Chceme sa s vami podeliť o radosť, ktorú sme prežívali v čase od 24. do 26. novembra 2006 v Charitnom dome v Dolnom Smokovci. Keďže z Ovčia pochádza 9 rehoľných sestier svätého Kríža, chcela by som vám opísať, čo sme tam vlastne prežili, do akého radu naše sestričky vstúpili.
Zakladateľom tejto rehole bol páter Teodózius Florentini. Bol to veľmi vzdelaný človek, no cítil, že musí robiť niečo užitočnejšie. Keď videl, ako ľudia, mládež a deti žijú opustení a bez Boha na ulici, zamyslel sa nad tým. Preto sa začal starať o chorých a bezmocných ľudí.
Zabezpečoval im stravu, oblečenie a útulok. Po úspešnom štúdiu v mestách mu ako 17-ročnému ponúkli katedru filozofie v seminári na bündenerskej kantoriálnej škole. Ale mladého Florentiniho vábila ešte vyššia méta. Cítil, že má patriť celému národu. Preto vstúpil do rádu ľudového kapucína, ktorý mal všade otvorené dvere a ktorého miesto bolo všade tam, kde ho s dôverou volala bieda ľudí. Pri chorých prebdel celé noci. Bol všade tam, kam sa lekári a príbuzní obávali byť – opatrovať chorých s nákazlivou chorobou.
Predstavení rehole skoro spoznali veľkosť talentovaného rehoľníka. Tak s Božou pomocou celý svoj život zakladal na výchove mládeže. S pátrom Teodóziom neskôr spolupracovala sestra Mária Terézia Schererová, ktorú Sv. Otec Ján Pavol II. vyhlásil v roku 1995 za blahoslavenú. Ďalšou blahoslavenou sestrou bola sestra Ulrika a nakoniec sestra Zdenka Schelingová, ktorej 90. výročie sme si pripomenuli 25. 12., čiže na narodenie Ježiša Krista. Od založenia rádu sestier sv. Kríža bolo v reholi vyše 20 000 sestier. Dnes je ich na svete 6 000. Najviac sestier je v Indii. U nás na Slovensku je ich 231. Sú tiež na misiách vo svete, napr. v Ingenbote, v Rusku, v Ríme. Aj v dnešnej dobe sa sestričky starajú o chorých, bezvládnych v nemocniciach, ústavoch či penziónoch. Tiež sa držia hesla pátra Teodózia: „Celkom ukrižovanému a preto celkom blížnemu ako zástupkyne Kristovej lásky.“
Ešte sa vrátim k dňom, ktoré sme prežili v Dolnom Smokovci. Páter Gabriel, františkán nám prednášal o povolaní, o viere v Boha, ako máme žiť, ako brať s veľkou váhou náš život, lebo Pán Boh má s každým človekom veľké plány a každého v živote skúša, koľko vydrží. Za jeho povzbudivé slová sme mu veľmi povďační. Bolo nám tam aj veľmi veselo, lebo nám spríjemňoval chvíle gitarou a vlastnými skladbami, ktoré môžeme počúvať v rádiu Lumen. Sestričky nám tiež pripravili pekný program, napr. scénky, divadielko o živote zakladateľov sestier sv. Kríža. Bola to neopísateľná udalosť. Boli sme hrdí, že máme také sestričky. A preto sa aj naďalej modlíme za rehoľné povolania.
príbuzné sestričiek sv. Kríža