Každý koniec je novým začiatkom…


…A každé privítanie kráča ruka v ruke s rozlúčkou. Tej sa nevyhla ani naša farnosť, ktorá sa 30. júna 2003 musela rozlúčiť s prvým duchovným otcom Jurajom. Ako každú rozlúčku, aj túto sprevádzali slzy dojatia a zároveň očakávania, kto nahradí jeho šesťročné pôsobenie vo Víťaze.

Lenže nebol by to Víťaz, keby opäť raz nevyhral. 🙂 A to mladého, sympatického a usmievavého duchovného otca s priam umeleckým menom. Písal sa prvý júl 2003 a farnosť Víťaz si pod ochranné otcovské krídla zobral duchovný otec Oliver Székely. Svoje pôsobenie uviedol mottom: „Chcem vás mať rád, túžim, aby ste mňa mali radi a aby sme spolu milovali nebeského Otca.“

Musím sa priznať, že na začiatky jeho kňazskej služby vo Víťaze si veľmi nepamätám, veď môj vtedajší deväťročný mozog, tak, ako každý detský mozog, spracovával maximum nových informácií a pamätať si úplne všetko by bol výkon hodný filozofa. A preto som sa rozhodla, že sa v tomto čísle trochu obzriem späť a spolu s vami si pripomeniem pár momentov, vďaka ktorým my, mladí, na duchovného otca Olivera určite nikdy nezabudneme.

„Sympatický. Taký milý, usmievavý…“ zneli prvé reakcie po svätej omši, ktorá odštartovala jeho deväťročný „maratón“ vo Víťaze. Zámerne som použila slovo maratón, pretože všetci veľmi dobre vieme, že duchovný otec Oliver bol (a je) za každú aktivitu. Začínal bicyklom, pokračoval lyžovačkami, púťami, aktivitami pre birmovancov aj deti, svojou prítomnosťou náš potešil na mnohých (nielen) svadobných hostinách, charizmou oslovil úplne každého bez ohľadu na vek a s prehľadom prišiel až do cieľa svojho maratónu, ktorým bola rekonštrukcia nášho farského kostola. A aj vďaka jeho zanietenosti a chuti priniesť do našej farnosti sviežu zmenu je teraz kostol sv. Jozefa, robotníka útulnejší, modernejší a krajší.

Čo dodať? Už keď sme pri tých zmenách, tak by duchovného otca Olivera presne charakterizovalo známe slovenské porekadlo, ibaže s malou obmenou, a to: „Kňaz do koča i do voza“ 🙂

Hovorí sa, že mladí sú budúcnosťou ľudstva. A aby sa budúcnosť formovala, treba sa venovať prítomnosti. Preto mu chcem v mene všetkých mladých poďakovať za obohacujúce stretnutia pred birmovkou a za to, že našiel spôsob, ako nás, mladých, osloviť bez akýchkoľvek príkazov či zákazov.

Dodnes si spomínam na jedno z birmovanských stretnutí v katechetickej miestnosti, keď nám duchovný otec pustil film s názvom Most, po ktorého konci sme sa všetci vybrali domov takmer bez slov. Zanechal v nás hlboký dojem a aj takýmto spôsobom, pomocou vlastných pocitov, sme sa formovali a zároveň pripravovali na prijatie sviatosti kresťanskej dospelosti.

Najkrajším sviatkom roka sú podľa väčšiny ľudí Vianoce. Pre farnosť Víťaz znamenal čas radosti, pokoja a lásky aj čas nezabudnuteľných vianočných (alebo novoročných) vinšov duchovného otca Olivera, ktorými ukončil svätú omšu a spolu s nami si v prítmí kostola a v sprievode organa zaspieval tradičnú, a predsa vždy tak nádhernú Tichú noc.

Svojím otvoreným prístupom k ľuďom všetkých vekových kategórií, milými slovami, homíliami, ktoré dopĺňal ľahko zapamätateľnými a poučnými príbehmi, trefnými poznámkami a úprimným úsmevom si dokázal získať celú našu farnosť. Špeciálne ženskú časť farnosti, ktorej každý veľkonočný pondelok dokazoval, že vody je na fare dosť a pár kvapiek (či vedier?) určite nezaškodí 🙂 Deti si zas prišli na svoje na utorkových žiackych svätých omšiach alebo hodinách náboženstva.

Ako jedna z animátoriek trojdňového Detského letného tábora v roku 2011 mu chcem touto cestou ešte raz za celý organizačný tím animátorov vysloviť jedno veľké ĎAKUJEME. Za to, že nám pomohol spestriť prázdniny deťom z našej farnosti, ktoré počas troch dní zabudli na nudu, vypli počítače, zapli seba a prežili tri krásne slnečné dni. Bez jeho povzbudení, pomoci a úžasnej schopnosti vidieť každý objavujúci sa problém za vopred vyriešený, by sa nám len ťažko podarilo pripraviť toto dielo. Veď nie nadarmo sa vraví, že s úsmevom ide všetko ľahšie.

Ale zostali už len spomienky. Pred nami je nová etapa existencie našej farnosti, ktorej „rodinné klenoty“, a to tri nádherné kostoly, nechal duchovný otec Oliver svojmu nástupcovi, novému duchovnému otcovi Marekovi Hnatovi. My mladí chceme aj s ním pokračovať v rozsievaní radostnej zvesti.

Naozaj, farnosť Víťaz môže ďakovať nebeskému Otcovi za to, že z jeho vôle dostáva prostredníctvom otca arcibiskupa výnimočných kňazov, ktorí ju vedú stále bližšie k Nemu.

Verím, že sa toto číslo dostane do rúk aj duchovnému otcovi Oliverovi a pri čítaní si na nás všetkých spomenie. Darmo, deväť rokov je deväť rokov.
Ak by som mala spomínať všetky ďalšie okamihy, ktoré dopĺňali jeho kňazskú službu v našej farnosti, museli by sme zo Spektra urobiť jednu obrovskú kroniku. A preto svoj článok ukončím vetou, ktorou duchovný otec Oliver v roku 2003 začínal. Ale snáď mi prepáči malú obmenu 🙂

Duchovný otec, v mene celej našej farnosti vám môžem povedať jediné: „Vieme, že ste nás mali radi, aj my sme Vás mali radi a spolu s Vami sme milovali nebeského Otca.“

Lenka Novotná, Víťaz

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *