Kto by si nepamätal billboardy s fotografiou nenarodeného dieťaťa, ktoré ešte pred pár týždňami lemovali Slovensko? Kampaň sa rýchlo stala stredobodom pozornosti médií i zástancov interrupcií. Dokonca kvôli nej zasadala Arbitrážna komisia Rady pre reklamu. Jej výsledok bol, že reklama je neetická. Zobrazovanie násilia nikdy nie je prirodzené. Na prvý pohľad sa zdá, že ľudia ho neobľubujú. Opak je pravdou. Stačí očami preletieť televízny program, kde sa to krvákmi a kriminálkami len tak hemží.
Centru pre bioetickú reformu a združeniu Pastor bonus sa podarilo čosi nevídané. Dostať túto tému do povedomia širšej verejnosti prostredníctvom médií a vyvolať širokú diskusiu. Pritom pod Tatrami nie sú jediní, ani najskúsenejší, ktorí sa venujú ochrane života. Mnohí ľudia prejavili záujem o ďalšie informácie, pýtali sa, zhliadli video i fotografie na internete. Keď sa už pozornosť médií upriamila na bioetické témy, ani pre Spoločnosť pre plánované rodičovstvo nebolo ľahké prepašovať tak rýchlo s ministrovým súhlasom učebnicu sexuálnej výchovy pre druhý stupeň základných škôl.
Teraz prirodzene vyvstáva otázka: ako ďalej. Kampaň totiž ukázala aj negatíva. Ukazuje sa, že nie sme pripravení hovoriť o bioetických problémoch. Vieme, čo je zlé, ale vo verejnej debate to len málokto dokáže vysvetliť. Veľká časť verejnosti, aj mnohí katolíci, si stále myslia, že Katolícka cirkev považuje sex za zlo, kde niet miesta pre potešenie. Z jednej strany sme bombardovaní zavádzajúcimi informáciami o výhodách antikoncepcie, umelého oplodnenia či potratov. Avšak priznajme si, že robíme málo, aby sme vedeli, ako to naozaj je. Kampaň jasne ukázala, že ľudí dobrej vôle je dostatok. Uvedomme si, že v tejto dobe kultúrno – etického chaosu sa vo vlastnom záujme musíme vzdelávať, ak sa nechceme stať lacnými obeťami chybných rozhodnutí s ďalekosiahlymi následkami.
Vážnych dôvodov pre systematickú prácu je niekoľko. V spoločnosti narastajú ideologické tlaky zo strany feministiek a homosexuálov. Krajina bola vystavená niekoľkoročným billboardovým kampaniam na kondómy. Sme svedkami silných marketingových kampaní na tabletku deň po. Spoločnosť pre plánované rodičovstvo systematicky školí lektorov o antikoncepcii a vráža do toho nemalé peniaze. Narastá rozvodovosť, používanie antikoncepcie i spolužitie bez manželstva. Často sa napáda a zosmiešňuje celibát, sľub čistoty či panenstvo.
Ak nechceme stratiť veľký potenciál, nadobudnutý kampaňou, treba urobiť štyri kroky. Prvým by mohol byť pastiersky list Konferencie biskupov Slovenska o ľudskej sexualite, ktorý by odtabuizoval primeranou formou tému sexu. Dokument by mal jednoducho a výstižne vysvetliť, ako cirkev chápe sexualitu. Vysvetliť manželstvo a celibát ako úkon sebadarovania. Ďalej treba venovať väčšiu pozornosť bioetike v rámci vyučovania morálnej teológie na teologických fakultách a v kňazských seminároch. Pripraviť vlastnú alternatívu sexuálnej výchovy. Niečo už máme. Kriticky sa pýtajme, či jej forma a obsah sú v dnešnej dobe dostačujúce. A nakoniec školiť lektorov a katechétov, aby boli schopní šíriť informácie ďalej.
Naša situácia nie je bezproblémová, ale ani beznádejná. Práve naopak. Billboardová kampaň o potratoch načala tému ochrany ľudského života od počatia po prirodzenú smrť. Prebudila túžbu hľadať pravdu a zmobilizovala nemalú skupinu ľudí. Nielen kresťanov. Je to však len začiatok. Čaká nás mravenčia práca. Jej cieľom je meniť pohľad ľudí na život. Od stupňa ochrany ľudského života závisí prežitie ľudu pod Tatrami. Globalizácia priniesla so sebou aj kultúru smrti. Posledné týždne ukázali, že nie sme bezmocní. Stačí dobrá vôľa a odvaha ísť s kožou na trh. Ukázalo sa, že nás nie je málo. A to je veľmi príjemné zistenie. O dôvod viac, aby sme sa nebáli a konali ďalej.
Anton Ziolkovský, prevzaté z POSTOY Network Slovakia