Tak ako človek sa raz narodí a v počiatočných rokoch je ako malé dieťa v plienkach, tak by som si aj ja dovolil k tomu prirovnať náš farský časopis Spektrum. Spomínam na začiatky, i keď nie ako člen redakčnej rady, ale ako dopisovateľ, keď duchovný otec Juraj Riško prišiel za mnou a len tak z ničoho povedal: “Adolf, mohli by ste niečo napísať do nášho farského časopisu?“ Úplne som sa zháčil. Ja a písať? Nuž, ale skúsim to.
Hneď od začiatku som nepísal, písali iní a ja som to sledoval, začal som sa viac zaujímať o časopisy i knihy s náboženskou tematikou, až nakoniec som sa rozhodol. Veď v minulosti som bol taký korheľ, mal som tých zážitkov až-až: či už v krčme, na murárskych fuškách, v práci či v poľovníctve, len som to všetko potreboval dať na papier a v hlave nejako zosúladiť. K tomu ma ešte tak zdravo rozhecoval už nebohý Ján Jenča a už to šlo. Neviem presne, ale možno to začalo tou krčmou, články boli ešte také kostrbaté, ale boli zo života, boli to práve tie plienky. Ale keď dieťa začne chodiť, naučí sa hovoriť, strasie sa plienok, oblečie sa do dupačiek, tak ho treba už pomaly krotiť, aby rodičom neprerástlo cez hlavu. Tak aj náš časopis, aspoň si myslím, už vyšiel z dupačiek a chystá sa do školy, začne sa už jeho šiesty rok, u dieťaťa by to bol prvý rok základnej školy. Lenže u dospelých je to niečo iné, tých päť rokov by som rozdelil na také tri obdobia: detské, juniorské a seniorské. Teraz si myslím, že náš časopis je v tom druhom období. To je moje krátke hodnotenie. A či bolo tých päť rokov plodných alebo neplodných? Viac sa prikláňam k tomu plodnému, náš časopis sa dá čítať. Nie sme síce profesionáli, ale píšeme, myslím si, normálnou ľudskou rečou a je to dobré, že sa navzájom povzbudzujeme vo viere a vzájomne sa zdokonaľujeme v Bohu. Len si myslím, že medzi nami Víťazanmi žije ešte dosť veriacich, ktorí sú veľmi nadaní a mohli by sa tiež zapojiť do písania článkov a uverejňovať ich v našom časopise. Veď koľko dobrých myšlienok ešte drieme v našich ľuďoch, koľko životných skúseností je v starších ľuďoch, len ich treba dať na papier. Veď život od narodenia až po hrob je jedna veľká kniha a koľko takých poučných kníh by sa dalo napísať. Len si spomeňme na sv. Augustína, aký to bol veľký hriešnik, čím všetkým sa obklopil a dnes vieme, aký sa stal z neho veľký svätec, aké veľké dielo napísal počas svojho života, ktoré by mohlo byť veľmi poučné aj pre viacerých krčmových návštevníkov dnešnej doby. Stačí len chcieť, zanechať všetko svetské a nastúpiť na cestu, ktorú nám ukázal sám Pán Ježiš. Ale musíme sa navzájom povzbudzovať, či už ústne alebo dať to na papier, musíme tiež veľa čítať a neopovrhovať knihami alebo časopismi s náboženskou tematikou. Aj sv. Augustín by sa nebol obrátil, keby sa zaňho nemodlila a neoplákavala ho jeho vlastná matka a keby nebol veľa čítal. Vidíme, že kniha a dobrá náboženská kniha dá veľmi veľa, že v mnohých prípadoch vie obrátiť a obmäkčiť aj najtvrdšiu skalu či povahu. Tak si dovolím tvrdiť, že aj náš časopis je na dosť vysokej úrovni, veď píšu doň kňazi, misionári, rehoľné sestry, ale aj laici. Je tam veľa poučného pre život, len si treba z toho vybrať to správne a naučiť sa z toho aj žiť. Veľakrát nestačí len čítať, musí tu byť aj pevná vôľa každého jedného z nás. Nestačí len čítať alebo vypočuť si kázeň v kostole a keď vyjdeme von z kostola, sme celkom iní, chováme sa horšie ako divá zver. A to si hovoríme, že sme kresťania, dokonca katolíci, ohovárame jedná radosť, z niektorých ani dodnes nevyprchal totalitný režim, skrátka
neovládame sa a zabúdame, že sme Božími deťmi, že sme boli pokrstení, že si nás vybral On, sám Boh, že sme všetci bez výnimky jeho deti. Či je to biela, žltá, čierna alebo červená farba pleti. Toto je spektrum o živote, o živote bez pretvárky, takých nás chce Pán mať, len takí môžeme vojsť do Božieho kráľovstva, čistí bez hriechu. Náš život je veľmi krátky na to, aby sme hrešili, lebo v mnohých prípadoch sa ani nestihneme polepšiť, nie každý má
ten dar. Porozmýšľajme nad svojím životom, nad knihou svojho života od počatia, porozmýšľajme, kde sme urobili chybu, napravme to a potom bude život na celej zemi iný. Veď ten čas, všetko, čo sa okolo nás deje, vytvárame si my sami, nemáme právo vyhovárať sa. Je to v nás. Porozmýšľajme, učme sa jeden od druhého, ale len dobrým veciam. A skúsme to dať na papier. Aby to naše Spektrum bolo o päť rokov ešte lepšie.
Adolf Salanci