Ó, klinec krvavý, si celá alej krásy:
krv, bolesť, rozkoše a stará rajská hudba;
moja láska smutná bozkáva ti vlasy,
z ktorých bolesť vanie, sen i moja sudba …
Ó, klinec krvavý, si hĺbkou lásky tajov;
albatros zo snov utkaný a svedok našich májov:
bols‘ nemým slovom našich sŕdc a rečou našich bájí,
len sýtosť tvoja hovorí, čo všetko v sebe tají.
V idylách tvojich pokorných a v tôni nežných čarokrás
sme pili víno poznania i ťažký smútok hodokvas.
Ó, vráť nám, klinec krvavý, čo bolo iba, iba raz …:
to vykúpenie z bolesti, čo láska v sebe nosí,
tú KRÁSU SLZY NAJKRAJŠEJ, čo za mňa ronil ktosi,
čo v tvojich listoch doznieva jak tichá pieseň rosy.
Mikuláš Šprinc