Ak sa v horúcich dňoch budeme občerstvovať dúškami pramenitej vody zo studničky, možno nám príde na myseľ známy evanjeliový príbeh o Ježišovi a Samaritánke. Ježiš jej povedal: „Každý, kto pije túto vodu, bude opäť smädný. Ale kto sa napije z vody, ktorú mu ja dám, nebude žízniť naveky.“ A žena mu vravela: „Pane, daj, mi takej vody, aby som už nebola smädná a nemuse-la sem chodiť čerpať!“ (porov. Lk 19, 13–15)
Unavení ako žena Samaritánka, oddychujúc pri lesnom prameni, si uvedomíme potrebu čerpať zo živého prameňa, neuspokojiť sa s mlákou povrch-nosti v živote, ale zakúsiť občerstvujúcu prítom-nosť Ježiša v prameni, ktorý prúdi do večnosti. Tým prameňom je modlitba. V tôni lesa po dúšku čerstvej vody bude vyvierajúca modlitba z nášho srdca, ako povedal Ježiš, „hodinou“ v ktorej sa praví ctitelia budú klaňať Otcovi v Duchu a pravde. Modlitba je „hodinou“, pravdy o stvorenom svete, o veľkom kozme, o láske k Stvoriteľovi, o malosti človeka, o túžbe človeka zahasiť smäd, o kame-ňoch, ktoré budú kričať, ak človek nebude radostne veľkým hlasom chváliť Boha za všetky zázraky, ktoré vidí.
V letných časoch nás úprimná modlitba osvie-ži, zaplní prázdnotu srdca a pozdvihne dušu k nebesiam. Nezabudnime na tento prameň živej vody. Na začiatku letného času, času voľna, dovoleniek, oddychu ponúkam všetkým prvý hlt osviežujúcej modlitby:
Chváľte Pána z nebies,
chváľte ho na výsostiach,
chváľte ho, slnko a mesiac,
chváľte ho všetky hviezdy žiarivé,
chváľ Pána, tvorstvo pozemské:
obludy morské a všetky hlbiny,
oheň, kamenec, sneh a dym,
víchrica, čo jeho slovo poslúcha,
vrchy a všetky pahorky,
divá zver a všetok dobytok,
plazy a okrídlené vtáctvo,
králi zeme a všetky národy,
mládenci a panny, starci a junáci
nech chvália meno Pánovo,
lebo iba jeho meno je vznešené.
(porov. Žalm 148)
Oliver Székely, duchovný otec