Aj dnes po jeho smrti sa stále pýtam: Bol to len človek a Boží služobník? Myslím si, že to bol Bohom vybraný svätec, s ktorým mal Boh svoje plány už od detstva.
Smrť Karola Wojtylu ma zasiahla, lebo som ho poznal osobne, hoci on mňa nie, ale určite mal rád aj mňa tak ako všetkých ľudí na tejto planéte. Spýtate sa: ako osobne? Tak, že som ho prvýkrát videl v Prešove v roku 1995; vtedy som mal 14 rokov a bol to pre mňa fantastický zážitok: stáli sme pred športovou halou, pršalo a kričali sme: „Nech žije Svätý Otec!“, „Ďakujeme!“ a mnoho iných oslovení. Bolo to super a stálo za to tam ísť. Bolo tam strašne veľa ľudí a všetci – veriaci či neveriaci – mali jedno spoločné: ten človek každého zaujal, každého oslovil, proste vyžaroval zo seba pokoj, ktorý nám ľuďom chýba; on ho mal.
A ďalší môj zážitok bol spred dvoch rokov z Rožňavy, keď sme skupina veriacich z Víťaza putovali za ním. Bolo to krásne stretnutie, lebo ten „starý dedko na vozíčku s veľmi podlomeným zdravím“ opäť pritiahol k sebe kopec ľudí z celého Slovenska – mladých, starých, chorých a opäť to bolo krásne stretnutie, na ktoré nikdy v živote nezabudnem. Dá sa zabudnúť na veľa vecí, ale na Jána Pavla – osobnosť, ktorá pohla dejinami a aj našimi životmi – nezabudnem. Vždy si v srdci uchovám pamiatku na nášho pápeža, ktorý bol jedinečným človekom tak ako je jedinečným Boh. A som rád, že keď zomrel, svet sa na chvíľu zastavil; jeho pohreb bol krásnym vyvrcholením jeho života a jeho snaženia sa vo svete; pritiahol k sebe celý svet.
Česť jeho pamiatke a sláva jeho menu!
JOKY