Pred rokom 1970 neveriaca učiteľka v Maďarsku chcela obrať mladé desaťročné dievčatá o vieru v Boha.
Pred Vianocami prosila jedno dievča, aby jej odpovedalo, či kominár príde, ak ho rodičia zavolajú. Dievča hovorilo, že iste príde. Ďalej sa ho pýtala. „Ak zavolajú zomrelého dedka, príde dedko?“ „Možno, že príde,“ odpovedala Angelika. Učiteľka sa pýtala ďalej: „Ak zavolajú Popolušku, či si myslíš, že príde?“ Angelika hovorí, že nepríde, lebo nejestvuje, to je iba rozprávka.
Tu učiteľka vraví dievčatkám: „Ja vám dokážem, že Ježiško nežije. Budete na neho volať: „Ježiško, príď! Ježiško, príď!“ Dievčatká urobili tak, ako im kázala učiteľka, no Ježiško neprišiel. Učiteľka – ateistka sa už-už chystala víťazne prehlásiť dievčatkám, že Ježiško nejestvuje, keď v tom Angelika vyšla z lavice, postavila sa pred triedu a vyzvala dievčatká: „Všetky naraz a z plného hrdla volajte: „Ježiško, príď! Ježiško, príď!“ Hoci pri dverách nebol nikto, otvorili sa. Zjavilo sa tam silné a žiarivé svetlo, vo svetle bola ešte žiarivejšia guľa, ktorá vo svetle prišla do triedy a zastavila sa pred dievčatkami. Guľa sa otvorila a v tej guli sa zjavil nebesky krásny Ježiško.
Učiteľka ho videla tiež. Opustila triedu a pri dverách zvolala: „On existuje! On existuje!“ Keď učiteľka odišla a zatvorila dvere, tie sa opäť otvorili a Ježiško odišiel vo svetle preč.
prevzal J. Tobiaš, Kanada