Je tomu 14 rokov, čo sme v našej dedine v Ovčí stavali kostolík. A teraz prišiel ten čas, keď bolo treba všetko opraviť, očistiť a dať do pôvodného stavu. Ako človek, keď si potrebuje dať do poriadku svoje svedomie pri sv. spovedi. Náš kostolík potreboval opravu, maľovanie a veľké upratovanie, lebo v ňom prebýva sám Pán Boh. Z neho čerpáme veľké milosti, keď pri modlitbách a sv. omšiach vyprosujeme a ďakujeme za veľké dobrodenia, ktoré nám dáva v každodennom živote. „Lebo bez Božieho požehnania márne naše namáhania.“
Keď ten čas prišiel, náš duchovný otec nás oslovil. Kto koľko mohol, ako sa cítil, tak poskytol peňažnú pomoc; pritom nebolo treba veriacich napomínať. Chvála Pánu Bohu, už je to všetko upravené, ako nové. Pán Boh zaplať všetkým dobrodincom. Nech za to bohato odmení všetkých, ktorí prispeli svojou prácou a peniazmi na toto dielo.
Drahý Ježišu, ďakujem za toto dielo, lebo bez kostola by sme boli stratení. Ježišu, ty si povedal: „Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z tohto chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta.“
H. Hudáková, Ovčie