V dnešnej dobe je potrebné zdôrazňovať, že dobro existuje a že zvíťazí, pretože Boh je dobrotivý a preukazuje dobrodenia. Dobro je to, čo prebúdza, chráni a podporuje život, bratstvo a spoločenstvo. Zodpovednosť voči blížnemu značí chcieť a robiť druhému dobro, a tiež túžiť po tom, aby sa otvoril logike dobra.
Sväté písmo upozorňuje na nebezpečenstvo tvrdého srdca. V podobenstve o dobrom Samaritánovi kňaz a levita ľahostajne obchádzajú človeka, ktorého okradli a zbili zbojníci a v podobenstve o boháčovi si zasa človek presýtený dobrotami nevšíma situáciu chudobného Lazára, ktorý umiera hladom pred jeho dverami. V oboch prípadoch ide o presný opak toho, čo znamená „všímať si jeden druhého“, hľadieť na neho s láskou a súcitom. Takému ľudskému a láskyplnému pohľadu na brata bráni často materiálne bohatstvo a presýtenosť, ale aj uprednostňovanie vlastných záujmov a starostí pred všetkým ostatným. Naše srdce nikdy nesmie byť tak úplne pohltené našimi záležitosťami a problémami, že ostane hluché k volaniu chudobného.
Dôležitým rozmerom kresťanskej lásky je skutok duchovného milosrdenstva napomínanie hriešnikov. Zoči-voči zlu netreba mlčať. Pohnútkou kresťanského napomínania však nikdy nesmie byť duch odsúdenia alebo obviňovania: vždy sa má konať z lásky a milosrdenstva a vychádzať zo skutočnej starosti o dobro brata. Apoštol Pavol hovorí: „Bratia, keby aj niekoho pristihli pri nejakom poklesku, vy, ktorí ste duchovní, napravte ho v duchu miernosti; a daj si pozor, aby si aj ty neupadol do pokušenia.“ Bratské napomínanie slúži k spoločnému napredovaniu k svätosti. Je dôležitou službou pomôcť dospieť k pravdivému sebapoznaniu, aby sme zlepšili vlastný život a spravodlivo kráčali po Pánovej ceste.
My kresťania skrze Eucharistiu žijeme v spoločenstve, čo značí, že ten druhý ku mne patrí a jeho život, jeho spása sa týka môjho života a mojej spásy. Náš život je spojený s tými druhými v dobrom i v zlom. V Cirkvi sa táto vzájomnosť prejavuje tým, že spoločenstvo neprestajne robí pokánie a prosí o odpustenie za hriechy svojich detí, ale sa aj vždy teší z nového svedectva čnosti a lásky, ktoré v ňom rozkvitlo a oslavuje ho.
Cieľom vzájomne venovanej pozornosti je povzbudzovať sa k čoraz účinnejšej láske v očakávaní večného života v Bohu. Čas života je vzácnou príležitosťou, aby sme objavili a konali dobro z lásky k Bohu. Svätý Pavol nás vyzýva: „Predbiehajte sa vzájomne v úctivosti.“
Všetci sa usilujme predbiehať sa v láske, v službe a v dobrých skutkoch. Táto výzva nech naplní posvätnom štyridsaťdňový pôstny čas prípravy na Veľkú noc.
z pôstneho posolstva Svätého Otca Benedikta XVI.