Bratia a sestry, Popolcová streda a ďalšie dni pôstneho obdobia, sú charakteristické svojou vážnosťou, taktiež prenikajúcou nádejou a svojim bohatstvom.
Z liturgie Popolcovej stredy zaznieva jednoznačná výzva: stať sa opravdivým kresťanom. Sme kresťanmi, a predsa je dôležité slovo „stať sa“. Apoštol Pavol to vyjadruje nasledujúcimi obrazom: „Nie že by som ho už dosiahol, alebo že by som už bol dokonalý, ale bežím, aby som sa ho niekedy zmocnil, ako sa Kristus Ježiš zmocnil mňa… bežím k cieľu…“ (porov. Flp 3, 12.14).
Byť kresťanom je dar a úloha na celý život. Uvedomiť si – to je úlohou zvlášť tohto pôstneho obdobia. Evanjelium nám k tomu ponúka tri osvedčené podnety: modlitba, pôst a dávanie almužny.
Modliť sa je hľadanie blízkosti Boha. Kto sa modlí, hľadá blízkosť Boha a necháva Boha u seba. V modlitbe sa pozeráme na neho a on sa pozerá na nás.
Pôst je uvedomenie si vlastnej slobody: môžem dať svojmu životu smer, je v mojej možnosti chrániť sa zlého a škodlivého. Dobrovoľným zriekaním môžeme získať opäť vnútornú silu, aby sme neboli pripútaní k mnohým veciam.
Dávať almužnu je ochota znížiť sa na úroveň človeka a tohto sveta, tak ako sa Ježiš svojim dávaním úplne znížil k človekovi. Ježiš svojím dávaním nič nestratil, ale získal. Získal nás všetkých. Napodobňujme ho.
Ježiš nás pozýva dať modlitbou, pôstom a dávaním almužny reálnu podobu nášmu životu, ktorá nás obohacuje. On vidí naše skutky, ktoré konáme z nešpekulatívnej, nezištnej lásky. Boh vidí v skrytosti a má pritom prianie: aby všetky dobré skutky, každá snaha nasledovania, každá forma zbožnosti boli motivované z postoja byť blízko pri ňom.
Pôstny čas je charakteristický čas na konanie dobra, viac ako inokedy. Má za cieľ dostať sa do blízkosti Boha, ktorý je nám vždy blízko. Tak sa deje to, že „stať sa kresťanom“ prechádza v „byť kresťanom“.
V pôstnom období všetkým nám prajem, aby sme skutkami „boli kresťanmi“, aby sme boli čo najbližšie pri Ňom a pri ľuďoch.
Mgr. Oliver Székely, duchovný otec