Chráni ma každú tmavú noc,
vdychuje životu pulz.
On, ktorý má tú veľkú moc,
nemôže nikdy zabudnúť.
Keď ráno oči otvorím,
vždy cítim Jeho dlane.
Dotykom ruky víta ma,
môj Pán,
čo nado mnou bdie.
Chytí ma pevne za ruky
a spolu cestou kráčame.
Prejdeme všetky zákruty
a ruka v ruke prídeme.
Do prístavu, do Božích dlaní
čaká ma Pán, môj Boh.
Otvára nebeské brány,
ponúka lásku a milosť.
A je to stále na tebe,
či prijmeš ruky Božie.
On ťa vždy cestou povedie,
aj keď ti bude najťažšie.
To sú tie ruky,
čo zdvíhajú ma,
keď zvyknem padnúť znova.
Pošepne ticho: „Neboj sa!
Vedie ťa ruka Pánova.“
Načiahni preto svoje ruky
a daj sa rukou Božou viesť.
Určite cestou nezblúdiš,
raz isto prídeš do nebies.
Slávka K., Široké