Keď som robila poslednú nástenku k Veľkej noci, rozmýšľala som o budúcich dôležitých udalostiach, na ktoré pri nástenke nezabudnúť. Prvou udalosťou, ktorá mi na mesiac máj napadla, boli narodeniny Svätého Otca. Ako pre mnohých ďalších aj pre mňa bol a je dôležitým človekom na ceste môjho života a mojej viery; od stretnutia v Čenstochovej cez Paríž a Rím na stretnutiach s mladými, ktoré sú stále v mojom srdci. A potom nezabudnuteľné stretnutia na Slovensku vo Vajnoroch, Košiciach, Bratislave a špeciálne pre mladých v Nitre. Nebolo to hneď po stretnutiach, ale v ďalšom svojom živote som pocítila, ako ma Svätý Otec vedie. V bežných každodenných udalostiach.
Najhlbší v mojom srdci je zázrak lásky, ktorý som ja a viac ako milión mladých prežila v roku 1997 v Paríži. Sedeli sme pod Eifelovou vežou úplne v poslednom koridore a mohli sme pápeža vidieť len cez televíznu obrazovku; pocítila som od neho takú veľkú lásku, akoby tam bol iba kvôli mne. Nielen ja, ale mnohí z nás. Jeho láska nás naplnila takou veľkou radosťou, že sme pomaly ani spať nemohli od radosti. Boli by sme na nohách aj 24 hodín denne. Až nás na to, aby sme si aj trochu pospali, museli upozorniť naši otcovia biskupi, ktorí tam boli s nami. Poviete si, že to nie je dôležité. Ale je, lebo domáci Francúzi nám hovorili, že tou radosťou sme prinášali Krista im, kresťanom, aj ostatným. Pretože u nich je v Cirkvi málo mladých ľudí.
V čom spočíva tajomstvo nášho Svätého Otca? Raz sa nás na to spýtal na víkendovej duchovnej obnove jeden pokorný kňaz. My sme hádali: v jeho nábožnosti, v tom, že skutky, ktoré robí, majú v sebe takú veľkosť, obsiahnu celý svet … Potom nám to prezradil: Svätý Otec bol človekom, ktorý dáva nádej. Každé jeho gesto, keď pobozkal dieťa, sklonil sa nad chorým, objal človeka na vozíčku, podal ruku bolo gestom nádeje pre celý svet. Ja sa s tým tiež stotožňujem a som ti, Bože, zo srdca vďačná za Veľkého Jána Pavla II., nášho poľského Karola Wojtylu.
„S náročnosťou života rastie túžba po vnútornej modlitbe, ktorá umožňuje v hĺbke vlastnej duše stretnúť sa s Bohom.“ Ján Pavol II.
Eva Balogová