symbolizujúcim štyri nástupnícke štáty.
Druhé videnie je o sedemdesiatich týždňoch. V dohľadnom čase príde aj oslobodenie spod útlaku Seleukidovcov a nie je už ani vzdialená doba Mesiáša: „I počul som nad Ulainom ľudský hlas, ktorý volal: Gabriel, vysvetli tam tému videnie! Ešte som hovoril v modlitbe, keď rýchle priletel muž Gabriel, ktorého som predtým videl vo videní.“ Dva razy spomína tiež Lukášovo evanjelium, keď sa v prvej kapitole hovorí o zvestovaní narodenia sv. Jána Krstiteľa a o zvestovaní narodenia Ježiša Krista.
RAFAEL – keď si otvoríme Tobiášovu knihu, je tam opísané, akú službu konal anjel Rafael starému a aj mladému Tobiáš ovi. Je sprievodcom, ochrancom a uzdravovateľom. Jeho meno sa uvádza niekoľko ráz. On je jeden zo siedmich anjelov, ktorí smú predstúpiť pred tvár Boha. Jeho úlohou je ochraňovať ľudí (v podobe mladíka ochraňoval Tobiáša juniora na jeho nebezpečnej ceste), predkladať Bohu ich prosby (zaniesol Bohu Tobiášovu a Sáriinu modlitbu) a uzdravovať chorých (vrátil zrak slepému Tobiášovi, ale aj oslobodil Sáru od zlého démona).
Náuka o anjeloch je pre nás veľmi dôležitá a potešiteľná, lebo pre človeka sú veľkou oporou. Vyprosujú, orodujú, ochraňujú ľudí, ktorí sa k nim modlia a prosia ich o to.

spracoval Ján Jenča, Víťaz

Všetko má svoj čas

Je tomu 14 rokov, čo sme v našej dedine v Ovčí stavali kostolík. A teraz prišiel ten čas, keď bolo treba všetko opraviť, očistiť a dať do pôvodného stavu. Ako človek, keď si potrebuje dať do poriadku svoje svedomie pri sv. spovedi. Náš kostolík potreboval opravu, maľovanie a veľké upratovanie, lebo v ňom prebýva sám Pán Boh. Z neho čerpáme veľké milosti, keď pri modlitbách a sv. omšiach vyprosujeme a ďakujeme za veľké dobrodenia, ktoré nám dáva v každodennom živote. „Lebo bez Božieho požehnania márne naše namáhania.“
Keď ten čas prišiel, náš duchovný otec nás oslovil. Kto koľko mohol, ako sa cítil, tak poskytol peňažnú pomoc; pritom nebolo treba veriacich napomínať. Chvála Pánu Bohu, už je to všetko upravené, ako nové. Pán Boh zaplať všetkým dobrodincom. Nech za to bohato odmení všetkých, ktorí prispeli svojou prácou a peniazmi na toto dielo.
Drahý Ježišu, ďakujem za toto dielo, lebo bez kostola by sme boli stratení. Ježišu, ty si povedal: „Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z tohto chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta.“

H. Hudáková, Ovčie