Skončil sa mesiac Tvojho ruženca, počas ktorého som sa v spomienkach neustále vracal na miesta, ktoré si posvätila svojou prítomnosťou. Na miesta, ktoré som mal tú milosť navštíviť. Ešte aj dnes sa pýtam, čím som si zaslúžil takúto veľkú milosť. Myslím, že Ty, drahá Matka, s láskou plníš tajné želania svojim deťom. Práve rok po 160. výročí v La Salette, rok pred 150. výročím v Lurdoch a počas osláv 90. výročia vo Fatime.
Viem, že Tvoje srdce je naplnené láskou k nám, neustále sa staráš o naše dobro a vyzývaš nás k pokániu. V La Salette nás prosíš o zachovávanie nedele a úctu k najsvätejšiemu menu Tvojho Syna. Keď som kľačal pri mieste zjavenia, akoby som počul ozvenu tvojich slov dvom malým pastierikom. Hmla sa pomaličky zdvihla a zažiarilo slnko, nádherne sa odrážajúc na Tvojej uplakanej tvári. Tie slzy tiekli a tečú kvôli našim hriechom. Ach, Matka, neodvracaj svoj zrak od detí, ktoré Ťa tak potrebujú.
Z La Salette si odišla pohľadom upretým na Lurdy. My sme Ťa nasledovali. Tam najchudobnejšia z chudobných mohla vidieť Tvoju prečistú tvár a počuť Tvoj nežný materinský hlas. Bernadetinu chudobu sme mohli sami okúsiť v Cachot – väzení, ktoré zavreli aj pre zločincov, keďže bolo nevyhovujúce pre život. Túto maličkú chladnú miestnosť (4x4m) však hriala láska rodiny Soubirusovej. V takejto chudobe vyrastala Bernadeta a práve ju si si vybrala, aby ohlásila Tvoje posolstvo z jaskyne do celého sveta. Áno, byť tam v massabielskej jaskyni, hľadieť na výklenok, v ktorom si stála, piť a kúpať sa vo vode z prameňa a potom v tichosti zotrvať pred Tvojím Synom – to sú chvíle, ktoré patria azda k tým najkrajším a najhodnotnejším v živote. Pri večernom sviečkovom sprievode sa nekochajú len oči, ale zvláštnou radosťou sa naplní aj srdce, keď v mnohých jazykoch všetci vzývame Tvoje sväté meno a spevom Ťa pozdravujeme. Človek asi nikde na svete nevidí toľko utrpenia, ale aj nádeje v očiach chorých, ktorí hľadia na Tvojho Syna v Eucharistii. Z tohto miesta posväteného toľkými modlitbami sa už akosi ani nechcelo odísť, no nás čakala ďalšia cesta.
Cez pútnickú stredovekú Compostelu sv. Jakuba sme s radosťou prišli do Tvojej milovanej Fatimy. Privítala nás biela bazilika s blankytne modrou oblohou. Tu na tomto mieste si nás opäť prišla vyzvať k pokániu, modlitbe ruženca a obetám za hriešnikov, prostredníctvom troch malých pastierikov. Ty sama si ich pozdvihla k najdokonalejšej svätosti, ako to chceš urobiť aj s nami. Oni Ti otvorili svoje srdcia a čo my? Pri ich hroboch som rozjímal nad Božou milosťou, ktorá pretvárala ich životy, keď už v takom útlom veku dosiahli pravú múdrosť ducha a neotrasiteľnú vieru. Vtedy som si spomenul na slová, ktoré Ti povedal anjel pri zvestovaní:„Lebo Bohu nie je nič nemožné.“ Blahoslavení František a Hyacinta, tiež Lucia, ktorá sa už s nimi raduješ v nebi, orodujte za nás! Na ceste, po ktorej vtedy vyháňali stáda zo svojich domovov do Cova da Iria sme my rozjímali nad umučením Tvojho Syna, ktorý dal za nás všetko a Ty si trpela spolu s ním. Nikdy a ničím Ti Tvoju lásku, Matka, nesplatíme. Veľmi živo a navonok som svoju prosbu o odpustenie hriechov mohol prejaviť na ceste pokánia, keď som sa kľačiac približoval ku kaplnke zjavenia. Mnohí si na tejto ceste pokľačiačky alebo iným spôsobom vyprosujú potrebné milosti. Taktiež je to aj znak pokory, keď takto sklonení prichádzame k Tebe – Milostiplnej. Celý svet Ťa, Matka, miluje, tak ako si to predpovedala v svojom chválospeve. My sme to vyjadrili mávaním bielymi šatkami pri medzinárodnej sv. omši, keď sme sa spojili všetci z mnohých jazykov a kultúr, aby sme spoločne volali Boha naším Otcom. A nakoniec sprevádzajúc Tvojho Syna celým námestím pred bazilikou sme sa takto vznešene lúčili s týmto drahým miestom, aby sme pokračovali ďalej.
Rušné pútnické miesta vystriedal tichý Montserrat, ukrytý v nádhernej prírodnej scenérii vrchov. Tu sme už len v tichu premýšľali nad darom týchto dní, ďakovali za milosti alebo iba tak stáli pred Tebou, Kráľovnou neba a zeme. Mníšsky spev žalmov sa prelínal s anjelským spevom chlapčenského zboru na chválu Božiu a pre naše posvätenie. Mali sme možnosť vystúpiť k tvojmu trónu a pobozkať ruku, ktorá požehnáva našu Zem. Drahá Matka, ak ty spolu so Svojím Synom držíš náš svet, nemusíme sa ničoho báť. Tvoj nežný pohľad nás v tom uistil. Potom už nasledovalo len Caorle, kde tvoj chrám stál pevne pri rozbúrenom mori. Buď aj pre nás Zornicou vykúpenia, Hviezdou morskou, Majákom pravdy na často rozbúrenom mori nášho života.
Nech je naveky velebená blažená Trojica za to, že Ťa utvorila takú nádhernú, nepoškvrnenú a dobrotivú Pomocnicu kresťanov, Rozdávateľku milostí a milujúcu Matku nás všetkých. Bdej nad našou farnosťou, lebo práve pri 10. výročí jej vzniku sme k Tebe, naša milá Matka, putovali.
Tvoje milované dieťa