Nie som rodáčka z Víťaza, preto som sa s modlitbou Prístrešia stretla len pred pár rokmi, keď nás naši dobrí známi pozvali na návštevu práve v deň, keď sa v ich rodine modlil deviatnik. Bol to príjemný večer prežitý v spoločenstve rodín. Pýtala som sa, prečo sa nemodlíme aj na „našom riadku“? Ako som sa dozvedela z rozhovorov, predvianočný deviatnik sa na „našom riadku“ skoro pred štyridsiatimi rokmi modlil, a dokonca, aj v rodine mojich svokrovcov i susedov.
Teraz už nie je podstatné, prečo sa s tým prestalo, teraz je veľmi dôležité, že 15. decembra 2007 sa tradícia obnovila a na Starú mašu sa opäť vrátila radosť z očakávania Narodenia Pána v podobe deväťdňovej pobožnosti, ktorá má základ vo Svätom písme. Pani Katka oslovila rodiny, ktoré s radosťou prijali výzvu. Spoločenstvo bolo na svete a my sme mohli putovať s Jozefom a Máriou:
„Jozef a Mária k Betlemu kráčajú,
čoskoro noc bude, nocľah však nemajú.“
Dnes môžem napísať, že naše spoločenstvo tvoria úžasné rodiny. Sú to rodiny s malými deťmi, s dospievajúcou mládežou, mladé a staršie manželské páry, ale i vdovci a vdovy. Od nášho osemdesiatročného dedka cez statočnú Zuzku, ktorá ani raz nevynechala modlitbu deviatnika až po štvorročnú Moniku sme s radosťou a so spevom, so zažatými kahancami kráčali od domu k domu, od rodiny k rodine:
„Tu je dom, možnože, pustia nás do dverí,
klopú a čakajú, ktože im otvorí.“
S dojatím a bozkom sme vítali obraz Svätej rodiny a kľakali k modlitbe posvätného ruženca. Za lásku v našich rodinách, za dar viery pre naše deti, za birmovancov, za chorých a trpiacich, za zomrelých, za kňazské a rehoľné povolania, za vytrvalosť v každom povolaní, za nášho duchovného otca, za našu farnosť i za množstvo nevypovedaných úmyslov sme prosili. Každý z nás mohol každý večer zažiť naplnenie Ježišových slov: „Kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som i ja medzi nimi.“
Srdcia nám horeli ako svieca pred obrazom a po tvári sa mnohým kotúľali slzy, slzy dojatia, radosti a vďaky za tento požehnaný čas. Každá rodina zo spoločenstva prichýlila Svätú rodinu vo svojom príbytku na celý deň. Týchto deväť dní bolo darom pre naše rodiny, aby sme sa mohli viac ako inokedy stretnúť pri spoločnej modlitbe aj pri rozjímaní a vyprosiť si na príhovor Panny Márie hojnosť milostí.
Všetky rodiny hodnotili svoje rozhodnutie zapojiť sa do predvianočného deviatnika ako pozitívny krok na našej duchovnej ceste a preto dbajme, aby Svätá rodina, ktorá našla prístrešie v našich srdciach, žehnala rodiny nášho spoločenstva nielen v čase vianočnom, ale po celý rok.
Anna Birošová, Víťaz
