Ikona nazaretskej rodiny


Po ukončení Školy rodiny sa pravidelne schádzame na štvrťročných stretnutiach, na ktorých si dopĺňame poznanie a zároveň informujeme o aktivitách vo farnosti. Na predchádzajúcom stretnutí bola veľkým obohatením účasť dp. Pavla Bugoša, farára z Košíc a jeho prednášky na tému: ABRAHÁM – o tom, ako Boh povoláva, ako mu my odpovedáme a ako dokážeme prijať a plniť jeho vôľu. Druhou katechézou bola IKONA SV. RODINY Z NAZARETA.

Dnešný svet sa nachádza v období krízy autority spoločnosti, Cirkvi, ale najmä rodiny. Diabol chce zničiť rodinu tým, že útočí na ženu, lebo je nositeľkou života, útočí na otca, lebo je ochrancom života. Na obraze nazaretskej rodiny je definovaný vzťah a postavenie jednotlivých členov rodiny, ich nadriadenosť a podriadenosť.
Z tradičných ikon sme zvyknutí, že malý Ježiš je v náručí Matky. Tu vidíme porušenie tohto pravidla, ale len na úkor toho, aby do popredia vystúpil rodinný duch. Dvanásťročný Ježiš je umiestnený na pleciach otca, čím sa zvýraznila úloha otca pri dospievaní detí. Otec má byť pre svoje dieťa oporou, hlavne vtedy, keď prichádzajú problémy v dospievaní. Porušovanie tejto zásady zapríčiňuje vážne zranenia u dieťaťa, ktoré si potom prenáša so sebou do života. Preto je dôležité, aby otec venoval veľa času svojim dospievajúcim deťom a „neposlal ich so všetkým za mamou“. Ak otcovi naozaj záleží na rodine, veľa času strávi v rodine, nie mimo nej. Na ikone vidíme, ako otec pevne obidvomi rukami drží za nohy svojho syna, akoby bolo povedané, že otec je ten, kto riadi kroky svojho syna. V období dospievania má dieťa pociťovať podporu práve zo strany otca, ktorý má vysvetľovať svojmu dieťaťu, že krízy majú napomôcť jeho rastu vo viere a upevniť dôveru v Boha.

Pevným držaním rúk otca ja naznačené ďalšie dôležité pravidlo: otec v rodine je predstaviteľom zákona a vykonávateľom moci. Boh zveril zodpovednosť za manželstvo a rodinu mužovi. Keď Eva v raji spáchala hriech, Boh nebral na zodpovednosť ju, ale muža: „Kde si?“ Muž sa chce zbaviť zodpovednosti a zhadzuje ju na ženu: „Žena mi dala zo stromu… a jedol som!“ A toto sa deje vo všetkých manželstvách, keď muž stratí Ducha. Muži a ženy sa nechápu. Sú rozdielni a preto nemôžu byť rovnakí. Keď Boh stvoril ženu, muž spal. Jemu ponechal silu rúk, žene dal silu jazyka. Chlapovi sa páči iná, ale svoju miluje. Žena funguje ako vlna – raz je hore a vtedy zvládne pol sveta, inokedy je dole a vtedy potrebuje pomoc muža. Muž sa často zrieka svojej zodpovednosti a žena ju veľmi rada berie na seba. Preto v mnohých rodinách je muž „pod papučou“, t. j. o všetkom v domácnosti rozhoduje, všetko riadi a kontroluje žena. Takto to nemá byť. Riešením je, aby žena „vrátila naspäť“ túto zodpovednosť mužovi. Má mu pomáhať byť zodpovedným. Muž veľmi trpí, keď v rodine vládne žena, keď mu ukradne autoritu, on už v rodine nemá čo robiť a ide „na pivo alebo na huby“. A potom sa žena sťažuje, že nie je doma. Je treba si uvedomiť, že muž sa nikdy nebude deliť o svoju autoritu. Buď ju má alebo ju nemá vôbec.

V mnohých rodinách žena je tá, ktorá varí, perie, upratuje, viac sa modlí, spovedá, viac sa venuje deťom. Na druhej strane je muž niekedy hrubý, egoista, chodí neskoro, málo je doma, nechce sa modliť ani spovedať. Postava ženy je tak obrazom čnosti, postava muža obrazom slabosti. Ale odvahu! Pre toto sa ešte netreba rozvádzať, lebo presne tak to fungovalo aj v nazaretskej rodine. Žena – Mária – je obrazom všetkých čností. Oproti mužovi bola dokonalejšia, veď bola nepoškvrnene počatá a uchránená od dedičného hriechu, bola plná milosti. Jej manžel sa zďaleka nemohol s ňou porovnávať, ba naopak pochyboval o Márii, chcel ju tajne prepustiť a nemal k nej dôveru, až kým ho nepovzbudil anjel. A predsa sa táto rodina nerozpadla, hoci muž bol slabší. A Mária vždy a za každých okolností poslúchla, čiže podporovala autoritu „slabšieho“ muža. V tejto rodine vládol Boží duch a model tejto rodiny má byť vzorom aj pre dnešné rodiny.

Sväté písmo na obraze zaznamenáva dialóg medzi Bohom a Máriou vo chvíli zvestovania. Keď Mária vyslovuje svoje „Staň sa!“, vytvára sa nazaretská rodina. Od tejto chvíle Boh prestáva komunikovať so ženou a komunikuje iba s otcom. Boh všetko organizovanie rodiny chce robiť cez muža. A Mária to rešpektuje. Keď Jozef povie: „Mária, balíme kufre a ide sa do Egypta“, nevzdoruje. Keď povie: „Vraciame sa naspäť“, nevyčíta mu, že potratil rozum a nevzbúri sa ani vtedy, keď počas cesty zmení plán. Na ikone sú všetky Máriine postoje vyjadrené sklonenou hlavou na znak podriadenia sa manželovi – „Tak ako povieš ty“ – a vystretými rukami, ktoré sú znakom odovzdanosti do Božej vôle. Preto muž, prv než vynesie nejaké rozhodnutie, má sa poradiť s Bohom a potom povedať svoje rozhodnutie manželke. Žena chce poslúchať, ak vidí, že muž rozhoduje z Božej vôle, ale ak má poslúchať egoistu, má veľké problémy s poslušnosťou. Keď otec o niečom v rodine rozhodne, je dôležité, aby žena podporila slovo otca u detí: „Ja nemôžem zmeniť otcovo rozhodnutie.“ Vtedy dieťa vidí jednotu manželov. Vidí, že rodičia sú jedno telo, jeden duch. Matka nikdy nemá deťom hovoriť o chybách otca a zhadzovať pred nimi jeho autoritu. Je to to najhoršie, čo môže urobiť.

Dieťa Ježiš je na ikone umiestnené na pleciach Jozefa – otca, jeho pohľad je nasmerovaný na matku. Tým je naznačená harmónia pri výchove. Otec je ten, kto môže mať fyzický kontakt s dieťaťom, matka je tá, ktorá má mať citový vzťah. Jej slová k dieťaťu majú byť láskavé. Má si uvedomiť poslanie svojich rúk. Nie je správne, aby dieťa bolo udierané tou istou rukou, ktorá ho hladí, žehná, ktorá mu varí, perie, kúpe ho, oblieka. Koľko stresu a neurózy zažívajú dnešné deti v rodine. Kvôli pekne zariadenému bytu sústavne musia počúvať: „Nechaj to, nechoď tam!“ Zo školy nesmie priniesť zlú známku, lebo rodičia chcú mať z neho „ajnštajnika“ a pretože musí byť vždy oblečený ako z „Burdy“, musí obchádzať všetky mláky. Ale deti sa nevychovávajú tým, že rodičia dostanú „pedagogický záchvat“. Deti sa vychovávajú postojmi viery rodičov. Dieťa má dostať dar slobody, ale pocítiť prísnosť výchovy. Ak dieťa zakusuje lásku, znesie aj prísnosť. Ak tomu tak nie je, život berie vysoké školné.
Možno najzaujímavejším prvkom ikony je Jozefova tvár. Autor použil motív z Turínskeho plátna, aby zdôvodnil poslanie otca v rodine. Aby Ježiš mohol vyplniť posolstvo, pre ktoré prišiel na svet, potreboval dennodenne pozerať na láskavú tvár Nebeského Otca. A kde inde by ju mal vidieť, ak nie na tvári svojho pozemského otca Jozefa? Je to tvár plná nežnosti, pokory, milosrdenstva, obety a lásky. Je dôležité, aby deti v rodine videli na tvári svojho otca tvár služobníka Boha, aby videli otca, ktorý svojou prítomnosťou v rodine stráca pre nich život. Dieťa sa na svoje poslanie pripraví dobre vtedy, keď v rodine uvidí, že „hlavou každého muža je Kristus, hlavou ženy muž“ (1 Kor 11,3).

Čo môžeš urobiť Ty? Ak si manžel, pros o Ducha Svätého, ktorý Ti chce pomáhať znovu prijať zodpovednosť za rodinu a bude Ti pomáhať vykonávať moc s pokorou a láskou. Ak si manželka, pros o Ducha Svätého, ktorý Ťa môže uschopniť tak ako Máriu, budovať autoritu muža v sebe samej, ako aj autoritu otca v tvojich deťoch. A dieťaťu chce Duch Svätý pomôcť v poslušnosti rodičom, vďačnosti za výchovu a starostlivosť, a tým podporovať harmóniu medzi rodičmi.

Božena a Ľudka, Víťaz

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.