Almužna


Každoročne nám Pôstne obdobie ponúka vhodnú príležitosť hlbšie sa zamyslieť nad zmyslom a hodnotou nášho kresťanského života. V tomto pôstnom čase sa zamyslíme nad praxou dávania almužny.

Aká silná je príťažlivosť materiálneho bohatstva a aké rázne musí byť naše rozhodnutie neurobiť si z neho modlu, to jasne potvrdzuje Ježiš: „Nemôžete slúžiť aj Bohu, aj mamone“ (Lk 16, 13).

Almužna nám pomáha víťaziť nad týmto neustálym pokušením, vychováva nás, aby sme vychádzali v ústrety potrebám blížnych a delili sa s druhými o to, čo z Božej dobroty vlastníme.

Podľa evanjeliového učenia nie sme vlastníkmi, ale len správcami dobier, ktoré máme: preto ich nemôžeme považovať za nedotknuteľný majetok, ale za prostriedok, cez ktorý Pán každého z nás volá, aby sme sa stali voči svojim blížnym sprostredkovateľmi jeho prozreteľnej starostlivosti.

Kresťanská almužna má byť skrytá. „Nech nevie tvoja ľavá ruka, čo robí pravá“ (Mt 6, 3–4). Ak pri konaní nejakého dobrého skutku nemáme za cieľ Božiu slávu a opravdivé dobro blížnych, ale zameriavame sa skôr na osobný zisk alebo jednoducho na pochvalu, nezodpovedá to evanjeliu.

Zakaždým, keď sa z lásky k Bohu delíme o naše dobrá s núdznym blížnym, zakusujeme, že plnosť života pochádza z lásky a že všetko sa nám vracia ako požehnanie vo forme pokoja, vnútorného uspokojenia a radosti. Nebeský Otec nám odplatí naše almužny svojou radosťou.

Almužna vychováva aj k láskyplnej veľkodušnosti. Svätý Giuseppe Cottolengo mal vo zvyku odporúčať: „Nikdy nepočítajte mince, ktoré dávate. Preto vždy vravievam: ak pri dávaní almužny ľavá ruka nemá vedieť, čo robí pravá, ani pravá nemá vedieť, čo robí ona sama.”

Pôstne obdobie nás aj prostredníctvom dávania almužny vedie k tomu, aby sme nasledovali príklad Pána Ježiša, ktorý sa stal chudobným, aby nás svojou chudobou obohatil (porov. 2 Kor 8, 9). Sám seba dal za nás. V jeho škole sa môžeme naučiť urobiť z nášho života dar. Keď ho nasledujeme, učíme sa byť pripravení nielen dávať to, čo vlastníme, ale dávať samých seba.

Pôstna prax dávania almužny sa teda stáva prostriedkom na prehĺbenie nášho povolania byť kresťanmi. Keď kresťan nezištne obetuje sám seba, svedčí o tom, že zákony života nediktujú materiálne bohatstvá, ale láska. To, čo dáva almužne hodnotu, je láska.

z pôstneho posolstva Svätého Otca, Benedikta XVI.