Manželstvo ustanovil Boh v raji, keď stvoril muža a ženu (Gen 1,27) a Pán Ježiš ho povýšil na sviatosť. Milosť sviatosti manželstva zdokonaľuje a upevňuje ľudskú lásku a posväcuje manželov. Boh povoláva ľudí na určitú životnú cestu, buď do zasväteného, sviatostného stavu – kňazi, rehoľníci alebo pre manželstvo. Manželstvo je teda aj povolanie a predchádza mu určitá príprava. Je to:
– vzdialená – za tú sú zodpovední rodičia a prebieha výchovou detí v rodine,
– blízka – tá je pre mládež od 15 rokov, aby vedeli, že „byť mladým znamená učiť sa láske“ (mali sme ju s birmovancami),
– bezprostredná – absolvujú ju snúbenci pred prijatím sviatosti manželstva, je to tzv. snúbenecká škola.
Snúbenecká škola je náuka o vzťahoch. Ak sa medzi manželmi vytvoria správne vzťahy, dobre funguje aj rodina, domácnosť a pod. Školu tvorí spoločenstvo 5 – 6 snúbeneckých párov, ktoré absolvujú sedem stretnutí. Šesť máme s nimi my – animátorky a jedno kňaz. Témy, ktoré preberáme:
1. Povolanie do manželstva a manželstvo ako sviatosť.
2. Podoby lásky – láska je to, čo nás spája. Každý po nej túži, chce milovať a byť milovaný. Je stavom, ktorý zahŕňa celého človeka, je putom, ktoré nás spája s Bohom, manželom a deťmi. Aby sa láska rozvíjala a vzrastala, nesmie chýbať obetavosť, vernosť, zhovievavosť, odpustenie a dôvera.
3. Konflikty a ich riešenie. Nie je správne tvrdenie, že iba to manželstvo je šťastné, kde sa manželia nehádajú, kde nemajú žiadne problémy. Keď si nič nevysvetľujeme, keď si nemáme čo povedať, je to znamenie, že si už nerozumieme a „mlčanie lásku zabíja“. Sv. Pavol nás vyzýva: „Hnevajte sa, ale nehrešte! Slnko nech nezapadá nad vaším hnevom.“ (Ef 4,26) V praxi to znamená, že konflikty treba prijať a naučiť sa ich riešiť. K tomu má pomôcť vzájomná komunikácia, manželský dialóg a poznanie rozdielov medzi mužom a ženou.
4., 5. Zodpovedné rodičovstvo a metódy prirodzeného plánovania rodičovstva. „Ploďte a množte sa a naplňte zem.“ (Gen 1,28) Plodnosť je teda Boží dar. Boh dal manželom schopnosť odovzdávať nový život. Dal nám rozum, plodivé schopnosti a normy na ich užívanie. Avšak nikto, ani Boh nenadiktoval, koľko detí má mať kresťanská rodina. Toto rozhodnutie je len a len na manželoch. Cirkev je im nápomocná v tom, že ponúka prirodzené metódy plánovania rodičovstva. Tí, ktorí vstupujú do manželstva, majú morálnu povinnosť poznať tento prirodzený zákon plodnosti.
6. Kresťanská rodina a vzťah rodičov k deťom. Príchodom dieťaťa na svet vzniká rodina. Dieťa potrebuje lásku. Má cítiť, že otec, mama ho majú radi, ale, že aj rodičia sa majú radi. To najväčšie, čo môže otec pre svoje deti urobiť je, ak bude dávať najavo, že ľúbi ich mamu. Deti vychovávame príkladom, nie príkazom. Jeden gram dobrého príkladu zaváži viac ako tona slov.
Dôvodom, prečo sa koná snúbenecká náuka je, že:
– II. vatikánsky koncil dáva priestor laikom, aby boli nápomocní miestnemu kňazovi v oblasti katechézy; máme k tomu udelenú misiu od otca arcibiskupa, takže robíme to s jeho požehnaním,
– vyzýva k tomu Sv. Otec, on vkladá do mladých ľudí nádej pre budúcnosť,
– … lebo vo svete je mnoho zla. Dejú sa veci, ktoré nie sú v súlade s Božím poriadkom – nažívanie pred manželstvom, homosexuálne partnerstvá a zväzky, interupcie, rozvody a pod.,
– nové poznanie, ktoré sa nám dostalo, chceme odovzdať nielen svojim deťom, ale všetkým mladým ľuďom ako orientáciu do ich nastávajúceho manželského života.
Ako vnímame snúbencov, akí sú? Žiada sa nám povedať:
„Sú zlatí“. Túžia po novom poznaní, myslíme si, že prijímajú to, čo sa im snažíme podať v duchovnej rovine a zaiste najviac ich povzbudia príklady, ktoré im predložíme ako svedectvá a skúsenosti. Ale k tomu nech sa vyjadria sami:
Dominika, Marek:
„Na náuku sme chodievali z vlastnej iniciatívy. Táto náuka nás oboznámila, čo môžeme očakávať v manželstve, aké problémy môžu nastať, ako ich máme riešiť. Ako prijať
deti a ako ich vychovávať.“
Marek, Janka:
„Od náuky sme očakávali určitý smer do manželského života a táto náuka to splnila nad naše očakávania. Obdarila nás novými myšlienkami a hlavne skúsenosťami našich animátoriek. Uviedli nám mnoho praktických vecí, ktoré nám pomôžu vstúpiť do manželstva a o ktorých nám ani naši rodičia nepovedali. Sme im za to veľmi vďační. Náš názor je, aby to pokračovalo a aby to absolvoval každý, kto chce vstúpiť do stavu manželského.“
Martin, Monika:
„Prednášky sa nám celkom páčili, aspoň sme si zopakovali poznatky, ktoré sme sa učili a už sme na nich zabudli. Možno by sa malo viac venovať témam ako výchova detí, spoločná domácnosť, ako témam počať, resp. nepočať dieťa. Celkovo to boli príjemné stretnutia.“
Stano, Katka:
„Na snúbeneckých náukách sme sa cítili veľmi dobre. Témy, o ktorých sa rozprávalo, vôbec neboli nudné, naopak, boli veľmi poučné. Páčilo sa nám hlavne to, že boli, ako sa hovorí „k veci“. Poznám jeden pár z inej farnosti, ktorý v rovnakom čase absolvoval snúbeneckú náuku, ale vôbec neboli spokojní s obsahom tém. Keď sme im rozprávali, o čom boli tie naše, tak trochu nám závideli. Sme veľmi radi, že sme tieto stretnutia absolvovali.“
Erika, Peter:
„Sme radi, že sme mali možnosť navštevovať snúbeneckú školu. Nebrali sme to ako povinnosť, to vôbec nie. Tešili sme sa na každé stretnutie. Ďakujeme za vzácne a múdre myšlienky, tie originálne si odnášame nielen v mysli, ale aj „v písanej reči“. Niečo sme vedeli, mnohé sme si ujasnili a dozvedeli sa veľa nového. Sme presvedčení, že informácie nadobudnuté v snúbeneckej škole nám pomôžu v situáciách, ktoré prinesie život. Veľmi nás zaujala téma manželstvo, no i ostatné. Priali by sme si viacej stretnutí. Prebehlo to tak rýchlo. Myslíme si, že takého stretnutia by radi navštevovali aj iné spoločenstvá, ako mladí manželia, rodinky a rodičia dospelých detí. To, ako žiť, nás v škole neučia. Kto nám to povie, ak nie vy „dospelí“? Kladne hodnotíme príklady zo života a obrázkový materiál, otvorenosť pri „chúlostivých“ témach, rozprávanie bez rozpakov – ďakujeme, mladí to chcú vedieť, žiadne skúšanie a domáce úlohy, stretnutia 1-krát v týždni = ideálny časový interval a dobrý výber tém + dokladovanie zo Sv. písma. Navrhujeme lepšie usporiadať sedenie, myslíme si, že by sa zapájali do diskusie viacerí a utvorila by sa komornejšia atmosféra. A aby sa na stretnutiach ukázal duchovný otec.“
Ivan so snúbenicou:
„Na tieto stretnutia sme sa rozhodli ísť dobrovoľne, lebo sa chceme vziať a založiť si rodinu. Naučili sme sa tu veci, ktoré sme veľmi nevedeli a sme radi, že sme mali možnosť byť tu.“
Monika, Pavol:
„Tieto náuky nám dali veľa nových poznatkov do nášho nastávajúceho manželstva, o ktorých by sme sa neboli dozvedeli od našich rodičov, lebo oni nikdy nemali takúto možnosť ako my v dnešnej dobe. Na stretnutia sme chodili veľmi radi a nevedeli sme sa dočkať ďalších. Je to dobre pre každý snúbenecký pár a boli by sme veľmi radi, keby týchto stretnutí bolo oveľa viac. Týmto ďakujeme Pánu Bohu za dar lásky, takisto aj duchovnému otcovi a našim animátorkám.
“
Vlado, Ivana:
„O tejto náuke som sa dozvedela od priateľov, ktorí sem chodili asi pred rokom. Už z ich rozprávania som sa tešila, kedy tam budem chodiť aj ja so svojím priateľom. Išli sme tam dobrovoľne a nielen preto, že to kňaz vyhlásil v kostole. Nikto nás do toho nenútil. Prvá náuka sa nám zdala taká nezáživná, no časom to bolo čoraz lepšie. Snáď najlepšia téma bola tá o plodnosti. Sme radi, že sme sa takého spoločenstva mohli zúčastniť a dozvedieť sa aj o nových veciach, o ktorých sme ešte ani nevedeli.“
Zuzana, Marcel:
„So snúbeneckou náukou sme boli veľmi spokojní. Dala nám toho veľa o živote, ktorý nás čaká a na ktorý máme byť dôkladne pripravení. Dala nám to, čo by nám asi nikto tak dobre nevysvetlil ako naše dobré a milé animátorky snúbeneckej školy. Mali sme zaujímavé témy, bola pohoda, ale aj sranda. Do
budúcna by sme chceli túto náuku odporučiť aj ďalším mladým ľuďom. Dala nám ešte bližšie spoznať jeden druhého. To, čo nám Boh dal a dáva, nech to ľudia užívajú. Veríme, že nám Pán Boh pomôže a požehná naše manželstvo, na ktoré sa veľmi obaja tešíme.“
K. a T.:
„Na náuku nás upozornil duchovný otec. Spočiatku sa nám to zdalo rýchle rozhodnutie, no teraz, po absolvovaní týchto sedení môžeme z úprimného srdca povedať, že nám to dalo mnoho! A to nielen na konci, ale už po prvom stretnutí sme boli milo prekvapení. Aj napriek určitým predsudkom sme vďační. Prístup bol na dobrej úrovni a z prebratých tém sme si veľa odniesli. Žijeme podľa Božích prikázaní a táto náuka nám ešte viac pomohla. Naozaj vrelo odporúčame!“
Katarína, Ľuboš:
„Myslím, že nielen za seba, ale aj za môjho snúbenca môžem povedať, že na tieto stretnutia sme chodili s radosťou. Aj keď pred prvým stretnutím sme mali tak trošku obavy, čo nás tam čaká, veľmi rýchlo sa naše obavy rozplynuli. Preberané témy boli veľmi zaujímavé, myslíme si, že pre manželstvo veľmi potrebné. Nie som si istá, či sme sa dozvedeli niečo nové najmä pri téme, keď sme sa bavili o tom, či chceme byť v manželstve šťastní. Už oveľa skôr sme prišli na to, že len vtedy môžeme byť šťastní, keď je šťastný ten, ktorého milujeme. Myslíme si, že tých stretnutí bolo trošku málo. Niekedy som chodila na stretnutie s otcom Pavlom Hudákom a myslím si, že tém, o ktorých by sa dalo rozprávať, by bolo viac. Teta nám hovorila, ako to s náukami funguje v Poľsku. Myslím si, že je to dobré, keď sa „školia“ deti, resp. mládež v pubertálnom veku. Ja som sa práve o týchto veciach dozvedela v 15. – 16. rokoch a možno aj práve preto som neurobila tie chyby, ktoré mladí ľudia práve v tomto veku robia. Stretnutia na týchto náukách boli príjemné. Aj vďaka tomu sme sa o týchto veciach dokázali otvorenejšie porozprávať v našom vzťahu. Lebo, čo z toho, keď som o tom vedela ja, vedel o tom môj snúbenec, ale nedokázali sme sa o niektorých veciach porozprávať. Ďakujeme za tých pár stretnutí, za spoločenstvo, ktoré sme tu mohli vytvoriť.“
Čo povedať na záver? Tešíme sa na každý snúbenecký pár, mladých ľudí, ktorí chcú svoju lásku spečatiť vo sviatosti manželstva a tak svoje spojené srdiečka vložiť do mozaiky manželstiev v Božom prostredí, ktorým je Cirkev.
Božena a Ľudka + snúbenci