Katolícky kňaz, pôsobiaci vo farnosti Pensylvánia v USA. Pôvod a korene však siahajú na Slovensko až do farnosti Víťaz!
Streli sme sa na fare u nášho duchovného otca Olivera, ktorý ma telefonicky informoval o vzácnej návšteve z USA. Až po osobnom kontakte som zistil, že pôvod duchovného otca Františka má korene v aj v našej dedinke Víťaz. Duchovný otec, mohli by ste sa nám predstaviť?
Moje meno je František Straka, tohto času duchovný otec osady (farnosti, pozn. redakcie) Nanebovzatia Panny Márie Nordhanten v Pensylvánii. Narodil som sa v Redingu v Pensylvánii v roku 1956, mamka bola Mária Uhrinová-Straková a otec bol Frank Straka. Boli sme osadníci v kostole Cyrila a Metoda v Redingu, ktorý je ešte otvorený. Chodil som do osadnej školy a potom do Redingskej centrálnej katolíckej vyššej školy. Po skončení školy som išiel do roboty, robil som ako účtovník. Keď som mal 25 rokov, išiel som do seminára. Tri roky som bol v Kolégiu sv. Františka Saleského a potom päť rokov v seminári sv. Karola Boromejského vo Philadelphii. Tam som bol vysvätený biskupom Thomasom Wallshom vo Hallertown v roku 1990.
A ako vznikalo vaše povolanie? Ako a kedy ste pocítili volanie, že chcete ísť za kňaza?
Je to zásluhou mojej babky, ktorá sa vždy modlila za to, aby som bol kňazom.
Ako sa volala vaša babka?
Apolónia Birošová, rodená Straková.
A teraz ešte povedzte, prečo ste vo Víťaze?
To je druhýkrát, čo som vo Víťaze, lebo babka pochádzala z Víťaza. Mám tu ešte príbuzných bratrancov a sesternice. Moja rodina je Mária Pacovská a Jozef Biroš z Víťaza, Emka a Mária Bialončíkové, Jozef Bialončík v Prešove, Štefan Bialončík vo Zvolene, Martin Bialončík v Bratislave a Janko Bialončík v Kežmarku.
Takže babka orodovala a modlila sa za to, aby ste boli kňazom?
Áno, veľmi sa modlila. Po ôsmych rokoch školy som mal primície. Odvtedy som mal už zopár pôsobísk. Dva roky som bol ako kaplán v osade Panny Márie Uhorskej, potom som išiel do osady svätej Terezky v Hallertown v Pensylvánii, tam som bol 8 rokov. Bol som preložený do osady Božského Srdca na západnú stranu Redingu, tam som bol 9 mesiacov, potom som išiel do osady Svätej Anny v Imalsku a tam som bol 16 mesiacov. Potom som bol ustanovený za farára v osade svätého Ducha v meste Betlehem, tam som bol 6 rokov. A posledné tri roky, až doposiaľ, som farárom v osade Nanebovzatia Panny Márie v Redingu.
Takže rodinnú väzbu poznáme. Ako, alebo čím teraz žije Cirkev v Amerike?
Myslím si, že tlak na Cirkev je v celom svete. Viete, ja mám dosť práce ako farár, ale s ľuďmi je to tak, že už nechcú byť v kostole. Niekedy bol kostol centrom každého života, dnes to tak nie je, ľudia sú radšej na futbale, alebo na baseballe! Máme problémy s kňazmi, nie je ich dostatok, preto kostoly musia byť zatvorené. Modlím sa, aby sa to vrátilo, aby to bolo tak ako predtým, ale neviem či to tak bude!
Ako je to u vás s mládežou a deťmi?
Teraz mám v mojej osade veľký počet mladých, prídu do kostola v nedeľu a to je všetko. Starších ľudí mám veľa zo Slovenska, tí pomáhajú všetci. V lete máme veľký farský výlet v lete, všelijaké pikniky, obedy a večere. Bez pomoci slovenských farníkov by to nešlo, každý by chcel prísť sa len zabávať, ale pomôcť nemá kto. Je zvykom robiť v týchto farnostiach, kde sú americkí Slováci, festivaly, niečo ako farský deň, kde ľudia dobrovoľne predtým varia, pečú slovenské jedlá a počas festivalu to predávajú, ľudia sa zabávajú a výťažok ide na chod farnosti. Ale stále sa zapájajú len tí starší, mladí sa prídu len zabaviť. A keď tí starí poumierajú, nebude festival.
Musím povedať, že mám veľký počet ľudí, ktorí sa o kostol starajú – máme štyri ženy, ktoré robia len kvetinovú výzdobu, kostolníka, ktorý sa stará o kňazské rúcha a upravuje oltáre pred svätou omšou, máme asi 15 – 16 ľudí, ktorí upratujú a ešte ďalší dvaja kostolníci, ktorí sa starajú o farskú budovu.
Koľko kostolov spravujete?
Teraz len jeden. V Amerike je akási nepísaná zásada, že jeden kostol tvorí jednu farnosť. Mám vo farnosti 815 rodín, asi 2 400 ľudí. Pol osady sú Slováci a pol Američania. Čisto slovenská farnosť teraz už nie je. Nemodlím sa po slovensky, iba keď na nejakom pohrebe staršieho Slováka, tak si zaspievame po slovensky.
Ktorú pieseň ešte poznajú títo americkí Slováci?
„Odpočívajte v pokoji“, alebo majú ešte radi „Slávne meno Márie…“
Myslíte si, že by sa ešte dalo niečo robiť okolo tej vašej slovenskej tradície, či už nemá nikto chuť sa tomu venovať?
Myslím, že sa budem držať ľudí, ktorí nám pomáhajú. Možno budem žiť ešte 15 rokov a potom neviem. Mladí ľudia sa už nezapájajú do tradícií ich predkov, už iba konzumujú čo im starší pripravia!
Aj k nám na Slovensko sa prenieslo to, že mládež preferuje konzumný a svetský život, je im bližší, myslia si, že sa dá žiť iba z toho. Myslím si, že kto sa duchovne neobčerstvuje, neoživuje, neočisťuje, tak ho ten svet pohltí.
Je to presne tak.
Máte aj veselšie zážitky z farnosti? Spomínate si na niečo?
(Smiech.) Mal som dobrý kňazský život! Vďaka Bohu som kňazom 20 rokov, o päť rokov budem mať strieborné jubileum.
Mohli by ste niečo odkázať pre našich čitateľov Spektra a pre Víťazancov zvlášť.
Buďte zdraví a buďte verní synovia a dcéry nášho Ježiša Krista Spasiteľa a večného Otca.
Ďakujem pekne za rozhovor.
pripravili: M. Gondová, M. Magda snímky: M. Magda st.