ČAS


Pamätáte si, čím vás inšpirovali odbíjajúce hodiny v silvestrovskú noc na rozhraní nového časového obdobia? Možno ste pri zvuku strieľajúcich fliaš šampanského a mnohých vzájomných gratuláciách ani na to nemysleli. Možno ste pomysleli na skutočnosť, ktorú sme s ľútosťou takmer všetci skonštatovali, že sme opäť o rok starší! Zamyslíme sa nad hodnotou plynúceho času, lebo v našom živote znamená veľa.

Čas je ako rieka bez brehu; dotýka sa nás svojím tajomstvom z prameňa večnosti, prúdi do dnešného dňa a darúva nám prítomnosť.

Čas je ako pieseň bez speváka, môžeme ho počuť, iba keď hviezdy padajú z neba.

Keď sa milujúci zjednotia so svojimi milovanými, čas vtedy stráca začiatok a koniec a vtedy chceme s básnikom zvolať: Postoj chvíľa, si krásna.

Čas je začiatok konca pominuteľného života. Je to pozvanie na život, tisícoraké prebudenie sa ráno alebo túžba po domove uprostred života.

Čas je víchrica premeny, bolesť a radosť, most večnej vlasti.

Uprostred povinností často pociťujeme, že nám chýba táto hodnota, a želáme si, aby deň mal aspoň tridsať hodín. Je to asi najhorší pocit nemať čas, lebo človek ho potrebuje, aby sa stal človekom.

Nech nás na prahu nového časového úseku, ktorý sa nám ponúka ako neopakovateľný dar, povzbudia slova žalmistu: „Ja sa však spo-lieham na teba, Pane, a hovorím: Ty si môj Boh, v tvojich rukách je môj osud.“ (Ž 31, 15-16).

Všetkým Vám želám požehnaný nový rok 2008, v ktorom budeme mať k dispozícii veľa času na neustály kontakt s naším Pánom, ako aj na stretávanie sa a pomoc svojim blížnym.

Mgr. Oliver Székely, duchovný otec

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.