Milí priatelia v Kristovi!


Po svete chodí mnoho ľudí, ktorí vyznávajú, že sú ateisti a hanobia náboženstvo, že to nie je nič iné ako iba povery, ktoré spôsobili väčšinu problémov na svete, ak nie všetky. Na nedávnej ceste do USA som zažil bývalého guvernéra jedného zo štátov, ktorý trúfalo vyhlasoval, že všetky vojny spôsobilo náboženstvo. To je výpoveď, ktorú som počul od mnohých ateistov. Nikto mu neprotirečil, a tak sa zdalo, že to, čo povedal, je fakt, hoci v skutočnosti je to nezmysel. Uvádzam na dôkaz niekoľko príkladov:

– vojny medzi Francúzskom a Anglickom boli vo všeobecnosti o nadvláde a absolútnej moci,

– americká vojna za nezávislosť sa začala kvôli daniam z čaju,

– americká občianska vojna bola o otroctve,

– napoleonské vojny boli o ovládaní území a národov,

– vojna Číny a Ruska bola o ovládaní územia,

– prvú svetovú vojnu spôsobil atentát na rakúskeho arcivojvodu Ferdinanda a jeho manželku srbskými teroristami Čiernej ruky a vyvolali ju aj politické aliancie a túžba po moci,

– druhú svetovú vojnu vyvolala nacistická socialistická strana v Nemecku, a nemecké vojská vtrhli do krajín Európy,

– vojna vo Vietname bola bojom proti komunistom,

– kórejská vojna bola tiež bojom proti komunistom.

Bolo by možné uviesť ešte omnoho viac príkladov vojen, ktoré nezapríčinilo náboženstvo. To neznamená, že náboženstvo nespôsobilo nijaké vojny, ale rozhodne nie je jedinou príčinou vojen – veď ani dve svetové vojny neboli o náboženstve.
Ateizmus samotný však hral veľkú úlohu ako príčina vojen a túto skutočnosť ateisti často ignorujú alebo popierajú.

Ateisti vyhlasujú, že v ateistickom svete by všetko bolo oveľa lepšie ako vo svete ovplyvňovanom náboženstvom, ale ak sa na to pozrieme bližšie, je jasné, že tomu tak nie je.

Počas vlády ruských komunistov bol život veľmi ťažký a milióny ľudí bolo zavraždených. Čína pod vládou Mao Ce Tunga stála mnohých ľudí život a utrpenie, čo zapríčinila kultúrna revolúcia. Pol Pot a jeho „ideálny komunistický štát“ v Kambodži si znova vyžiadal milióny zabitých ľudí. Za Ho Či Minha vo Vietname je to to isté. Aj za Kima v Severnej Kórey. Všetky tieto ateistické štáty majú spoločné rysy. Ľudia mali alebo majú málo slobody, mnohí boli alebo sú mučení či zabíjaní, mnohí sú bez jedla a mnohí sú väznení, lebo nesúhlasia s líniou strany. To málo z náboženstva, čo je povolené, štát kontroluje, aby vyhovovalo jeho zámerom. To sú plody ateizmu.

Spomínam si, že som nedávno počul Richarda Dawkinsa, dobre známeho ateistu, vyhlásiť, že jediným dôvodom, prečo ľudia veria v Boha je, že ich to naučili rodičia, keď boli malí a vymyli im mozgy, aby verili v Boha. Že vraj deti veria v Boha, lebo im to rodičia tak povedali a rovnako ako príbehu o Santa Clausovi veria aj príbehu o Ježišovi. Avšak ignoroval skutočnosť, že keď deti vyrastú, uvedomia si pravdu o Santa Clausovi a o tom, že prichádza komínom s darčekmi, atď. No napriek tomu mnohé, keď vyrastú, s tou istou múdrosťou si zachovajú svoju vieru v Boha a v mysli, v srdci a v duši si uvedomia, že Boh je reálny. Udržia si svoju vieru pre osobnú vieru a skúsenosť a nie preto, že im o tom rozprávali.

Teda Dawkinsove výpovede totálne ignorujú krajiny ako Rusko, kde komunistický štát vládol 70 rokov. Komunistický štát prenasledoval náboženstvo, zakázal náboženstvo, zabíjal, väznil a preškoľoval veriacich. Pravoslávnej cirkvi dovolil iba obmedzenú činnosť, ktorá bola kontrolovaná štátom, ale to nebola náboženská sloboda. V školách a doma bolo zakázané diskutovať o náboženstve, či vyučovať ho. Avšak aj po 70 rokoch tohto režimu, keď sa Rusko vymanilo z komunizmu, mnohí ľudia si kresťanstvo zachovali. Pravoslávna cirkev a do menšej miery aj katolícka cirkev v Rusku nesmierne vzrástla a teraz mnoho ľudí navštevuje kostoly. Dokonca aj prezident a premiér Ruska prichádzajú na pravoslávnu liturgiu. Nedávno ruský premiér Vladimir Putin na univerzite povzbudzoval študentov, aby sa pokúšali žiť spôsobom ako sv. František z Assisi. Na futbalovom zápase cez Veľkú noc (5. apríla na moskovskom štadióne Lokomotíva) časť z tisícov ľudí na zápase volala ‘Kristus vstal z mŕtvych’ a druhá skupina odpovedala ‘Naozaj vstal z mŕtvych’.

Ako potom môžu byť Dawkinsove výpovede pravdivé, keď ľudia, z ktorých väčšina nebola oboznámená s Bohom či povzbudzovaná veriť v neho, slobodne nadšene vyznáva Boha?

Ako je možné, že ľudia, ktorých povzbudzovali, aby popierali Boha a prijali komunistický ateizmus ako jedinú pravdu sa menia a obracajú k Bohu vo veľkých počtoch?

Ateizmus priniesol málo dobrého svetu, ale iste prispel k úpadku spoločností a morálky. Ateisti hovoria iným, že Boha niet, tešte sa zo života, aby ste žili tu a teraz. Akoby sa človek nemohol tešiť zo života, pretože verí v Boha. Aký nezmysel! Ich volanie po užívaní si života je volaním k sebeckosti, pretože propaguje heslo rob, čo chceš, pokiaľ to nikomu neublíži. Avšak ak sa vydáme na zlé cesty, vždy to niekoho zraní. Niekedy samotné osoby, pretože svojím konaním môžu degradovať svoje telo alebo telá iných, strácajú úctu k sebe alebo k druhým, strácajú cit pravej lásky. Ateisti často hovoria, že človek môže rozhodovať sám, čo je správne a čo je zlé, alebo o tom môže rozhodovať spoločnosť. Aké je to hlúpe, pretože to správne a nesprávne nezávisí od toho, o čom je presvedčený človek či spoločnosť, ale je to konštanta, ktorá sa nikdy nemení. Ak môžu ľudia rozhodovať o tom, čo je správne a čo nesprávne, potom tieto hodnoty sa menia so závanom vetra tak, ako sa menia verejné či osobné názory. Čo je dnes správne, zajtra môže byť nesprávne, alebo naopak.
História je plná príkladov toho, že ľudia či spoločnosť rozhodovali, čo je správne a čo nesprávne a vyžiadalo si to hroznú daň.

Ateisti hovoria o tolerancii, ale sami sú veľmi netolerantní, pretože sa vysmievajú, osočujú a útočia na tých, ktorí veria v Boha.

Ateisti žiadajú dôkaz, že Boh existuje, nuž ja zasa žiadam ich, aby dokázali, že Boh neexistuje. Niektorí ateisti žiadajú, aby sa náboženstvo v školách ani doma nevyučovalo, ale očakávajú, že sa prijmú ich ateistické hodnoty bez ohľadu na to, čo ľudia chcú.

Ateistické vlády a vodcovia niekedy nútia ľudí, čo milujú Boha, aby dodržiavali zákony, ktoré odporujú Božím zákonom alebo náuke. Je to jasne vidieť v niektorých komunistických štátoch, či diktátorských režimoch, kde je bežné väznenie či dokonca zabíjanie tých, ktorí neprijmú ich ateistické dekréty.

Kresťania nesmú nikdy odmietať tých, čo neveria v Boha, no kresťania nesmú ani nikdy prijať ateistické zákony, ktoré odporujú tomu, čo hovorí Ježiš.

Kresťania nesmú nikdy prijať také zmeny v spoločnosti, ktoré očividne zraňujú ľudí znehodnocovaním morálky a pravej úcty človeka k človeku.

Kresťania nesmú nikdy zaprieť svojho Pána zapieraním svojej viery a musia pevne ale citlivo a s láskou hlásať Ježiša ako Pána bez ohľadu na následky.

Nech vás Boh žehná!

Alan Ames, prevzaté

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *