11. februára si pripomíname sviatok Panny Márie Lurdskej. Pri tejto príležitosti by som chcela tak troška zaspomínať. Pred 13-timi rokmi som cestovala spolu s pútnikmi z Vranova nad Topľou a okolia do Lúrd k Panne Márii. Cestu som si krátila písaním básničiek a denníkom z toho, čo sme videli a zažili. Zložila som básničku pre Pannu Máriu a duchovný otec Stanislav, ktorý s nami cestoval, ma požiadal, aby som ju niekoľkokrát prepísala, že to bude naša prvá spoločná modlitba pred jaskyňou Panny Márie. Bola to pre mňa veľká česť a zároveň záväzok voči Pánu Bohu za tento talent. Bola to táto báseň:
Dnes je pre nás veľký deň,
Matka naša premilá.
Pre nás všetkých bol to sen
byť pri Tebe, Mária.
Hoc nás delí veľká diaľka,
k Tebe Pani prichádzame.
Pre tých starších cesta ťažká,
ale v srdci túžby máme.
Všetci chceme
predniesť prosbu,
lebo každý svoj kríž má.
Šli sme preto až do Lurdu
prosiť Teba, Mária.
Prijmi naše vrúcne prosby.
Vidíš? Každý v očiach slzy má.
Zmier nám naše ľudské kríže
a daj nám duševného pokoja.
Prosíme Ťa, Matka Božia,
daj pocítiť Tvoju dlaň.
Zober si nás do náručia
a mocne nás chráň.
My Ti za to, Matka Lurdská,
sľubujeme oddanosť
a keď skončí aj náš život,
tešíme sa na večnosť.
Slávka K., Široké