Značka: Spektrum 2005 – 4

Dotĺklo šľachetné srdce nášho milovaného pápeža Jána Pavla II. V pokornom postoji Sv. Otca, pred sochou Panny Márie fatimskej, ktorá vo svojej korune na hlave drží guľku z atentátu na Sv. Otca z 13. mája 1981, je vyjadrením jeho životného kréda: „Totus Tuus!“, „Celý Tvoj, Mária!”

Tak ako Mária statočne pretrpela a niesla bolesti svojho Syna až na smrť pod krížom, vediac, že to utrpenie malo zmysel, tak náš milovaný Sv. Otec Ján Pavol II. jej bol podobný. Aj on trpel za bolesti tohto sveta. Jeho fyzické utrpenie však bolo preňho oproti duševnému utrpeniu vedľajšie. Jeho úrad nebol len v Ríme, ale na celom svete, kde vkročila jeho noha. Vidiac toľkú nespravodlivosť, utrpenie, vojny prosil, vyzýval a burcoval svedomie k spravodlivejšiemu rozdeľovaniu dobier tohto sveta. Bol proti akémukoľvek násiliu a vždy hovoril, že všetky problémy sa dajú riešiť komunikáciou, slovom, ak žijeme večné Slovo – Krista.
Slovensko malo to šťastie, že ho navštívil trikrát. Naposledy v roku 2003. Spolu s manželom sme sa zúčastnili na jeho návšteve v Banskej Bystrici. Napriek chladnému a daždivému počasiu sme boli na námestí už o 6:00 h ráno. Mali sme to šťastie, že sme mali lístky v koridore tesne pred Sv. Otcom. Keď okolo jedenástej hodiny prichádzal Sv. Otec na námestie, moje oči plné sĺz preplakali celú sv. omšu. Slzy mi tiekli samé. Boli to slzy radosti, ale aj lúčenia, pretože všetci sme v podvedomí cítili, že to bola návšteva rozlúčky so Slovenskom. Miloval slovenský národ osobitným spôsobom. Vkladal doňho veľké nadeje pre zjednocujúcu sa Európu. Kiežby jeho slová k slovenskému národu padli na úrodnú pôdu.
Ján Pavol II., oroduj za náš slovenský národ u Boha! Aby sa konečne zjednotil a pod ochranou Matky Sedembolestnej, ktorú si zvolil za patrónku, zachoval vieru aj v zjednotenej Európe. Lebo bez viery je život prázdny a nezmyselný.
Na sviatok sv. Karola Boromejského v roku 1981 básnik Gorazd Zvonický napísal prekrásnu báseň “Svätý Otče!” Autora za túto báseň pápež objal. To hovorí za všetko. To objatie nebolo len pre Gorazda Zvonického, ale pre celý slovenský národ. Sv. Otče, Ján Pavol II., oroduj za nás! Vieme, že si nás miloval. A aj v mojom srdci si brázdu vyoral. Ďakujem ti, sv. Otče!

Anna and Jozef Biros

Dnes mojej lýre dajte požehnanie,
nech dobré slová vyhrknú jej z úst,
keď proti chladným prúdom teplo vanie,
by sám Ježiš k nám šiel na odpust.

Pred zástupom som ušiel na figovník,
lebo som stále drobnej postavy,
že srdce si tu obohatí slovník,
ak Boh sa azda pri mne zastaví …

Hej, ohriakli ma: Zachej,
kam sa driapeš?
Chceš narobiť nám k sviatku oštary?
Ja odvetil som: Cestou pôjde pápež,
a chcem ho vidieť z tváre do tváre!

Vitajte teda, Otče, u Zacheja,
čo neviete klamať, kradnúť na mýte!
Tu v každom kúte Boh je pánom, nie ja.
Je plodom námah, čo tu vidíte.

Nie, moje srdce nič si neponechá,
nech o všetko sa delí chudoba!
Mne stačí rohož, svieca,
chlieb a strecha:
kto rád má Krista, sa mu podobá.

Snáď veľkomožní, chmúrni farizeji
ošomrú aj Vás pre tú návštevu,
ale Vy viete ľuďom v beznádeji
vliať vieru, lásku, pravdu – bez hnevu.

Keďže som nikdy nemal právo na clo,
nemám Vám čo dať z príjmov, zo zeme,
no ak zlé slovo by Vám na tieň kväclo,
ja, moja čeľaď hneď ho zmyjeme.

Napokon ešte jeden dar Vám podám,
ktorým som ja a moji priatelia.
Na čele s Vami čeľme nepohodám!
Tí, čo chcú strieľať, nech nás zastrelia!

Odteraz môj dom prekypovať bude
veľpožehnaním, čo ste dali mi …
Naveky Vám zaň vďačí z hrdej hrude
najmenším hádam, medzi malými.

Gorazd Zvonický

Nový pápež Benedikt XVI. je inšpirovaný pontifikátom Benedikta XV. a úlohou, ktorú mal patrón Európy, svätý Benedikt z Nursie (meno Benedikt z lat. benedictus – „požehnaný, blahoslavený“).
Posledným z pápežov, ktorý si zvolil toto meno, bol Talian Giacomo della Chiesa – Benedikt XV. (1914-1922). Za pápeža Leva XIII. bol štátnym podsekretárom, neskôr sa stal boloňským arcibiskupom; kardinálom sa stal iba krátko pred svojím zvolením za pápeža. Vďaka svojej pápežskej neutralite v čase I. svetovej vojny si získal politickú vážnosť. 1. augusta roku 1917 poslal všetkým vedúcim mocnostiam diplomatickú nótu, v ktorej žiadal o mierové riešenie konfliktu. Po tomto neúspešnom pokuse sústredil všetko svoje úsilie na to, aby zmiernil utrpenie a biedu zapríčinené vojnou.
Benedikt XV. bol šľachetného a vyrovnaného charakteru, muž veľmi inteligentný a zároveň skromný.

-re-

Pápež si po svojom zvolení mení svoje meno. Je to jedna z prvých otázok, ktorú nový pápež po zvolení dostane: „Aké meno si volíš?“ Odkiaľ sa vzala táto tradícia?

Zmena mena je starým zvykom, ktorý nachádzame už v Starom zákone. Ak Boh niekoho vyvolil na mimoriadnu úlohu, zároveň mu zmenil i meno. Znamenalo to úplné odovzdanie sa na novú úlohu, ktorú pre neho Boh pripravil. Spomeňme si len na Abrama a jeho ženu Sarai, ktorí dostali nové mená – Abrahám a Sára. Nový pápež si teda mení meno, lebo dostal od Boha nové poslanie.
Aby sme však pochopili i praktický zmysel zmeny mena, musíme zájsť do roku 533, keď bol za pápeža zvolený Mercurius. Jeho meno bolo pohanské a tak si ho rozhodol zmeniť. Vybral si meno Ján. Okolo roku 1000 bola zmena mena niečím prirodzeným. V roku 1009, keď bol za pápeža zvolený Pietro Buccaporca, zmenil si svoje meno, lebo sa cítil nehodným nosiť meno prvého pápeža – sv. Petra.
Nové meno si každý z pápežov volí sám podľa vlastných kritérií. Väčšinou však ide o želanie nasledovať v diele niektorého z predošlých pápežov. Kardinál Wojtyla si v roku 1978 zvolil meno Ján Pavol II., nakoľko sa rozhodol pokračovať v započatom diele uskutočňovania II. vatikánskeho koncilu. Zvolil si teda meno po Jánovi XXIII. a Pavlovi VI.. Keďže podobné želanie mal pred ním i Ján Pavol I., ktorý bol pápežom len 33 dní, za menom pribudlo číslo II.
Najčastejšie mená pápežov: Ján – 23x, Gregor – 16x, Benedikt – 15x, Klement – 14x, Inocent – 13x, Lev – 13x a Pius – 12x.

-re-

Po veľkom pápežovi – filozofovi prichádza nový pápež – veľký teológ. Jozef Ratzinger, jeden z najvplyvnejších mužov Cirkvi, sa veľmi často vyslovoval k základným otázkam budúcnosti Cirkvi, pápežstva a medzináboženského dialógu. V zjednocujúcej sa Európe jednoznačne vyhlasoval, že Európu nemožno budovať bez Boha. Nevyhýbal sa ani pálčivým otázkam súčasného sveta ako je antikoncepcia, svätenie žien, celibát, ale rovnako aj otázke sociálnej, ako sú dane alebo západný hospodársky systém.
Narodil sa v Marktlu na Inne v Hornom Bavorsku na Bielu sobotu 16. apríla 1927. Otec Jozef bol žandár v hodnosti komisára, skôr platom chudobný, matka Mária sa venovala výchove troch detí. Otec bol spravodlivý, ale veľmi prísny a zároveň srdečný. Obaja rodičia boli veľmi nábožní. Po nástupe Hitlera k moci bol jeho život veľmi rozmanitý. Nikdy netajil, že ako mladý študent mal problém s Hitlerjugendom. Nakoľko to bola organizácia od roku 1941 povinná, jeho brat musel byť členom tejto organizácie. Jozef Ratzinger sám hovorí, že on mal akési šťastie, že ho od problému ochránil jeho učiteľ, ktorý sám bol síce nacistom, ale poctivým mužom, ktorý túto nepríjemnú otázku vyriešil za neho.
Ako 16-ročný musel zanechať seminár v Traunsteine, narukovať v Mníchove k protilietadlovej jednotke. Po vojne vstúpil do freisinského seminára. Za kňaza bol vysvätený v roku 1951. Stal sa jedným z najmladších profesorov v Nemecku. Ako profesor pôsobil v Bonne, Münsteri, Tübingene a Rezne. Neskôr sa stal poradcom kardinála Fringsa v Kolíne, s ktorým sa zúčastnil na Druhom vatikánskom koncile (1962-65).
V roku 1977 sa stal mníchovským biskupom a o tri mesiace neskôr ho pápež Pavol VI. povýšil na kardinála. Pápež Ján Pavol II. ho povolal v roku 1981 za prefekta Kongregácie pre náuku viery a neskôr ho vymenoval za dekana kardinálskeho kolégia.
19. apríla bol zvolený za pápeža a vybral si meno Benedikt XVI.

-re-

Pondelok 18. 4. 2005 – Prvý deň konkláve
– 10:00 Bazilika sv. Petra – sv. omša za vyvolenie nového pápeža. Kardinál Ratzinger, dekan kardinálskeho kolégia predsedá sláveniu Eucharistie za vyvolenie pápeža na úvod konkláve. Vo svojej homílii adresoval kardinálom o. i. aj tieto slová: „V tomto momente veľkej zodpovednosti kardináli zídení na konkláve majú zvoliť pastiera, ktorý nás povedie k poznaniu Krista, v dobe poznačenej diktatúrou relativizmu.“
– 16:30 Procesia zo sály Požehnania do Sixtínskej kaplnky. Za spevu Litánií k všetkým svätým sa 115 kardinálov – voličov v procesii presunulo do Sixtínskej kaplnky. V kaplnke zaznel hymnus k Duchu Svätému – Veni Creator Spiritus. Dekan kardinálskeho kolégia kardinál Ratzinger spolu so zhromaždenými kardinálmi prednáša predpísanú prísahu a každý z účastníkov konkláve ju potvrdzuje položením ruky na otvorený Evanjeliár, umiestnený v centre Sixtínskej kaplnky.
– 17:25 Extra omnes. Pápežský ceremonár P. Marini vyhlásil „Extra omnes“ a vzápätí sa dvere Sixtínskej kaplnky zatvorili.
– 20:04 Čierny dym. Znak toho, že v prvom kole nikto z kardinálov nezískal potrebné kvórum 2/3 hlasov.
Utorok 19. 4. 2005 – Druhý deň konkláve
– 11:52 Svetlý, neskôr čierny dym. Z komína vychádza dym svetlej farby, čo spôsobuje senzáciu na Nám. sv. Petra. Dym bol na prvý pohľad bielej farby, po chvíli stmavol, až nakoniec celkom sčernel. Zvony na Bazilike sv. Petra nebijú, čo je jasným znakom, že pápež ešte nebol zvolený.
– 17:50 Biely dym a hlahol zvonov na Bazilike sv. Petra je neklamným znakom toho, že voľba kardinálov bola úspešná. Cirkev našla nástupcu Ján Pavla II. a svojho nového duchovného vodcu.
– 18:33 Svätopeterské námestie sa zapĺňa do posledného miesta. Pohľady zhromaždených sa upierajú na hlavný balkón Baziliky Sv. Petra.
– 18:48 Kardinál, protodiakon svätej rímskej Cirkvi Estevez tradičnou latinskou formulou Annuntio vobis gaudiam magnum, habemus Papam (Zvestujem Vám veľkú radosť, máme pápeža) oznámil, že na pápežský stolec svätej rímskej Cirkvi bol zvolený kardinál Joseph Ratzinger a vybral si meno Benedikt XVI.
– 18:50 Prvé slová pápeža Ratzingera z balkóna požehnaní Baziliky sv. Petra: „Po veľkom pápežovi Jánovi Pavlovi II. ctihodní kardináli zvolili mňa, jednoduchého a pokorného robotníka v Pánovej vinici.“
– 18:52 Prvé Urbi et Orbi Benedikta XVI. „Benedetto! Benedetto!“, desaťtisíce veriacich zhromaždených na námestí sv. Petra skanduje novému pápežovi. Po chvíli pápež Benedikt XVI. udeľuje svoje prvé požehnanie Urbi et Orbi.
Streda 20. 4. 2005 – Ukončenie konklávy
– 9:00 Novozvolený pápež predsedal sláveniu Eucharistie v Sixtínskej kaplnke. Vo svojom prvom posolstve sa obrátil ku všetkým ľuďom dobrej vôle a naznačil hlavné ciele svojho pontifikátu:
• chce pokračovať v úsilí svojich predchodcov – aktualizovať II. vatikánsky koncil, ktorý Ján Pavol II. nazval „buzolou“ pre orientáciu v treťom tisícročí
• pracovať na poli ekumenizmu, na obnovení plnej a viditeľnej jednoty všetkých, čo nasledujú Krista
• chce prinášať ľuďom dneška nie svoje svetlo, ale svetlo Kristovo
• pokračovať v dialógu s predstaviteľmi svetskej moci pre lepšiu budúcnosť všetkých ľudí.
V závere svojho posolstva sa obrátil k mladým, ktorí sú budúcnosťou a nádejou Cirkvi a s ktorými sa rád stretne v lete tohto roku na Svetových dňoch mládeže v Kolíne nad Rýnom.
Nedeľa 24. 4. 2005
Slávnostná inauguračná svätá omša na začiatok pontifikátu Benedikta XVI. na Námestí sv. Petra v Ríme o 10:00 hod.

-re-

Dňa 19. apríla 2005 krátko pred 18. hodinou vyšiel z komína Sixtínskej kaplnky biely dym, čo je podľa tradície signálom, že bol zvolený nový pápež.
Približne o hodinu neskôr bol na balkóne Baziliky sv. Petra predstavený svetu nový pápež. Stal sa ním doterajší prefekt Kongregácie pre náuku viery, nemecký kardinál Jozef Ratzinger. Pre pontifikát si zvolil meno Benedikt XVI.
Pápež Benedikt XVI. je 265. pápežom v histórii katolíckej Cirkvi.