Hovorí sa, že vraj žijeme v dobe sexuálnej revolúcie … A nie náhodou v dobe citovej deprivácie?
Preto nechválim smilstvo, lebo vďaka nemu vyhasínajú veselé ohníky v očiach dievčat.
Nechválim smilstvo, lebo mladí vďaka nemu robia hazardné skoky do krátkotrvajúcich manželstiev, namiesto toho, aby do nich vstupovali.
Nechválim smilstvo, lebo je to základná škola manželskej nevery.
Nechválim smilstvo, lebo mení chlapov na volov vedených na jatku (Pr 7,21-22) a ženy na divé mulice, ktoré zacítili vodu.
Nechválim smilstvo, lebo je to tobogan k strate viery v zmysle blahoslavenstva, keď Ježiš prisľúbil čistým videnie Boha (Mt 5,8).
Nechválim smilstvo, lebo ničí vieru v čistú lásku. Ľudia už neveria na pravé priateľstvá tak, ako prasatá neveria na dodržiavanie hygieny.
Nechválim smilstvo, lebo kradne deťom z rodín ockov a v poslednom čase, žiaľ, aj emancipované mamky a takto ich necháva bez ochrany …
Beda nám, lebo sme zamenili romantiku za erotiku, priateľstvo za smilstvo, sexualitu za perverzitu a lásku za volanie divočiny. Panny sú pre nás neúctyhodné čudáčky a prostitútky priam sociálne pracovníčky. Výchovu k rodičovstvu a k dospelosti sme nahradili morálnou prezervatívnou devastáciou -násťročných a nazvali sme to sexuálna výchova. Ak sexuálnu žiadostivosť chceme liečiť pornom, tak potom môžeme popáleniny liečiť plameňom, alkoholizmus môžeme liečiť ešte vaším pitím, omrzliny môžeme liečiť v mraziacich boxoch a špiny sa zbavíme tak, že sa vykúpeme v septiku.
A hoci to naše konanie nemá logiku, ty nás za to, Pane Bože, požehnávaj!“
Jožko Krišanda, kňaz