Určite skoro všetci ste sa v živote stretli s tým, že vám pri rozprávaní o svojom živote váš priateľ z ničoho nič trikrát zaklopal na najbližšie „drevo“ s poznámkou: „Musím zaklopať, aby to ostalo tak!“ Alebo prídete niekam do rodiny, kde slovná kombinácia pri náhlej nevoľnosti niektorého člena ich rodiny znie: „Počkaj, uvarím ti uhlíkovú vodu!“ To všetko je mágia!
Táto mágia sa veľmi často praktizuje aj v našej farnosti a praktizujú ju mnohí naši „mladí“ farníci. Na podnet jednej našej farníčky sme sa rozhodli v našom farskom časopise uverejniť časť tejto problematiky z knihy „Odpoveď Cirkvi na fenomén zlého vo svete, ktorej autorom je ThDr. ICLic. PaedDr. Jozef Maretta, PhD.
Mnohí ľudia, praktizujúci bielu mágiu, o sebe a o bielej mágii tvrdia, že slúži na odvrátenie zla, zlepšenie vzťahov, uzdravuje. Čiže biela mágia má dobré ciele a praktizujú ju z lásky k blížnym. Vyzerá nevinne a práve preto môže zmiasť aj veriacich, ba aj kňazov, ak nevedia, s čím majú dočinenia.
Človek praktizujúci bielu mágiu, pri pohľade na neistého človeka povie ako prvé: „Ja nemám nič do činenia s diablom. Mám iba prirodzene‘ dary a pomocou nich vám chcem pomôcť1. Tiež sa často oháňajú slovami ako je exorcizmus, Svätý Duch, charizma a pritom mnohí z nich sa tvária ako praktizujúci kresťania. Chodia na bohoslužby a pritom sa v skrytosti venujú mágii. Pod rúškom kresťanov sa skrývajú možno vedome a možno nevedome služobníci zlého. Pán Ježiš nás varuje pred týmito ľuďmi, ktorí budú robiť aj divy, keď hovorí: „ Vystúpia falošní mesiáši a falošní proroci a budú robiť znamenia a zázraky, aby zviedli, ak je to možne‘, aj vyvolených“ (pórov. Mk 13, 22). A na inom mieste: „Dajte si pozor, aby vás niekto nezviedol. Lebo prídu mnohí v mojom mene a budú hovoriť: »Ja som mesiáš.«A mnohých zvedú“ (pórov. Mt 24, 4 – 5).
Osobitne sa chcem venovať zlorečeniu, objasniť tento pojem a typy zlorečenia, ako aj prípady, v ktorých ho Pán vypočuje a potvrdí.
„Zlorečenie“ je prianie zla inému človeku. Je to vlastne kliatba. Zlorečenie je urážkou Boha a zároveň je to hriech proti blížnemu. Človek, ktorý žije pod Božou ochranou, modlí sa a pristupuje k sviatostiam, sa nemusí báť zlorečenia. Zlorečenie skôr ubližuje človeku, ktorý zlorečí, ako tomu, proti komu je zlorečenie namierené. „Boh je darcom požehnania a nie zlorečenia. Preto nikdy nevenuje pozornosť zlorečeniu, ktoré ľudia zvolávajú na niekoho iného.
No existujú dva prípady, o ktorých hovorí aj Božie slovo, kedy by sa človek mal obávať, či ich Boh skutočne nevypočuje a nepotvrdí.
Zlorečenie zo strany rodičov:
Prvý prípad, v ktorom Pán môže zlorečenie potvrdiť, je, „keď niektorý rodič v návale zúfalstva zlorečí svojmu potomkovi. Takéto zlorečenie môže Pán potvrdiť a môže sa tak zlorečenie vyplniť aj v živote detí.
Ide o vážne prehrešenie sa voči úcte k rodičom. Božie slovo o tom hovorí jasne (pórov. Ex 21, 15; 21, 17; Gn 9, 25). Čo sa týka pokrvných zväzkov, ľudia v pokrvnom zväzku by si nemali nikdy zlorečiť. Niekedy ide o zlorečenie zo zúfalstva. To je prípad, ktorý Pán môže potvrdiť, no môže ísť aj o svojvoľné zlorečenie, keď sa niečo udeje proti vôli rodičov, rodičia vyslovia neoprávnenú kliatbu a dieťa, ak nie je pod Božou ochranou, ak je v hriechu, môže ho táto kliatba postihnúť. Otec Gabrielle Amorth o tom zo svojej skúsenosti exorcistu povedal: „Keď sú prekliatia vyslovené so skutočnou zlomyseľnosťou, zvlášť keď sú preklínajúci s preklínaným spojení pokrvným zväzkom, môžu mať hrozné účinky. Najčastejšie a najťažšie prípady, ktoré som mal, sa týkali rodičov alebo starých rodičov zlorečiacich synom alebo vnukom. Zvlášť, keď sa zlorečenie vzťahovalo na ich život, alebo bolo vyslovené vo výnimočných situáciách, napríklad v deň svadby, narodenín atď.
Z predchádzajúcich riadkov vyplýva pre život jedno ponaučenie. Vôbec nezlorečte! A už vôbec nie ľuďom v pokrvnom zväzku. Môže to mať nepredstaviteľné následky na ich život.
Zlorečenie zosmiešňovaného chudobného človeka:
Pokiaľ niekto chudobnému človeku v jeho ťažkej situácii nepomôže, ale sa mu ešte dokonca začne posmievať, urážať ho a ponižovať pre jeho chudobu, chatrný odev, vychudnutosť a zlú stravu, tak sa veľmi ľahko môže stať to, o čom hovorí Sirachovec. a teda, že ak v úzkosti srdca tento úbožiak zlorečí posmievačovi pred Bohom, Boh zlorečenie vypočuje (pórov. Sir 4, 6).
Čarovanie
S mágiou je späté čarovanie. Tiež sa používa termín očarovanie. Pri očarovaní ide o škodenie inému pomocou Satana. Je prevádzané len na žiadosť. Musí tu byť nejaký človek, ktorý chce zasiahnuť iného človeka. Tomu, kto tieto veci prevádza, presne definuje, čo chce, aby sa stalo.
Podľa toho delíme očarovanie na: milostné očarovanie, ktoré vyvoláva intenzívny pocit príťažlivosti alebo nenávisti k nejakému človekovi a podľa toho, ako je objednané, sa dvaja ľudia do seba zamilujú, alebo naopak, existujúci vzťah zamilovanosti medzi priateľmi, snúbencami, či manželmi sa ukončí; travičské očarovanie, to znamená jedovaté. Jeho úlohou je psychologicky otráviť život druhého človeka fyzickými bolesťami, morálnymi a materiálnymi škodami; očarovanie pohybovej schopnosti spôsobuje problémy pri pohybe, práci a pri akejkoľvek činnosti.
Duchovná a neviditeľná činnosť síl zla, ktoré musí vykonať objednávku, sa pri vykonávaní očarovania nemôže dostať k subjektu inak ako prostredníctvom hmoty, to znamená hmotného predmetu, ktorý je zaťažený kliatbou. Tak sa používa sušená zvieracia krv, menštruačná krv, prach z ľudských alebo zvieracích kostí, hlina z cintorína, byliny, listy, suché vetvy, perie, rôzne nite, kúsky dreva, malé kúsky papiera so starými okopírovanými magickými textami, ústrižky fotografií, figúrky alebo pohrebná truhla z vosku, z plátna alebo z hliny, prach sivej farby, ktorý je na vankúšoch, rohožkách, kobercoch, bábikách, na plyšových zvieratách, či na rímsach dverí, ďalej krvavé škvrny po svadobnej noci na prestieradle a prikrývke, malé kríže na záclonách alebo na stenách. V domoch, či kanceláriách čarodejníkov sa konajú obrady, niečo ako bohoslužby, aké sa konajú v našich chrámoch ale v negatívnom zmysle.
Namiesto uctievania a vzývania Boha sa uctievajú a vzývajú zlí duchovia. Tieto modlitby a obrady trvajú aj niekoľko hodín, či dní, pokiaľ nie sú predmety nabité negatívnou silou. Ak potom majú mať tieto predmety účinok na danú obeť, musia sa nachádzať v čo najväčšej blízkosti tejto osoby. Hlava a žalúdok sú najčastejšie zasiahnutými miestami. Pozoruhodné a rozmanité predmety sa často nachádzajú vo vankúšoch. Hlava je na ňom celú noc, a tak je vystavená zhubnému vplyvu. Zhltnutím očarovanej látky, či už tekutej alebo tuhej, postihuje táto zvnútra celý organizmus.
Je zaujímavé, že tieto látky zostávajú v tele aj niekoľko rokov. Proti ich pôsobeniu je treba napiť sa svätenej vody a predovšetkým posväteného oleja. Tak sa negatívny dopad zmenšuje alebo látka vyjde z tela prirodzenou cestou. Vyžaduje to však veľmi systematické používanie.
Je možné, aby človek, na ktorého sa upriami mág, zomrel, ak to chce jeho klient?
Výsledok tohto pôsobenia závisí od náboženského presvedčenia človeka, ktorý má zomrieť. Keď je ten človek v oblasti náboženského života na nule, úspešnosť mága je maximálna. Čím viac človek praktizuje náboženský život, tým menšia je mágova úspešnosť. Čiže čím viac sa človek duchovne bráni zlu, tým menšia je možnosť uskutočnenia toho, o čo mág žiadal svojimi obradmi.
Duchovná obrana je bariéra skladajúca sa z duchovných zdrojov, ktoré sa spájajú a sčítavajú: osobná modlitba, rodinná modlitba, modlitba dobrých ľudí alebo duší zasvätených Bohu, slúženie svätých liturgií a omší, prijatie požehnania, púte. Ale sú aj skromnejšie veci, ktoré sa tiež sčítavajú, ako sú retiazka s krížikom na krku alebo iný požehnaný náboženský predmet, svätý obrázok v peňaženke, svätená voda atď. Táto obrana samozrejme platí pre každý druh diabolského napadnutia. Výnimku tvoria iba tie, ktoré dovolí Boh.
Proti Božiemu ľudu v ktorejkoľvek historickej epoche niet zaklínadla, niet veštby! Kresťan je pod ochranou samého Boha. Aj keby mu tisíc čarodejníkov či veštcov predpovedalo koniec alebo blízku smrť, ten, kto je vzkriesený v Kristovi, sa nemusí báť takéhoto očarovania. Je v Božej ochrane a to, čo sa stane, je riadené Bohom.
„Všetky praktiky mágie alebo čarodejníctva, ktorými si človek chce podmaniť skryté mocnosti, aby ich postavil do svojich služieb a dosiahol nadprirodzenú moc nad blížnym, hoci aj preto, aby mu získal zdravie, vážne odporujú čnosti nábožnosti. Tieto praktiky sú ešte odsúdeniahodnejšie, keď sú spojené s úmyslom škodiť druhému, alebo keď sa pri nich uchyľuje k zásahu zlých duchov. Aj nosenie amuletov si zasluhuje výčitku“ (KKC 2117).O mágii nemlčí ani Biblia a môžeme sa o nej dočítať tak v Starom zákone, ako aj v Novom zákone. Niet divu, že ju odsudzuje a predstavuje ako niečo negatívne. Nájdeme tam rozsudok nad čarodejníkmi a čarodejnicami (Ex 22, 18; Dt 18, 11; 1 Sam 15, 23; Mal 3, 5). Egyptskí čarodejníci sa snažia napodobniť zázračné znamenia Mojžiša (Ex 7, 11). V Novom zákone stojí v Samárii proti hlásateľovi evanjelia Filipovi kúzelník Šimon a na Cypre zasa proti apoštolovi Pavlovi čarodejník Elymas. Pavol ho nazýva „synom diabla“ (Sk 8, 9 a 13, 8). Keď kresťanstvo prenikne do Efezu, centra mágie, obrátení mágovia pália verejne svoje čarodejné knihy (Sk 19, 19).
Veštenie
Veštenie je predpovedanie budúcnosti pomocou nadprirodzených javov. Človek, ktorý predpovedá budúcnosť, sa volá veštec. Božie slovo na mnohých miestach veštenie zakazuje, lebo je to druh modloslužby. Keďže niektorí ľudia sú skutočne obdarení nadprirodzenou schopnosťou predpovedať budúcnosť, všetci exorcisti a ľudia zaoberajúci sa touto problematikou hovoria, že sa to deje pomocou démonických síl. Boh niekedy zjaví budúcnosť človeku, ale robí to len zriedka a vtedy, ak je to nevyhnutné pre spásu človeka. Robí to pomocou Svätého Ducha, darom proroctva.
„Boh môže svojim prorokom alebo iným svätým odhaliť budúcnosť. Napriek tomu však správny kresťanský postoj je zverovať sa s dôverou do rúk Prozreteľnosti a vo veciach poznania budúcnosti vzdať sa každej nezdravej zvedavosti. Avšak nepredvídavosť do budúcnosti môže znamenať nedostatok zodpovednosti‘‘ (KKC 2115).
Boh nás stvoril ako bytosti, ktoré nepoznajú svoju budúcnosť. Stalo sa tak, lebo ak by človek poznal svoju budúcnosť, nežil by v slobode. Ak by napríklad vedel, že v štyridsiatke zomrie, bol by v strachu a nežil by prítomný okamih. Žil by v depresii, plný nešťastia, zameraný stále na to, čo sa má stať. Ak by zase niekto iný vedel, že sa mu niečo stane o tri dni, mohol by začať robiť rôzne výtržnosti a žiť zvrhlo, lebo by mu už bolo všetko jedno. No samozrejme to všetko závisí od povahy jednotlivca. Čiže každopádne je veľmi dobré, že človek nepozná svoju budúcnosť. Pri veštení sa používajú tieto metódy:
• polohy kariet (tarot),
• konštelácie čísel týkajúcich sa osoby alebo udalosti (numerológia),
• obrazy na vodnej hladine alebo v zrkadle (katoptomantia),
• druh plameňov obetných ohňov (pyromantia),
• pohyb pramenistej vody po vhodení predmetov (hydromantia),
• správanie mačiek (felidomantia),
• správanie rýb (ichtyomantia),
• chôdza koni v sprievodoch (hippomantia),
• odraz svetla sviečok na drahokamoch (litomantia),
• vrásky na čele (metopomantia),
• správanie myší a potkanov a zvuky, ktoré vydávajú (myomantia),
• farba a chuť vína (oenomantia),
• sny a nočné vízie (oneiromantia),
• odlesk slnečného svetla na nechtoch (onychomantia),
• tvar a pohyb oblakov (nepelomantia),
• rast cibule (chromniomantia),
• druh hysterického smiechu (gelomantia),
• správanie hadov (ofiomantia),
• tvary, ktoré vznikajú pri kvapkaní vaječného bielka dôvody (ovomantia),
• zárezy na ramennej kosti zvieraťa (skapulomantia),
• vzhľad alebo stav pečene obetných zvierat (hepatoskopia),
• zajakávanie sa osoby v extáze (chresmomantia),
• zrkadlenie kryštálov (kryštalomantia),
• akustický efekt umývadiel (lekantomantia),
• tvary vtáčieho kŕdľa (ornitomantia),
• útvary z vosku nahatého do vody (keromantia)
• tvar rúk a smer čiar na dlani (chiromantia)
• tvar plameňov horiacich faklí (lychnomantia),
• počet a farba ovocných cukríkov, náhodne vybratých z originálneho balíčka a mnoho ďalších metód.
Z týchto rôznych praktík môžeme vidieť, že sa veští pomocou všeličoho možného. No základné mechanizmy veštenia sú stále tie isté. Teraz trochu podrobnejšie rozoberieme niektoré z praktík, hlavne tie, ktoré sa najčastejšie používajú.
pokračovanie v budúcom čísle
Jozef Maretta, pripravil: Martin Magda