Novinky zo života rímskokatolíckej farnosti sv. Jozefa, Víťaz. On-line verzia časopisu SPEKTRUM
Pomôž mi,
aby som hľadal to, čo ma zbližuje s inými
a vyhýbal sa tomu, čo ma od nich odďaľuje.
Dopraj odpočinok aj tým,
ktorí sa nemôžu vzdialiť
od svojich každodenných povinností.
A keď sa vrátim z prázdnin,
daj, aby sme všetci pracovali svorne v láske.
-re-
Posväť sa meno tvoje. Otče, nech je známe tvoje meno po celej zemi! Zjav svätosť svojho mena, aby bolo uctievané, oslavované a vážené medzi ľuďmi. Nech ľudia pochopia, že ty si Abba, Otecko, ktorý sa raduje zo svojich detí. Nech spoznajú tvoje milosrdenstvo a milosť, aby sa všetci tí, ktorých zväzuje hriech alebo bolesť, obrátili k tebe a zakúsili uzdravenie a útechu. Nech spoznajú tvoju veľkosť, aby všetci ľudia oslavovali tvoj majestát!
Príď kráľovstvo tvoje, buď vôľa tvoja. Nech príde teraz, Otče! Nech sa deje tvoja vôľa v našich životoch. Ukáž nám svoju vôľu, keď ťa počúvame pri modlitbách a keď čítame tvoje slovo. Daruj nám nadšenie plniť ju tu na zemi, ako sa deje v nebi. Otče, osloboď nás od egoizmu, strachu, starostí a bolestí. Nech radosť tvojho kráľovstva vstúpi do našich sŕdc.
Chlieb náš každodenný daj nám dnes. Otče, patria ti všetky nebeské sýpky. Otvor ich a zahrň nás pokladmi múdrosti a poznania, odvahy a trpezlivosti, sebaovládania a lásky. Sme hladní a smädní po tebe – nasýť nás chlebom života, tvojím Synom Ježišom. Naplň nás jeho prítomnosťou a silou, jeho uzdravením a milosrdenstvom. Nasýť nás a zachovaj v nás dnes svoj život.
Odpusť nám naše viny. Odpusť nám našu neveru, reptanie a strach. Vymaž naše dlhy, ktoré sme si nahromadili vďaka nedostatočnej poslušnosti a zdržanlivosti a vďaka zatrpknutosti, zlosti a nevšímavosti voči iným. Otče, ty robíš všetko nové; daruj nám nové srdcia a mysle! No nielen nám, ale aj všetkému stvoreniu na celej zemi. Pomôž nám odpustiť tým, čo nás zranili, ako aj my túžime, aby si ty úplne odpustil nám.
Neuveď nás do pokušenia. Usmerňuj nás vo svojej pravde, Otče, a veď nás. Vieš o veciach, ktoré nás vábia k sebe, odvádzajú od teba a lákajú nás uzavrieť kompromis so Zlým. Poznáš naše slabosti – ochraňuj nás, Pane! Osloboď nás a uvoľni od pút všetkých lží a podvodov diabla, s ktorými sme doteraz súhlasili. Všemohúci Otče, drž nás pevne, aby nás nič a nikto nemohol vytrhnúť z tvojho milujúceho objatia!
Otče, nech moc a sláva tvojho kráľovstva žiari dnes cez nás, aby vďaka nášmu príkladu svet mohol oslavovať tvoje sväté meno!
prevzaté z mesačníka Slovo medzi nami
So zlom sa často stretávame v štyroch rovinách: keď sa snažíme napredovať, keď hľadáme pokoj, keď sa stretávame s Bohom a keď spoznávame, ako zlo zasiahlo do nášho vzťahu s ním. Prijmite pozvanie na cestu poznania, ako sa vyrovnávať so zlom vo svojom živote a ako ho využiť …
Štvrťhodinka úprimnosti
Je veľa ľudí, ktorí si spytujú svedomie každý deň, no nenájdu pokoj. To preto, lebo neodpustili sami sebe a neobjavili Božie milosrdenstvo. Boh totiž bez ohľadu na počet a veľkosť hriechov túži hriešnika objať …
Spytovanie svedomia nie je odpočtom či štatistikou, ale v prvom rade rozhovorom o vzájomnej láske medzi Bohom a človekom a o tom, čo zranilo túto lásku. Preto viac než počet hriechov nás musí mrzieť, že každý hriech nás vzďaľuje od Boha a jeho lásky.
Bez pravidelného spytovania svedomia nebudeme ďalej duchovne napredovať. Vďaka nemu spoznávame sami seba, zisťujeme, kedy a prečo zlyhávame. Ale hlavne zakúšame Božiu lásku, ktorá nás neodsudzuje, pretože Boh nás napriek slabostiam miluje.
Spytovanie svedomia je najlepšie praktizovať denne, a to pred spánkom. Hoci celý akt trvá len niekoľko minút, je skvelým zakončením dňa, dáva nám možnosť ísť na odpočinok s pokojom v duši a ráno začínať deň s čistým štítom.
Návod na spytovanie svedomia
• Prvým krokom je vďačnosť Bohu za všetky dary, ktorými nás obdaroval a za milosť, ktorou počas dňa sprevádzal naše kroky. Táto vďačnosť nám pomôže spoznať, ako sa Boh o nás stará.
• Druhým krokom je prosba o milosť spoznať hriechy a zbaviť sa ich. Spoznať hriech znamená uvedomiť si, že vlastnými silami sa od neho neoslobodíme a potrebujeme na to Božiu milosť.
• Tretím krokom je túžba rozpoznať, ktoré myšlienky, slová a skutky nás vzdialili od Božej lásky. Je to otázka po tom, akou silou odpovedáme na lásku Boha k nám a nakoľko o nej svedčíme v našom živote.
• Štvrtým krokom je prosba k Bohu za odpustenie chýb. Potrebujeme odpustiť tým, ktorí nás zranili, aby sme mohli prosiť o odpustenie tých, ktorých sme zranili my sami, aby aj Boh mohol odpustiť nám. Pretože odpustenie je vzájomným darom. Nakoniec človek odpúšťa sám sebe, keď sa prijíma taký, aký je, to znamená aj s chybami a zlyhaniami.
• A posledným piatym krokom je ľútosť nad vlastnými hriechmi, pričom jej veľkosť rastie s veľkosťou lásky k Bohu. Lebo čím viac ho milujeme, tým viac sme citliví na to, čo nás od neho odlučuje. Následné predsavzatie je prejavom ľútosti a znakom toho, že sa chceme polepšiť. Nejde len o akt vôle, ale aj o odovzdanie sa do Božích rúk, pretože v boji s hriechom potrebujeme pomoc Boha.
Spytovanie svedomia robí človeka vnútorne integrovanejším a pomáha mu uvedomiť si, ako sa pozornosť jeho srdca a rozumu triešti na množstvo nepodstatných vecí, namiesto toho, aby odpovedal na Božiu lásku.
Písanie do piesku
Vždy sa nájdu ľudia, ktorí nám budú tvrdiť, že Boh je akýsi policajt alebo špión, ktorý nás sleduje a je nám vo dne i v noci neustále v pätách. Akoby si Boh všetko zapisoval do veľkej knihy naše chyby a hriechy, naše dobré i zlé vlastnosti …
Ale prečo by mal byť Boh na nás taký prísny a prečo by mal byť dokonca proti nám? Prečo by mal byť naším nepriateľom? A prečo sa niektorí ľudia snažia z Boha urobiť počítač, ktorý nikdy neprestane všetko zaznamenávať? Boh nie je stroj! Chcete dôkaz? Jedinou Ježišovou účtovnou knihou je piesok …
Už ste niekedy stratili niečo v piesku? A skúsili ste to hľadať? Piesok pohltí všetko, všetko zasype. Na piesku nič nezostane – všetko sa v ňom stratí. Žena obvinená z hriechu stojí pred Ježišom, on píše po zemi, lebo pre neho je hriech už odpustený (Jn 8, 1-12). Pre Ježiša je hriech zmazaný, ako všetko, čo je napísané do piesku …
Cesta k dokonalosti
Ako duchovne napredovať? Veľa ľudí sa chce zmeniť hneď a vo všetkom. Časom však zistia, že sa nezmenili v ničom a znechutení vzdávajú duchovný boj. Lenže nemožno brať vrchol dokonalosti bezhlavým útokom. Niektoré hriechy sú hlboko zakorenené, iné sú zlozvykmi, niektoré vyžadujú pevnú vôľu, s ďalšími budeme bojovať do konca života. To neznamená, že sa máme uspokojiť s tým, akí sme. Musíme však prijať skutočnosť, že cesta k dokonalosti vedie pomalými krokmi. A hoci sa to nezdá, práve pomalé napredovanie prináša radosť z každého úspechu. Ak aj zlyháme, Božia náruč nás čaká, Boh nám nevyčíta náš hriech, ale miluje nás takých, akí sme …
Cesta k pokoju …
Zlo, o ktorom každodenne počúvame v rádiu alebo v televízii, je len vonkajším prejavom zla nachádzajúceho sa v ľudskom srdci. Vo svete nebude mier a pokoj, dokiaľ nebude mier a pokoj v ľudskom srdci. Podľa Jóba je ľudský život na zemi nepretržitým bojom, ktorý musíme vyhrať vo svojom srdci. Až keď na duchovnom bojisku prehráme jeden boj za druhým, konečne zistíme, že žiadny boj nevyhráme bez sily, ktorá nás presahuje.
Toto ponaučenie si vzal k srdcu sv. Pavol, keď ďakoval Bohu za svoju slabosť, lebo vďaka nej si uvedomil, že bez Boha v nijakom boji nad sebou nevyhrá. A tak i hriešnosť sa môže stať cestou k dokonalosti, ak privedie človeka k tomu, aby sa v slabosti obrátil na toho, kto jediný mu môže pomôcť. Cesta k pokoju je tak dláždená duchovnými zápasmi. Boh nám už dávno odpustil. Otvoríme sa jeho pôsobeniu? Bez jeho pomoci neprerušíme opakujúcu sa reťaz hriechov v našom živote …
Tomáš Hupka, Autor je publicista a doktorant Teologickej fakulty Trnavskej univerzity.
Ak sa v horúcich dňoch budeme občerstvovať dúškami pramenitej vody zo studničky, možno nám príde na myseľ známy evanjeliový príbeh o Ježišovi a Samaritánke. Ježiš jej povedal: „Každý, kto pije túto vodu, bude opäť smädný. Ale kto sa napije z vody, ktorú mu ja dám, nebude žízniť naveky.“ A žena mu vravela: „Pane, daj, mi takej vody, aby som už nebola smädná a nemuse-la sem chodiť čerpať!“ (porov. Lk 19, 13–15)
Unavení ako žena Samaritánka, oddychujúc pri lesnom prameni, si uvedomíme potrebu čerpať zo živého prameňa, neuspokojiť sa s mlákou povrch-nosti v živote, ale zakúsiť občerstvujúcu prítom-nosť Ježiša v prameni, ktorý prúdi do večnosti. Tým prameňom je modlitba. V tôni lesa po dúšku čerstvej vody bude vyvierajúca modlitba z nášho srdca, ako povedal Ježiš, „hodinou“ v ktorej sa praví ctitelia budú klaňať Otcovi v Duchu a pravde. Modlitba je „hodinou“, pravdy o stvorenom svete, o veľkom kozme, o láske k Stvoriteľovi, o malosti človeka, o túžbe človeka zahasiť smäd, o kame-ňoch, ktoré budú kričať, ak človek nebude radostne veľkým hlasom chváliť Boha za všetky zázraky, ktoré vidí.
V letných časoch nás úprimná modlitba osvie-ži, zaplní prázdnotu srdca a pozdvihne dušu k nebesiam. Nezabudnime na tento prameň živej vody. Na začiatku letného času, času voľna, dovoleniek, oddychu ponúkam všetkým prvý hlt osviežujúcej modlitby:
Oliver Székely, duchovný otec