ROZHOVOR

Pán Mikolášik, chcem sa Vám aj v mene pána farára Petra Čorbu a kňazov z Košickej arcidiecézy poďakovať za veľmi krásne dni, ktoré sme mohli, vďaka Vášmu pozvaniu, stráviť v Bruseli. Vďaka Vám za ochotu prísť do farnosti a bližšie priblížiť inštitúciu Európskeho parlamentu a existencie Európskej únie vôbec. Ďakujem Vám aj za ponuku uverejniť rozhovor s Vami v našom farskom časopise Spektrum.



1. Mohli by ste sa nám, p. Mikolášik, v krátkosti predstaviť? Odkiaľ pochádzate? Čo ste robili a ako ste sa stali členom Európskeho parlamentu? Aký je Váš denný program?

Domnievam sa, že je dobré, aby neboli všetci politici len z Bratislavy, ale aj „z terénu“. Ja som príklad poslanca z regiónu, pretože som sa narodil a stále bývam v Dolnom Kubíne, kde sa každý víkend vraciam k mojej dobrej manželke a rodine. Predtým som pôsobil ako lekár, neskôr som bol poslancom v Národnej rade SR a tiež som zastupoval záujmy našich občanov ako veľvyslanec v Kanade.

2. Ako vznikla myšlienka Európskej únie, ktorej 50. výročie sme si pripomenuli? Kto za ňou stál?

Bolo potrebné zahojiť rany, ľudsky sa vyrovnať s hrôzami vojny a začať odznova. Nemecko vtedy ústami kresťanského demokrata Konrada Adenauera požiadalo Francúzsko o odpustenie. A iný kresťanský politik Robert Schuman vytvoril takú atmosféru odpustenia, že tieto a aj ďalšie krajiny našli k sebe cestu a založili najprv Úniu uhlia a ocele a na základe tejto spolupráce to prerástlo do Európskeho hospodárskeho spoločenstva a do Európskej únie, ktorej plnoprávnym členom je aj Slovensko.

3. Aké sú plusy a mínusy Európskej únie? Akým mottom sa riadi a vedie svoje rozhodnutia?

Myslím, že plusov je oveľa viac. Hlavným mottom je solidarita. Bohatšie a skúsenejšie krajiny pomáhajú, aj priamo finančne, tým slabším, aby sa ich životná úroveň, ale aj úroveň slobody, mieru a bezpečnosti vyrovnávala.

4. Čo prináša Európska únia pre nás Slovákov?

Slováci a Slovenky môžu slobodne žiť, kdekoľvek cestovať, ba dokonca aj pracovať, kde sa im zapáči. Žijú v bezpečí a mieri, môžu zveľaďovať svoj život, myslieť na tých slabších. Mladí ľudia môžu študovať v zahraničí, dá sa podnikať všade v Európe. Máme aj náboženskú slobodu a tú tiež treba denne žiť a napĺňať činmi.

5. Z pohľadu Vás, ktorý ste v centre únie a stretávate sa s ľuďmi z rôznych národov v Európe, čo nám Slovákom chýba? Na čo máme byť hrdí? V čom máme pridať a čomu dať dôraz? Čo by si mohli ostatní ľudia od nás zobrať?

Mnohým chýba plynulá znalosť jedného alebo dvoch cudzích jazykov. Väčšia dôvera vo vlastné sily a schopnosti, niekedy aj odvaha zrealizovať a uviesť do praxe svoj originálny nápad, zámer. Európa by od nás mala čerpať viac srdečnosti a prirodzenej pohostinnosti. Trúfam si povedať, že i vrúcny vzťah k Bohu a k veciam duchovným.

6. Stretávate sa s rôznymi osobami na úrovni Európskeho parlamentu. Sú medzi nimi aj veriaci ľudia? Vidieť z ich správania a názorov kresťanskú výchovu? Nie je kresťanská viera odsúvaná stranou a všetko ostatné sa prijíma?

Je to ťažká a zložitá otázka. Áno, dá sa povedať, že poznám všetkých poslancov, ktorí sú veriaci a vidno to aj na ich práci a angažovanosti. Ale sú aj takí, ktorí sú podľa krstného listu tiež kresťania, avšak pri hlasovaní to u nich necítiť. Akoby sa báli byť zásadoví. Myslím, že sa boja relativistických názorov aj svojich voličov, ktorí by ich už ďalej asi nevolili.

Som členom najsilnejšej politickej strany EĽS-ED (Európska ľudová strana-Európski demokrati) a hoci táto politická skupina združuje prevažne kresťansko-demokratické strany z Európy, prejavujú sa rozdiely i medzi nami. Najmä vtedy, keď treba zaujať postoj k ochrane ľudskej bytosti, ľudskej dôstojnosti, úcte k životu. Taktiež sú proti nám v tvrdej opozícii socialisti, nordická ľavica a liberáli. Aj preto je veľmi obtiažne získať väčšinu za život a za manželstvo tvorené mužom a ženou, čo je alfou a omegou mojich hodnotových postojov.

7. Aká je úloha kresťana v dnešnej Európe? Čo máme robiť, aby sme naďalej budovali kresťanskú Európu?

Myslím, že nielen kňazi, ale najmä rodičia a škola musia vychovávať ku kresťanským postojom odmalička. Potrebné je aj dôsledné poznanie Sv. písma, ako aj podrobná znalosť Katechizmu katolíckej cirkvi a ich denná aplikácia, žitie v praxi. Netreba zabúdať na silnú vieru, ktorou sa dostávame k láske. Keď milujeme, iba vtedy sme schopní obetovať sa pre iných a iným slúžiť. Aby aj ostatní na nás videli, že sme iní, lebo sme zmenení láskou.

8. Aký by mal byť politik, akými zásadami sa má riadiť? Vyrastajú v našej kresťanskej spoločnosti dobrí politici s Kristovým duchom?

Myslím, že u nás je veľa hodnotných ľudí s kvalitnou výchovou i vedomosťami, ktoré by sa mali využívať nielen vo vlastný prospech a vo vlastnej rodine. Veď aj Sv. Otec Ján Pavol II. nabádal kresťanov, aby sa angažovali vo verejnom živote. Aby slúžili spoločenstvu ľudí na dedine, v meste na národnej či medzinárodnej úrovni. Nikto iný, žiadni postkomunisti či liberáli to za nás robiť nebudú. Nemali by sme im dobrovoľne prenechávať priestor, aby nám napríklad zavádzali úplne pomýlenú a nenáležitú sexuálnu výchovu do škôl. Je aj na voličoch, aby do parlamentov volili ľudí, o ktorých vedia, že rešpektujú bezvýhradne ľudský život od počatia až po prirodzenú smrť. Takých, ktorí sa nehanbia za svoju vieru a ktorí sa často spovedajú. Aj to je znak živej viery u politika.

9. Čo pekného ste zažili v Bruseli alebo inde? Čo vás prekvapilo, zaujalo alebo zarmútilo?

Je pre mňa povzbudením, že sme si vydobyli, aby sme mali v Štrasburgu počas plenárneho zasadnutia možnosť mať sv. omšu. Chodievame tam stále tí istí ľudia a vieme o sebe, že si môžeme potom aj v tom ťažkom politickom zápase dôverovať.
Zarmútilo ma, že značná časť slovenských poslancov nehlasovala za mnou predložené názory, keď som bol hlavným spravodajcom nariadenia o „Pokrokových liečebných metódach“, hoci dobre vedeli, kde je pravda. Podriadili sa svojim politickým stranám a nie najzákladnejšej úcte k ľudskému životu.

10. Čo Vám dáva silu ísť ďalej za svojimi cieľmi? Ako relaxujete, čo máte rád, kam sa rád vraciate?

Silu čerpám napríklad u sv. Pavla. Obdivujem ho, ako prekonával prekážky, pričom musel veľa cestovať, presviedčať svojich protivníkov, s láskou ich učiť a usmerňovať. A nebál sa ísť aj do rizika plného fyzického nasadenia či žalára až do únavy.

Na relax mám menej času. Balzamom na všetky starosti je každotýždenný návrat k mojej manželke a deťom. Chvíle strávené s nimi mi dobíjajú všetky „baterky“ a hneď môžem ďalší týždeň fungovať. A nenahraditeľná je aj krátka prechádzka s nimi Božou prírodou doma na Slovensku.

Ďakujem Vám za Vaše odpovede.

Oliver Székely, duchovný otec

EXERCÍCIE (IV. časť)

V rámci katechézy – nášho kresťanského vzdelávania – vám chceme v niekoľkých častiach na pokračovanie ponúknuť exercície podľa vzoru sv. Ignáca z Loyoly. Uvedomujme si navzájom potrebu takéhoto vzdelávania. Často sa stáva, či už doma, na ulici alebo aj v práci, že dostaneme otázku, týkajúcu sa našej viery. Nech sú tieto riadky duchovným pokrmom, ktorý v nás vzbudí radosť nad pôsobením Ducha Svätého. Nech Duch Svätý naplní myseľ, ale i naše srdcia.


Na počiatku všetkých ľudských ciest sú Božie slová: „Učiňme človeka na náš obraz, nám podobný“ (Gen 1,26). Človek mal teda prv, než začal jestvovať, vytýčený cieľ, podľa ktorého mal rozvíjať svoj život. Zostať podobným Bohu je našou životnou úlohou. Uskutočňovať celým životom Boží obraz na Božiu podobu. Byť – to je v skratke aj úloha nášho mravného života, našej mravnosti. Je to jednoduché i otvorené do nekonečna.

Predstavte si schopného človeka, inžiniera, ktorý vybudoval veľký podnik z vlastných síl a vlastných myšlienok. Vložil do tohto podujatia svoj um a mnoho obetí. Má však syna, ktorého by rád urobil dedičom toho všetkého. Ako to však urobiť? Prepísať jednoducho podnik na syna? Nie. Otec chce omnoho viac. Prv, než odovzdá synovi podnik, chce, aby syn bol ako otec – aby cítil lásku k tomu dielu, aby mu rozumel, aby mal radosť z tvorivej práce na ďalšom rozvíjaní tohto diela. Preto otec chce, aby syn prešiel tak ako on všetkými prácami tohto podniku, aby do všetkého videl, aby mu podnik prirástol k srdcu, aby sa stal tvorivým človekom. Otec chce mať vo svojom synovi pravého muža na pravom mieste.

Môžem povedať, že aj Boh stál pred takým problémom s človekom. Nechcel mať v človekovi bábku, poslušného živočícha, lež chcel mať v človekovi bytosť „na svoj obraz, na svoju podobu“. Takto stvoril človeka z lásky svojho srdca, aby sa mu podobal ako syn otcovi. Stvoril človeka a do jeho srdca vložil desiderium naturale – prirodzenú túžbu po Bohu, túžbu podobať sa Bohu. Prijal ho za svojho syna, vlial do neho sily svojho vlastného života a vyzval ho na cestu, na ktorej má človek aj svojím vlastným pričinením a spoluprácou dotvárať v sebe Boží obraz, Božiu podobu a prevziať na seba zodpovednosť za svet.

Človek, posledná bytosť, ktorú Boh stvoril, „posledný príchodzí medzi obyvateľmi tejto zeme“, nie je ešte dokončený, nie je hotový, lež kráča za svojou plnosťou. Boh stvoril v človekovi bytosť, ktorá rastie a rozvíja sa, ktorá doslova tvorí seba samu zvnútra, má dozrieť na osobnosť Božieho činu a tvorivým konaním človeka samotného – sme Božími spolupracovníkmi na diele svojej vlastnej osobitosti a na diele sveta. Človek – spolupracovník Boží … Človek nie je teda vo svete ako vec vedľa iných vecí… Ani nebol postavený do sveta, aby sa v ňom len pasívne tešil a díval okolo seba, akoby bolo od samého začiatku vo svete všetko hotové.

Človek je stvorený na Boží obraz. To je prvá lekcia Písma na tému človek. Na Boží obraz značí v prvom rade na obraz Tvorcu. Človek má tvorivosťou napodobňovať Boha. Svet bol zverený človekovi do rúk – podrobte si zem. „Habet homo rationem et manum“ – „Človek má rozum a ruku“, povie Tomáš Akvinský. Toto je dar, ktorý človek dostal, aby sa stal pánom sveta ako spolutvorca. Človek dotvára svet. Písmo hovorí, že na siedmy deň si Boh odpočinul. Odpočinul, pretože mal človeka, ktorý mohol prevziať dotváranie sveta do svojich rúk.

Človek na Boží obraz… Pekný obraz má k tomu Franz Werfel vo svojom Jeremiášovi. Jeremiáš je vo vyhnanstve v Egypte s kráľovnou Izraela. Tam býva s nimi mladé egyptské dievča Dime, ktoré počúva Jeremiášove výklady o náboženstve, o Bohu a o dejinách spásy v Izraeli. Je vnímavé a pozorné. A premýšľa. Potom sa odváži položiť otázky. Jedna scéna: Dime chvíľu čakala. Potom jej hlas nadobudol ustrašený plachý tón, ako by sa rozhodla opýtať sa na niečo zakázané: „Je Boh skutočne celkom neviditeľný?“ Jeremiáš: „Niet oka, niet nijakého stvorenia, ktoré by ho videlo.“ Dime: „Áno, ale… Nech ma Jeremiáš vypočuje, aj keď budem hovoriť veľmi hriešne… Slnko je zjavenie Boha slnka, ako hovoria všetci ľudia vo svete…“ Jeremiáš: „Slnko nie je Pán, slnko je iba výtvor, stvorenie Pána.“ „A blesk?“ opýtala sa Dime. „Ani blesk nie je Pán. Pán je moc, ktorá blesky vysiela.“ „A búrka?“ „Ani búrka nie je Pán, Pán je neviditeľný.“ Dime bola neústupná: „A predsa, učiteľ môj, tak by som si priala, aby Neviditeľný bol aspoň máličko, troška viditeľnejší. Nech sa pozrie Jeremiáš tam hore, kde lietajú sokoly. Sú to okrídlené podoby nášho Boha Ptaha… U nás v Egypte má všetko božské svoju viditeľnú podobu, aby mohlo byť medzi nami. Z týchto podôb si my potom zhotovujeme obrazy – veľké v chrámoch, maličké do svojich komôrok. Lebo príde hodina, človek je celkom sám, má strach a musí zapáliť svetlo pred tým posvätným, zasvätiť kyticu kvetov, aby sa uspokojilo jeho plaché srdce…“ Po týchto slovách dievča dodalo: „Teraz sa však Dime poučila, že toto všetko, uctievanie podôb vtákov a zvierat je veľmi zlé, veľmi hriešne. A predsa nech má môj učiteľ poučí, čo medzi všetkými obrazmi sveta je vernou podobou Neviditeľného…?“ Jeremiáš chytil Dime za ruku, pozrel na ňu a povedal: „Nedostala už na to moja žiačka odpoveď? Či sám Boh nepovedal, že má na svete svoj obraz a svoju podobu? Či nepochádza priamo od neho, že on sám stvoril človeka na svoj obraz a na svoju podobu…? Krásnym si stvoril človeka, ó Bože, čo sám riadiš svet.“

Tieto úvahy tu treba doplniť. Boli sme stvorení na Boží obraz a podobu… Áno, podobnosť s Bohom v nás sa znetvorila. Aby sme sa mohli znova podobať originálu, Boh poslal svojho Syna – viditeľný obraz neviditeľného Boha — aby táto zem ešte raz videla, ako má vyzerať pravý človek. Aký je to dar nášmu svetu! Kristus je pravý človek preto, že je Bohočlovek. Kristus je čistý obraz neviditeľného Boha. V ňom je Boh medzi nami, je uprostred nás. Ale je uprostred nás ako človek. Modlitbou, láskou, milosrdenstvom. Máme dosahovať plnosť Kristovho obrazu Boha. Našou veľkolepou úlohou je naplno sa rozvinúť na obraz Boží podľa Krista – v milosti a silou Božou. Prijmeme to alebo odmietneme?

„Bože, Ty si ma stvoril na svoj obraz a na svoju podobu! Daj mi smäd po živote a túžbu po bytí v Tebe! Spiritu principali confirma me… Daj, aby som veril v tvoju aktívnu prítomnosť vo svojom živote a vo večných veciach. Ale ako dosvedčím Tebe a sebe samému, že nie som ten, ktorý len ustavične opakuje: „Pane, Pane?“ Budem spolupracovať s Tebou. Na túžbu po bytí, ktorú si do mňa vložil, odpoviem starostlivou snahou, aby som nikdy nestlmil, nenechal sa vybočiť z cesty a nepremárnil svoju schopnosť milovať a tvoriť. A budem sa držať Tvojej Prozreteľnosti. Ona ma obklopuje a ona mi v každom okamihu ukazuje, ako mám vykonávať nasledujúci krok, na akú ďalšiu priečku mám nastúpiť. Tvojej Prozreteľnosti sa budem držať starostlivou snahou, aby som nikdy nezanedbal nijakú príležitosť vystúpiť vyššie smerom k duchu, k väčšej podobe s Tebou…“

pripravil Mgr. L. Franc, duchovný otec

Pútnička Mária


Svätá Mária, žena na ceste,

ako by sme sa ti chceli podobať

naším upachteným behom.

Sme pútnikmi ako ty

a občas nám chýba vo vandrovníckej kapse

autoatlas, ktorý by dal zmysel našim potulkám.

Dávaj nám vždy, prosíme ťa, chuť do života.

Daj, aby naše chodníky boli ako tvoje:

nástrojmi komunikácie s ľuďmi a nie izolačnými páskami,

ktorými si zabezpečujeme našu aristokratickú samotu.

Vezmi nás za ruku a keď nás uvidíš stratených na okraji cesty,

zastav sa, presladká Samaritánka,

a vylej na naše rany olej povzbudenia a víno nádeje.

A potom nás opäť postav na hradskú.

Z hmly tohto slzavého údolia,

v ktorom prelievame naše žiale,

odvráť naše oči k vrchom, odkiaľ nám príde pomoc.

A vtedy na našich cestách vykvitne jasavé Magnifikat.

Ako sa stalo v tú dávnu jar, na výšinách Judey,

keď si na ne vystupovala ty.

Toni Bell

Putovanie cez prázdniny


Začali prázdniny, dovolenky, letný čas. Taktiež začali púte na milostivé miesta nášho krásneho Slovenska. Všetkým Slovákom je známa, a nám je výnimočne blízka, púť k Panne Márii na levočskej hore. Tam sa putovalo nepretržite aj počas totality a putovalo sa aj tohto roku. Je to najväčšia a najkrajšia púť na našom Slovensku.

Putujeme, aby sme si oddýchli, aj keď púť je spojená s námahou, s horúcim alebo upršaným počasím. Napodobňujeme tak príklad Panny Márie, ktorá putovala k svojej príbuznej Alžbete do hornatého júdskeho kraja, aby jej poslúžila, ale aby si aj spoločne oddýchli a chválili Boha za veľké veci, ktoré im urobil. Napodobňujme príklad našej nebeskej Matky a všade, kde budeme počas letných horúcich dní, oddýchnime si na tele i na duši, ale nezabudnime aj na pomoc blížnemu, slušné správanie a oslavu Boha.

Do letných dní vám ponúkam osviežujúci obraz Panny Márie, krásneho človeka:

Chodila si k studni a pozdravovala si ľudí. Hovorili ti: “Dobrý deň!” a ty si im odpovedala: “Dobrý deň!”

Chodila si piecť svoj chlieb. Pekár ti hovoril: “Dobrú chuť!” a ty si odpovedala: “Dobrú chuť!”

Jozef ti hovoril: “Dobrú noc!” a ty si odpovedala: “Dobrú noc!”

Chodila si do svätostánku a modlila si sa k svojmu Bohu. Rabín ti hovoril: „On príde“ a ty si si myslela: „Už prišiel.“

Prechádzala si sa cez mesto, ženy sa pýtali: „Kedy?“ A ty si im povedala mesiac.

A potom si odišla do Betlehema. Jozef sa ťa spýtal: „Vydržíš?“ Ty si odpovedala: „Vydržím.“

A šla si už ťažko, lebo tvoj čas sa už blížil a dieťa sa každú hodinu mohlo sa začať domáhať svojich práv na slnko, svojich práv na hviezdy. Lenže bola len stodola. Jozef sa opýtal: „Tu?“ Odpovedala si: „Áno, tu.“ Pastieri sa opýtali: „Je to on?“ Odpovedala si: „Áno, on.“

Na príhovor jednoducho krásnej pani, Panny Márie, Bohom požehnané, letné prázdninovo – dovolenkové dni Vám praje duchovný otec Oliver.

Mgr. Oliver Székely, duchovný otec